KAJÚCNIK?
Mar 2, 2026
V mediálnych výstupoch, a aj v odôvodnení prvostupňového rozsudku Špecializovaného trestného súdu sa implicitne podáva obraz mojej osoby ako akéhosi „kajúnika“, ktorý mal po podaní obžaloby „otočiť“ a ktorému sa tento postup „nevyplatil“.
Takáto konštrukcia je zavádzajúca a vecne nepravdivá.
V kauze Mýtnik som nikdy nebol kajúcnikom. A už vôbec nie kajúcnikom, ktorý „otočil“.
Začnem tým podstatným: nie je mi zrejmé, ako ma v kauze Mýtnik možno označovať za kajúcnika. Kajúcnik je spolupracujúci obvinený – osoba, ktorej bol zo strany OČTK poskytnutý alebo sľúbený konkrétny procesný benefit, výmenou za spoluprácu. Mne však v kauze Mýtnik žiadny benefit poskytnutý nebol.
Dňa 29. 1. 2021 boli v kauze Mýtnik vznesené obvinenia a mnohé osoby skončili vo väzbe(František Imrecze, Daniel Čech, Jana Rovčaninová, Jozef Brhel...). Ja som v tom čase žil s rodinou v Spojených arabských emirátoch. Slovenské orgány vydali medzinárodný zatykač a aj ja som sa na jeho základe ocitol vo vyšetrovacej väzbe v UAE.
Je pravdou, že po vznesení obvinenia som s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracoval. Reagoval som na všetky výzvy, vypovedal som, predkladal som dokumenty a poskytoval som súčinnosť. Robil som tak na základe informácií od svojich vtedajších obhajcov, že v mojej veci prokurátor zvažuje 218-ku (§ 218 Trestného poriadku), teda podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného (takto napr. skončila kauza Mýtnik pre Daniela Čecha).
Tento postup sa však nikdy nenaplnil, keďže prokurátor voči mne napokon podal obžalobua Špecializovaný trestný súd vydal (čiastočne) odsudzujúci prvostupňový rozsudok.
Môj postoj ku kauze Mýtnik pred podaním obžaloby neznamená, že som bol „kajúcnik“. Znamená to len to, že som postupoval spôsobom, ktorý som vtedy považoval za racionálny a korektný – v presvedčení, že OČTK a prokurátor budú hodnotiť fakty, nie nálepky.
Zásadne odmietam tvrdenie, že by som po podaní obžaloby „otočil“.
Tak v prípravnom konaní pred vyšetrovateľkou, na hlavnom pojednávaní k kmeňovej trestnej veci (obžalovaný Jozef Brhel a spol.), ako aj následne na hlavnom pojednávaní v mojej trestnej veci som vždy konzistentne vypovedal pravdu, nič podstatné som nezamlčal. Moje výpovede som nikdy nemenil.
Pokiaľ sudca JUDr. Pulman v odôvodnení rozsudku naznačuje, že po podaní obžaloby malo dôjsť k zmene môjho postoja alebo výpovedí, opomenul už v rozsudku vysvetliť alebo aspoň naznačiť:
v čom konkrétne mala táto zmena spočívať,
ktoré moje tvrdenia z prípravného konania som mal na hlavnom pojednávaní poprieťalebo zmeniť,
kde som mal vypovedať v rozpore so svojimi skoršími výpoveďami,
alebo ktorá časť mojej výpovede má byť nepravdivá vo vzťahu k ostatným vykonaným dôkazom.
Takéto porovnanie výpovedí v rozsudku jednoducho chýba. Argumentáciu sudcu JUDr. Pulmana o zmene môjho postoja tak nemôžem vnímať inak, ako účelovú.
Nikdy som netvrdil – ani v prípravnom konaní pred vyšetrovateľkou, že som vinný.Moju vinu som vždy popieral.
Moje výpovede sú vecne konzistentné – tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní opisujem ten istý skutkový dej. Rozdiel je len v tom, že po podaní obžaloby som sa začal vyjadrovať podrobnejšie, precíznejšie a s väčším dôrazom na kontext. Považujem to za úplne prirodzené. V situácii, keď mi hrozí odsúdenie za skutok, ktorý nepovažujem za trestný čin, je detailná obhajoba nielen legitímna, ale nevyhnutná.
Ak súd v odôvodnení rozsudku tvrdí, že obžalovaný „otočil“, musí jasne pomenovať:
čo tvrdil predtým,
čo tvrdí teraz,
a prečo má byť jedna z týchto verzií nepravdivá.
Nič z toho v odôvodnení môjho rozsudku jednoducho nenachádzam.
Vytváranie obrazu „kajúnika, ktorý otočil“, bez konkrétneho skutkového podkladu, preto považujem skôr za hodnotový konštrukt s cieľom vykresliť ma v nepriaznivom svetle, než za výsledok riadneho hodnotenia dôkazov a dôsledného posúdenia mojich výpovedí.
Takýto prístup nepomáha objasneniu veci, ale prispieva k skreslenému obrazu o mojej osobe, ako aj o celej kauzy Mýtnik.
KAJÚCNIK?
Mar 2, 2026
V mediálnych výstupoch, a aj v odôvodnení prvostupňového rozsudku Špecializovaného trestného súdu sa implicitne podáva obraz mojej osoby ako akéhosi „kajúnika“, ktorý mal po podaní obžaloby „otočiť“ a ktorému sa tento postup „nevyplatil“.
Takáto konštrukcia je zavádzajúca a vecne nepravdivá.
V kauze Mýtnik som nikdy nebol kajúcnikom. A už vôbec nie kajúcnikom, ktorý „otočil“.
Začnem tým podstatným: nie je mi zrejmé, ako ma v kauze Mýtnik možno označovať za kajúcnika. Kajúcnik je spolupracujúci obvinený – osoba, ktorej bol zo strany OČTK poskytnutý alebo sľúbený konkrétny procesný benefit, výmenou za spoluprácu. Mne však v kauze Mýtnik žiadny benefit poskytnutý nebol.
Dňa 29. 1. 2021 boli v kauze Mýtnik vznesené obvinenia a mnohé osoby skončili vo väzbe(František Imrecze, Daniel Čech, Jana Rovčaninová, Jozef Brhel...). Ja som v tom čase žil s rodinou v Spojených arabských emirátoch. Slovenské orgány vydali medzinárodný zatykač a aj ja som sa na jeho základe ocitol vo vyšetrovacej väzbe v UAE.
Je pravdou, že po vznesení obvinenia som s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracoval. Reagoval som na všetky výzvy, vypovedal som, predkladal som dokumenty a poskytoval som súčinnosť. Robil som tak na základe informácií od svojich vtedajších obhajcov, že v mojej veci prokurátor zvažuje 218-ku (§ 218 Trestného poriadku), teda podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného (takto napr. skončila kauza Mýtnik pre Daniela Čecha).
Tento postup sa však nikdy nenaplnil, keďže prokurátor voči mne napokon podal obžalobua Špecializovaný trestný súd vydal (čiastočne) odsudzujúci prvostupňový rozsudok.
Môj postoj ku kauze Mýtnik pred podaním obžaloby neznamená, že som bol „kajúcnik“. Znamená to len to, že som postupoval spôsobom, ktorý som vtedy považoval za racionálny a korektný – v presvedčení, že OČTK a prokurátor budú hodnotiť fakty, nie nálepky.
Zásadne odmietam tvrdenie, že by som po podaní obžaloby „otočil“.
Tak v prípravnom konaní pred vyšetrovateľkou, na hlavnom pojednávaní k kmeňovej trestnej veci (obžalovaný Jozef Brhel a spol.), ako aj následne na hlavnom pojednávaní v mojej trestnej veci som vždy konzistentne vypovedal pravdu, nič podstatné som nezamlčal. Moje výpovede som nikdy nemenil.
Pokiaľ sudca JUDr. Pulman v odôvodnení rozsudku naznačuje, že po podaní obžaloby malo dôjsť k zmene môjho postoja alebo výpovedí, opomenul už v rozsudku vysvetliť alebo aspoň naznačiť:
v čom konkrétne mala táto zmena spočívať,
ktoré moje tvrdenia z prípravného konania som mal na hlavnom pojednávaní poprieťalebo zmeniť,
kde som mal vypovedať v rozpore so svojimi skoršími výpoveďami,
alebo ktorá časť mojej výpovede má byť nepravdivá vo vzťahu k ostatným vykonaným dôkazom.
Takéto porovnanie výpovedí v rozsudku jednoducho chýba. Argumentáciu sudcu JUDr. Pulmana o zmene môjho postoja tak nemôžem vnímať inak, ako účelovú.
Nikdy som netvrdil – ani v prípravnom konaní pred vyšetrovateľkou, že som vinný.Moju vinu som vždy popieral.
Moje výpovede sú vecne konzistentné – tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní opisujem ten istý skutkový dej. Rozdiel je len v tom, že po podaní obžaloby som sa začal vyjadrovať podrobnejšie, precíznejšie a s väčším dôrazom na kontext. Považujem to za úplne prirodzené. V situácii, keď mi hrozí odsúdenie za skutok, ktorý nepovažujem za trestný čin, je detailná obhajoba nielen legitímna, ale nevyhnutná.
Ak súd v odôvodnení rozsudku tvrdí, že obžalovaný „otočil“, musí jasne pomenovať:
čo tvrdil predtým,
čo tvrdí teraz,
a prečo má byť jedna z týchto verzií nepravdivá.
Nič z toho v odôvodnení môjho rozsudku jednoducho nenachádzam.
Vytváranie obrazu „kajúnika, ktorý otočil“, bez konkrétneho skutkového podkladu, preto považujem skôr za hodnotový konštrukt s cieľom vykresliť ma v nepriaznivom svetle, než za výsledok riadneho hodnotenia dôkazov a dôsledného posúdenia mojich výpovedí.
Takýto prístup nepomáha objasneniu veci, ale prispieva k skreslenému obrazu o mojej osobe, ako aj o celej kauzy Mýtnik.
KAJÚCNIK?
Mar 2, 2026
V mediálnych výstupoch, a aj v odôvodnení prvostupňového rozsudku Špecializovaného trestného súdu sa implicitne podáva obraz mojej osoby ako akéhosi „kajúnika“, ktorý mal po podaní obžaloby „otočiť“ a ktorému sa tento postup „nevyplatil“.
Takáto konštrukcia je zavádzajúca a vecne nepravdivá.
V kauze Mýtnik som nikdy nebol kajúcnikom. A už vôbec nie kajúcnikom, ktorý „otočil“.
Začnem tým podstatným: nie je mi zrejmé, ako ma v kauze Mýtnik možno označovať za kajúcnika. Kajúcnik je spolupracujúci obvinený – osoba, ktorej bol zo strany OČTK poskytnutý alebo sľúbený konkrétny procesný benefit, výmenou za spoluprácu. Mne však v kauze Mýtnik žiadny benefit poskytnutý nebol.
Dňa 29. 1. 2021 boli v kauze Mýtnik vznesené obvinenia a mnohé osoby skončili vo väzbe(František Imrecze, Daniel Čech, Jana Rovčaninová, Jozef Brhel...). Ja som v tom čase žil s rodinou v Spojených arabských emirátoch. Slovenské orgány vydali medzinárodný zatykač a aj ja som sa na jeho základe ocitol vo vyšetrovacej väzbe v UAE.
Je pravdou, že po vznesení obvinenia som s orgánmi činnými v trestnom konaní spolupracoval. Reagoval som na všetky výzvy, vypovedal som, predkladal som dokumenty a poskytoval som súčinnosť. Robil som tak na základe informácií od svojich vtedajších obhajcov, že v mojej veci prokurátor zvažuje 218-ku (§ 218 Trestného poriadku), teda podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného (takto napr. skončila kauza Mýtnik pre Daniela Čecha).
Tento postup sa však nikdy nenaplnil, keďže prokurátor voči mne napokon podal obžalobua Špecializovaný trestný súd vydal (čiastočne) odsudzujúci prvostupňový rozsudok.
Môj postoj ku kauze Mýtnik pred podaním obžaloby neznamená, že som bol „kajúcnik“. Znamená to len to, že som postupoval spôsobom, ktorý som vtedy považoval za racionálny a korektný – v presvedčení, že OČTK a prokurátor budú hodnotiť fakty, nie nálepky.
Zásadne odmietam tvrdenie, že by som po podaní obžaloby „otočil“.
Tak v prípravnom konaní pred vyšetrovateľkou, na hlavnom pojednávaní k kmeňovej trestnej veci (obžalovaný Jozef Brhel a spol.), ako aj následne na hlavnom pojednávaní v mojej trestnej veci som vždy konzistentne vypovedal pravdu, nič podstatné som nezamlčal. Moje výpovede som nikdy nemenil.
Pokiaľ sudca JUDr. Pulman v odôvodnení rozsudku naznačuje, že po podaní obžaloby malo dôjsť k zmene môjho postoja alebo výpovedí, opomenul už v rozsudku vysvetliť alebo aspoň naznačiť:
v čom konkrétne mala táto zmena spočívať,
ktoré moje tvrdenia z prípravného konania som mal na hlavnom pojednávaní poprieťalebo zmeniť,
kde som mal vypovedať v rozpore so svojimi skoršími výpoveďami,
alebo ktorá časť mojej výpovede má byť nepravdivá vo vzťahu k ostatným vykonaným dôkazom.
Takéto porovnanie výpovedí v rozsudku jednoducho chýba. Argumentáciu sudcu JUDr. Pulmana o zmene môjho postoja tak nemôžem vnímať inak, ako účelovú.
Nikdy som netvrdil – ani v prípravnom konaní pred vyšetrovateľkou, že som vinný.Moju vinu som vždy popieral.
Moje výpovede sú vecne konzistentné – tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní opisujem ten istý skutkový dej. Rozdiel je len v tom, že po podaní obžaloby som sa začal vyjadrovať podrobnejšie, precíznejšie a s väčším dôrazom na kontext. Považujem to za úplne prirodzené. V situácii, keď mi hrozí odsúdenie za skutok, ktorý nepovažujem za trestný čin, je detailná obhajoba nielen legitímna, ale nevyhnutná.
Ak súd v odôvodnení rozsudku tvrdí, že obžalovaný „otočil“, musí jasne pomenovať:
čo tvrdil predtým,
čo tvrdí teraz,
a prečo má byť jedna z týchto verzií nepravdivá.
Nič z toho v odôvodnení môjho rozsudku jednoducho nenachádzam.
Vytváranie obrazu „kajúnika, ktorý otočil“, bez konkrétneho skutkového podkladu, preto považujem skôr za hodnotový konštrukt s cieľom vykresliť ma v nepriaznivom svetle, než za výsledok riadneho hodnotenia dôkazov a dôsledného posúdenia mojich výpovedí.
Takýto prístup nepomáha objasneniu veci, ale prispieva k skreslenému obrazu o mojej osobe, ako aj o celej kauzy Mýtnik.