KĽÚČOVÍ SVEDKOVIA OBŽALOBY
Jan 14, 2026
Obžaloba v Kauze Mýtnik stála pred súdom na svedectvách dvoch osôb z prostredia Finančnej správy – bývalého prezidenta Františka Imreczeho a bývalého riaditeľa sekcie daňovej a colnej Daniela Čecha. Výlučne ich navrhol prokurátor vypočuť na hlavnom pojednávaní. Dalo by sa preto očakávať, že práve títo svedkovia mali potvrdiť moju trestnú činnosť, machinácie pri verejnom obstarávaní v súvislosti s dodávkou našich systémov.
Svedkovia obžaloby však o žiadnych machináciách pri verejnom obstarávaní, ani o žiadnom návode z mojej strany na porušenie zákona nevypovedali. Sudca Pulman ma napriek tomu uznal vinného z návodu machinácií pri verejnom obstarávaní bez toho, aby osoby, ktoré som mal údajne naviesť, čokoľvek z toho potvrdili.
Imrecze odmietol vypovedať, namiesto jeho svedeckej výpovede sa preto čítali zápisnice o jeho výpovediach z vyšetrovania. K Františkovi Imreczemu a jeho trestným stíhaniam sa žiada uviesť viac, venujem mu samostatný blog.
Obžaloba konštruovala scenár a tento prevzal aj Špecializovaný trestný súd, podľa ktorého mali prebehnúť tajné stretnutia s Imreczem a Čechom v mojom rodinnom dome v Limbachu, kde som sa mal s nimi údajne dohodnúť na nezákonnom postupe pri dodaní našich systémov pre Finančnú správu.
O ČOM SA SKUTOČNE HOVORILO V LIMBACHU?
V prvom rade sa žiada vysvetliť, kto bol František Imrecze, keď nastúpil na post prezidenta Finančnej správy, a kto bol Daniel Čech, ktorý sa stal riaditeľom sekcie daňovej a colnej.
František Imrecze mal za sebou manažérsku kariéru vo významných spoločnostiach – šéf predaja T-Mobile Slovensko (teraz ju už poznáme ako súčasť Slovak Telecom), obchodný riaditeľ a neskôr generálny riaditeľ SAP Slovensko. Pravdou však je, že s agendou Finančnej správy nemal prakticky žiadne skúsenosti.
No a Daniel Čech, ten pred nástupom na Finančnú správu podnikal v oblasti dovozu čínskeho tovaru.
Ja som už z predchádzajúcich aktivít mal rozsiahle skúsenosti s rôznymi projektami pre Daňové riaditeľstvo a Colné riaditeľstvo, predchodcov Finančného riaditeľstva, ale aj pre iné ústredné orgány štátnej správy vo viacerých krajinách EÚ. Mal som záujem, aby sme mohli pre Finančnú správu dodať naše systémy. Imreczemu a Čechovi však bolo nutné mnohé veci vysvetľovať „po lopate“, od úplného začiatku. Museli pochopiť procesy fungovania výberu daní a cieľ, ako je organizovaná inštitúcia, ktorá zamestnáva viac ako 10.000 zamestnancov. Museli tiež pochopiť zákutia a finty využívané daňovými podvodníkmi. Až potom mohli posúdiť skutočný prínos našich systémov. A práve z tohto dôvodu sme sa dohodli, že sa budeme stretávať v súkromí, v mojom rodinnom dome.
Prečo v mojom rodinnom dome? Aj to prezradím. Lebo mal vysoký plot a nikto nás nevidel. Toto je citát z Ferových úst, lebo Dano pôvodne navrhoval, aby sme sa stretávali u Fera doma na Dlhých dieloch.
Prebiehali však v mojom rodinnom dome akékoľvek nekalé rozhovory? Navádzal som Imreczeho alebo Čecha, aby porušili zákon? Aby obišli postupy verejného obstarávania? Nie, a ešte raz nie.
Imrecze vo svojej výpovedi jednoznačne určil obsah našich rozhovorov:
„Predmetom našich rozhovorov bola funkcionalita a potenciálny prínos týchto riešení pre Finančnú správu.“ Toto uviedol v rámci vyšetrovania. Nič viac.
Prezentácia inovatívnych riešení, o ktorých Finančná správa nevedela, a diskusia o ich prínose nie je trestným činom, ani návodom na spáchanie akéhokoľvek trestného činu.
Ani Čech nevypovedal o tom, že by sme sa bavili o postupe obstarávania, alebo o využití výnimky z verejného obstarávania. Čech síce uviedol, že ma mal informovať o tom, že Finančná správa už obstarala kontrolný výkaz DPH v utajenom, tzv. vyhradenom režime, ja si na nič také nepamätám. V čase našich rozhovorov som nedisponoval bezpečnostnou previerkou NBÚ, nikto ma preto bez porušenia zákona o ochrane utajovaných skutočností nemohol informovať o obstaraní nejakého systému v utajenom režime.
Čo je však podstatné, uplatnenie výnimky z verejného obstarávania a uplatnenie utajovaného, vyhradeného režimu, sú dva nezávislé postupy. Pokiaľ verejný subjekt obstaráva v utajenom režime, neznamená to ešte, že nemusí alebo nemôže použiť postupy verejného obstarávania.
Ak som teda aj mal chcieť, aby naše systémy boli obstarané utajene, neznamená to, že som chcel, alebo niekoho navádzal na to, aby obišiel zákon o verejnom obstarávaní.
A práve z toho ma sudca Pulman uznal za vinného. Že som mal Imreczeho a Čecha naviesť na nezákonné uplatnenie výnimky z verejného obstarávania. Ani Imrecze ani Čech však nepotvrdili, že by uplatnenie výnimky z verejného obstarávania bolo predmetom našich rozhovorov. Ak sme sa o tom nebavili, ako som ich mohol naviesť?
VÝNIMKA Z VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA – KĽÚČOVÝ ROZPOR
Kľúčovým bodom obžaloby bolo tvrdenie, že som sa s Imreczem a Čechom dohodol na neoprávnenom uplatnení výnimky z verejného obstarávania.
Moja obhajoba opakovane poukázala na to, že žiaden svedok — vrátane kľúčových svedkov obžaloby, Imreczeho a Čecha — nepotvrdil, že by sme sa kedykoľvek bavili o uplatnení výnimky. Dokonca o možnosti výnimky som ako laik nemal ani tušenie.
Keď to nikto netvrdil, keď si na to nikto nespomenul, tak si to obžaloba vymyslela! Existuje vôbec v Európe štát, kde si obžaloba vymyslí časti skutkového deja, a súd na tom základe, bez preukázania všetkých relevantných skutočností, odsúdi obžalovaného, bez dôkazov? Asi nie, ale na Slovensku to máme v priamom prenose.
Obhajobou navrhnutá svedkyňa Ľudmila Kmecová (z Odboru centrálneho obstarávania Finančnej správy) potvrdila, že otázka uplatnenia výnimky bola otvorenou otázkou, ktorú Finančná správa riešila interne na úrovni odborných zamestnancov a následne si vyžiadala stanovisko ÚVO, po viacerých stretnutiach zástupcov Finančnej správy s metodikmi ÚVO.
Z toho vyplýva, že rozhodovanie o uplatnení výnimky a postupu bolo plne v réžii Finančnej správy a jej odborných zamestnancov. Nešlo o dohodnuté machinácie s mojou osobou, môj návod, ako machinovať verejné obstarávanie, ale o aplikáciu postupu, ktorý si sama Finančná správa vyhodnotila ako zákonný. A zákonnosť ktorého si nechala potvrdiť stanoviskom ÚVO.
ZÁVER
Namiesto preukázania mojej viny, svedectvá kľúčových svedkov obžaloby potvrdili moju obhajobnú líniu: naše systémy boli Finančnou správou obstarané po ich internom skúmaní, ich rozhodnutie bolo podporené aj stanoviskom ÚVO.
Tieto kroky, ktoré nevychádzali z mojej iniciatívy, vylučujú môj úmysel spáchať trestný čin.
Viac Článkov
KĽÚČOVÍ SVEDKOVIA OBŽALOBY
Jan 14, 2026
Obžaloba v Kauze Mýtnik stála pred súdom na svedectvách dvoch osôb z prostredia Finančnej správy – bývalého prezidenta Františka Imreczeho a bývalého riaditeľa sekcie daňovej a colnej Daniela Čecha. Výlučne ich navrhol prokurátor vypočuť na hlavnom pojednávaní. Dalo by sa preto očakávať, že práve títo svedkovia mali potvrdiť moju trestnú činnosť, machinácie pri verejnom obstarávaní v súvislosti s dodávkou našich systémov.
Svedkovia obžaloby však o žiadnych machináciách pri verejnom obstarávaní, ani o žiadnom návode z mojej strany na porušenie zákona nevypovedali. Sudca Pulman ma napriek tomu uznal vinného z návodu machinácií pri verejnom obstarávaní bez toho, aby osoby, ktoré som mal údajne naviesť, čokoľvek z toho potvrdili.
Imrecze odmietol vypovedať, namiesto jeho svedeckej výpovede sa preto čítali zápisnice o jeho výpovediach z vyšetrovania. K Františkovi Imreczemu a jeho trestným stíhaniam sa žiada uviesť viac, venujem mu samostatný blog.
Obžaloba konštruovala scenár a tento prevzal aj Špecializovaný trestný súd, podľa ktorého mali prebehnúť tajné stretnutia s Imreczem a Čechom v mojom rodinnom dome v Limbachu, kde som sa mal s nimi údajne dohodnúť na nezákonnom postupe pri dodaní našich systémov pre Finančnú správu.
O ČOM SA SKUTOČNE HOVORILO V LIMBACHU?
V prvom rade sa žiada vysvetliť, kto bol František Imrecze, keď nastúpil na post prezidenta Finančnej správy, a kto bol Daniel Čech, ktorý sa stal riaditeľom sekcie daňovej a colnej.
František Imrecze mal za sebou manažérsku kariéru vo významných spoločnostiach – šéf predaja T-Mobile Slovensko (teraz ju už poznáme ako súčasť Slovak Telecom), obchodný riaditeľ a neskôr generálny riaditeľ SAP Slovensko. Pravdou však je, že s agendou Finančnej správy nemal prakticky žiadne skúsenosti.
No a Daniel Čech, ten pred nástupom na Finančnú správu podnikal v oblasti dovozu čínskeho tovaru.
Ja som už z predchádzajúcich aktivít mal rozsiahle skúsenosti s rôznymi projektami pre Daňové riaditeľstvo a Colné riaditeľstvo, predchodcov Finančného riaditeľstva, ale aj pre iné ústredné orgány štátnej správy vo viacerých krajinách EÚ. Mal som záujem, aby sme mohli pre Finančnú správu dodať naše systémy. Imreczemu a Čechovi však bolo nutné mnohé veci vysvetľovať „po lopate“, od úplného začiatku. Museli pochopiť procesy fungovania výberu daní a cieľ, ako je organizovaná inštitúcia, ktorá zamestnáva viac ako 10.000 zamestnancov. Museli tiež pochopiť zákutia a finty využívané daňovými podvodníkmi. Až potom mohli posúdiť skutočný prínos našich systémov. A práve z tohto dôvodu sme sa dohodli, že sa budeme stretávať v súkromí, v mojom rodinnom dome.
Prečo v mojom rodinnom dome? Aj to prezradím. Lebo mal vysoký plot a nikto nás nevidel. Toto je citát z Ferových úst, lebo Dano pôvodne navrhoval, aby sme sa stretávali u Fera doma na Dlhých dieloch.
Prebiehali však v mojom rodinnom dome akékoľvek nekalé rozhovory? Navádzal som Imreczeho alebo Čecha, aby porušili zákon? Aby obišli postupy verejného obstarávania? Nie, a ešte raz nie.
Imrecze vo svojej výpovedi jednoznačne určil obsah našich rozhovorov:
„Predmetom našich rozhovorov bola funkcionalita a potenciálny prínos týchto riešení pre Finančnú správu.“ Toto uviedol v rámci vyšetrovania. Nič viac.
Prezentácia inovatívnych riešení, o ktorých Finančná správa nevedela, a diskusia o ich prínose nie je trestným činom, ani návodom na spáchanie akéhokoľvek trestného činu.
Ani Čech nevypovedal o tom, že by sme sa bavili o postupe obstarávania, alebo o využití výnimky z verejného obstarávania. Čech síce uviedol, že ma mal informovať o tom, že Finančná správa už obstarala kontrolný výkaz DPH v utajenom, tzv. vyhradenom režime, ja si na nič také nepamätám. V čase našich rozhovorov som nedisponoval bezpečnostnou previerkou NBÚ, nikto ma preto bez porušenia zákona o ochrane utajovaných skutočností nemohol informovať o obstaraní nejakého systému v utajenom režime.
Čo je však podstatné, uplatnenie výnimky z verejného obstarávania a uplatnenie utajovaného, vyhradeného režimu, sú dva nezávislé postupy. Pokiaľ verejný subjekt obstaráva v utajenom režime, neznamená to ešte, že nemusí alebo nemôže použiť postupy verejného obstarávania.
Ak som teda aj mal chcieť, aby naše systémy boli obstarané utajene, neznamená to, že som chcel, alebo niekoho navádzal na to, aby obišiel zákon o verejnom obstarávaní.
A práve z toho ma sudca Pulman uznal za vinného. Že som mal Imreczeho a Čecha naviesť na nezákonné uplatnenie výnimky z verejného obstarávania. Ani Imrecze ani Čech však nepotvrdili, že by uplatnenie výnimky z verejného obstarávania bolo predmetom našich rozhovorov. Ak sme sa o tom nebavili, ako som ich mohol naviesť?
VÝNIMKA Z VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA – KĽÚČOVÝ ROZPOR
Kľúčovým bodom obžaloby bolo tvrdenie, že som sa s Imreczem a Čechom dohodol na neoprávnenom uplatnení výnimky z verejného obstarávania.
Moja obhajoba opakovane poukázala na to, že žiaden svedok — vrátane kľúčových svedkov obžaloby, Imreczeho a Čecha — nepotvrdil, že by sme sa kedykoľvek bavili o uplatnení výnimky. Dokonca o možnosti výnimky som ako laik nemal ani tušenie.
Keď to nikto netvrdil, keď si na to nikto nespomenul, tak si to obžaloba vymyslela! Existuje vôbec v Európe štát, kde si obžaloba vymyslí časti skutkového deja, a súd na tom základe, bez preukázania všetkých relevantných skutočností, odsúdi obžalovaného, bez dôkazov? Asi nie, ale na Slovensku to máme v priamom prenose.
Obhajobou navrhnutá svedkyňa Ľudmila Kmecová (z Odboru centrálneho obstarávania Finančnej správy) potvrdila, že otázka uplatnenia výnimky bola otvorenou otázkou, ktorú Finančná správa riešila interne na úrovni odborných zamestnancov a následne si vyžiadala stanovisko ÚVO, po viacerých stretnutiach zástupcov Finančnej správy s metodikmi ÚVO.
Z toho vyplýva, že rozhodovanie o uplatnení výnimky a postupu bolo plne v réžii Finančnej správy a jej odborných zamestnancov. Nešlo o dohodnuté machinácie s mojou osobou, môj návod, ako machinovať verejné obstarávanie, ale o aplikáciu postupu, ktorý si sama Finančná správa vyhodnotila ako zákonný. A zákonnosť ktorého si nechala potvrdiť stanoviskom ÚVO.
ZÁVER
Namiesto preukázania mojej viny, svedectvá kľúčových svedkov obžaloby potvrdili moju obhajobnú líniu: naše systémy boli Finančnou správou obstarané po ich internom skúmaní, ich rozhodnutie bolo podporené aj stanoviskom ÚVO.
Tieto kroky, ktoré nevychádzali z mojej iniciatívy, vylučujú môj úmysel spáchať trestný čin.
Viac Článkov
KĽÚČOVÍ SVEDKOVIA OBŽALOBY
Jan 14, 2026
Obžaloba v Kauze Mýtnik stála pred súdom na svedectvách dvoch osôb z prostredia Finančnej správy – bývalého prezidenta Františka Imreczeho a bývalého riaditeľa sekcie daňovej a colnej Daniela Čecha. Výlučne ich navrhol prokurátor vypočuť na hlavnom pojednávaní. Dalo by sa preto očakávať, že práve títo svedkovia mali potvrdiť moju trestnú činnosť, machinácie pri verejnom obstarávaní v súvislosti s dodávkou našich systémov.
Svedkovia obžaloby však o žiadnych machináciách pri verejnom obstarávaní, ani o žiadnom návode z mojej strany na porušenie zákona nevypovedali. Sudca Pulman ma napriek tomu uznal vinného z návodu machinácií pri verejnom obstarávaní bez toho, aby osoby, ktoré som mal údajne naviesť, čokoľvek z toho potvrdili.
Imrecze odmietol vypovedať, namiesto jeho svedeckej výpovede sa preto čítali zápisnice o jeho výpovediach z vyšetrovania. K Františkovi Imreczemu a jeho trestným stíhaniam sa žiada uviesť viac, venujem mu samostatný blog.
Obžaloba konštruovala scenár a tento prevzal aj Špecializovaný trestný súd, podľa ktorého mali prebehnúť tajné stretnutia s Imreczem a Čechom v mojom rodinnom dome v Limbachu, kde som sa mal s nimi údajne dohodnúť na nezákonnom postupe pri dodaní našich systémov pre Finančnú správu.
O ČOM SA SKUTOČNE HOVORILO V LIMBACHU?
V prvom rade sa žiada vysvetliť, kto bol František Imrecze, keď nastúpil na post prezidenta Finančnej správy, a kto bol Daniel Čech, ktorý sa stal riaditeľom sekcie daňovej a colnej.
František Imrecze mal za sebou manažérsku kariéru vo významných spoločnostiach – šéf predaja T-Mobile Slovensko (teraz ju už poznáme ako súčasť Slovak Telecom), obchodný riaditeľ a neskôr generálny riaditeľ SAP Slovensko. Pravdou však je, že s agendou Finančnej správy nemal prakticky žiadne skúsenosti.
No a Daniel Čech, ten pred nástupom na Finančnú správu podnikal v oblasti dovozu čínskeho tovaru.
Ja som už z predchádzajúcich aktivít mal rozsiahle skúsenosti s rôznymi projektami pre Daňové riaditeľstvo a Colné riaditeľstvo, predchodcov Finančného riaditeľstva, ale aj pre iné ústredné orgány štátnej správy vo viacerých krajinách EÚ. Mal som záujem, aby sme mohli pre Finančnú správu dodať naše systémy. Imreczemu a Čechovi však bolo nutné mnohé veci vysvetľovať „po lopate“, od úplného začiatku. Museli pochopiť procesy fungovania výberu daní a cieľ, ako je organizovaná inštitúcia, ktorá zamestnáva viac ako 10.000 zamestnancov. Museli tiež pochopiť zákutia a finty využívané daňovými podvodníkmi. Až potom mohli posúdiť skutočný prínos našich systémov. A práve z tohto dôvodu sme sa dohodli, že sa budeme stretávať v súkromí, v mojom rodinnom dome.
Prečo v mojom rodinnom dome? Aj to prezradím. Lebo mal vysoký plot a nikto nás nevidel. Toto je citát z Ferových úst, lebo Dano pôvodne navrhoval, aby sme sa stretávali u Fera doma na Dlhých dieloch.
Prebiehali však v mojom rodinnom dome akékoľvek nekalé rozhovory? Navádzal som Imreczeho alebo Čecha, aby porušili zákon? Aby obišli postupy verejného obstarávania? Nie, a ešte raz nie.
Imrecze vo svojej výpovedi jednoznačne určil obsah našich rozhovorov:
„Predmetom našich rozhovorov bola funkcionalita a potenciálny prínos týchto riešení pre Finančnú správu.“ Toto uviedol v rámci vyšetrovania. Nič viac.
Prezentácia inovatívnych riešení, o ktorých Finančná správa nevedela, a diskusia o ich prínose nie je trestným činom, ani návodom na spáchanie akéhokoľvek trestného činu.
Ani Čech nevypovedal o tom, že by sme sa bavili o postupe obstarávania, alebo o využití výnimky z verejného obstarávania. Čech síce uviedol, že ma mal informovať o tom, že Finančná správa už obstarala kontrolný výkaz DPH v utajenom, tzv. vyhradenom režime, ja si na nič také nepamätám. V čase našich rozhovorov som nedisponoval bezpečnostnou previerkou NBÚ, nikto ma preto bez porušenia zákona o ochrane utajovaných skutočností nemohol informovať o obstaraní nejakého systému v utajenom režime.
Čo je však podstatné, uplatnenie výnimky z verejného obstarávania a uplatnenie utajovaného, vyhradeného režimu, sú dva nezávislé postupy. Pokiaľ verejný subjekt obstaráva v utajenom režime, neznamená to ešte, že nemusí alebo nemôže použiť postupy verejného obstarávania.
Ak som teda aj mal chcieť, aby naše systémy boli obstarané utajene, neznamená to, že som chcel, alebo niekoho navádzal na to, aby obišiel zákon o verejnom obstarávaní.
A práve z toho ma sudca Pulman uznal za vinného. Že som mal Imreczeho a Čecha naviesť na nezákonné uplatnenie výnimky z verejného obstarávania. Ani Imrecze ani Čech však nepotvrdili, že by uplatnenie výnimky z verejného obstarávania bolo predmetom našich rozhovorov. Ak sme sa o tom nebavili, ako som ich mohol naviesť?
VÝNIMKA Z VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA – KĽÚČOVÝ ROZPOR
Kľúčovým bodom obžaloby bolo tvrdenie, že som sa s Imreczem a Čechom dohodol na neoprávnenom uplatnení výnimky z verejného obstarávania.
Moja obhajoba opakovane poukázala na to, že žiaden svedok — vrátane kľúčových svedkov obžaloby, Imreczeho a Čecha — nepotvrdil, že by sme sa kedykoľvek bavili o uplatnení výnimky. Dokonca o možnosti výnimky som ako laik nemal ani tušenie.
Keď to nikto netvrdil, keď si na to nikto nespomenul, tak si to obžaloba vymyslela! Existuje vôbec v Európe štát, kde si obžaloba vymyslí časti skutkového deja, a súd na tom základe, bez preukázania všetkých relevantných skutočností, odsúdi obžalovaného, bez dôkazov? Asi nie, ale na Slovensku to máme v priamom prenose.
Obhajobou navrhnutá svedkyňa Ľudmila Kmecová (z Odboru centrálneho obstarávania Finančnej správy) potvrdila, že otázka uplatnenia výnimky bola otvorenou otázkou, ktorú Finančná správa riešila interne na úrovni odborných zamestnancov a následne si vyžiadala stanovisko ÚVO, po viacerých stretnutiach zástupcov Finančnej správy s metodikmi ÚVO.
Z toho vyplýva, že rozhodovanie o uplatnení výnimky a postupu bolo plne v réžii Finančnej správy a jej odborných zamestnancov. Nešlo o dohodnuté machinácie s mojou osobou, môj návod, ako machinovať verejné obstarávanie, ale o aplikáciu postupu, ktorý si sama Finančná správa vyhodnotila ako zákonný. A zákonnosť ktorého si nechala potvrdiť stanoviskom ÚVO.
ZÁVER
Namiesto preukázania mojej viny, svedectvá kľúčových svedkov obžaloby potvrdili moju obhajobnú líniu: naše systémy boli Finančnou správou obstarané po ich internom skúmaní, ich rozhodnutie bolo podporené aj stanoviskom ÚVO.
Tieto kroky, ktoré nevychádzali z mojej iniciatívy, vylučujú môj úmysel spáchať trestný čin.