K ZLYHANIAM OČTK V KAUZE MÝTNIK
Mar 2, 2026
Trestné právo je najsilnejším prostriedkom, akým môže štát zasiahnuť do osobnej integrity jednotlivca. Umožňuje obmedziť osobnú slobodu, zasiahnuť do majetku, mena, profesionálnej reputácie a v konečnom dôsledku aj do rodinného života. Práve preto zákon kladie na orgány činné v trestnom konaní mimoriadne prísne požiadavky. Trestné konanie nemá byť inkvizičným procesom, ktorého cieľom je za každú cenu dosiahnuť odsúdenie, ale spravodlivým procesom smerujúcim k zisteniu pravdy.
Trestný poriadok v § 2 ods. 10 výslovne ukladá orgánom činným v trestnom konaní povinnosť zisťovať a zabezpečovať dôkazy nielen v neprospech osoby, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, ale aj v jej prospech. V štádiu vyšetrovania je zároveň úlohou dozorujúcehoprokurátora dbať na zákonnosť postupu, na vyváženosť dokazovania a na to, aby bol skutkový stav zistený úplne a objektívne.
V mojej trestnej veci sa však tieto zákonné požiadavky nenaplnili. Postup orgánov činných v trestnom konaní, prokuratúry aj súdu neviedol k spravodlivému a vecne správnemu rozhodnutiu. Naopak – celý proces bol vedený jednostranne, s cieľom potvrdiť už vopred vytvorený záver o mojej vine.
VÝPOVEDE FRANTIŠKA IMRECZEHO
František Imrecze bol pôvodne v mojej veci obvineným a v tomto procesnom postavení vypovedal. Vo svojich výpovediach ako obvinený uviedol viaceré skutočnosti, ktoré boli jednoznačne v môj prospech – najmä pokiaľ ide o rozhodovanie o uplatnení výnimky z verejného obstarávania.
OČTK však jeho vec následne vylúčili na samostatné konanie, v ktorom bol trestným rozkazom uznaný vinným, avšak bez uloženia akéhokoľvek trestu.
V mojom trestnom konaní však neboli zabezpečené procesné podmienky na to, aby jeho pôvodné výpovede mohli byť použité aj po zmene jeho procesného postavenia. František Imrecze bol síce vypočutý ako svedok, avšak ani vyšetrovateľka, ani prokurátor sa ho už nepýtali na skutočnosti, ktoré predtým uvádzal v môj prospech, a ktoré by bolo možné procesne „zafixovať“ pre prípad, že by neskôr odmietol vypovedať.
Presne to sa aj stalo. František Imrecze na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať a súd odmietol čítať jeho výpovede z prípravného konania s odôvodnením, že došlo k zmene jeho procesného postavenia. Výsledkom bolo, že dôkazy, ktoré mi boli na prospech, sa zo súdneho konania jednoducho „vytratili“.
Takýto postup nemožno považovať za naplnenie povinnosti zisťovať skutkový stav objektívne a v prospech aj neprospech obžalovaného.
OTÁZKA ŠKODY
Prokurátor proti mne podal obžalobu pre machinácie pri verejnom obstarávaní a porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku. Základnou otázkou pri týchto trestných činoch je existencia a výška škody (pri machináciách ako kvalifikačný znak, pre posúdenie možnosti prísnejšieho trestu, pri porušovaní povinnosti ako súčasť základnej skutkovej podstaty).
V mojom prípade však OČTK:
vôbec neustálili škodu,
nezabezpečili dôkaz, že by dodané informačné systémy boli predražené,
a nezaoberali sa tým, či štátu vôbec nejaká škoda vznikla.
Naopak, moja obhajoba predložila znalecký posudok znaleckého ústavu STU v Bratislave, ktorý preukazuje, že naše informačné systémy boli dodané za cenu takmer o 500 tisíc eur nižšiu, než bola obvyklá trhová cena, a že štátu v súvislosti s ich obstaraním nevznikla žiadna škoda. Tento znalecký posudok však súd nepovažoval za podstatný a odmietol ho vykonať.
Kľúčovým kritériom pre odsúdenie za porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku je spôsobenie škody na cudzom majetku, v mojom prípade na majetku štátu, zastúpeného Finančným riaditeľstvom SR.
Sudca JUDr. Pulman nemal žiaden dôkaz o spôsobení škody na majetku štátu, dôkazy mojej obhajoby vylučujúce spôsobenie škody na majetku štátu odmietol vykonať. Napriek tomu dospel k záveru, že som vinný z návodu na porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku.
Odsúdenie za trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, ktorého kľúčovým kritériom je spôsobenie škody na cudzom majetku, v tomto prípade na majetku štátu, zastúpeného Finančným riaditeľstvom SR, bez preukázania škody je pritom v priamom rozpore so základnými zásadami trestného práva.
IGNOROVANIE KONTEXTU ROZVRATU VEREJNÝCH FINANCIÍ A ZÁKLADNÉHO BEZPEČNOSTNÉHO ZÁUJMU ŠTÁTU
Viacerí svedkovia – vrátane svedkov obžaloby – vypovedali, že v čase nástupu Františka Imreczeho do funkcie prezidenta Finančnej správy boli verejné financie v rozvrate, výber daní nefungoval, Slovensko patrilo medzi najhoršie krajiny v EÚ z hľadiska efektivity výberu daní, s najväčšou tzv. daňovou medzerou na DPH.
Naše informačné systémy boli významným nástrojom, ktorým sa tento stav riešil. Podľa znaleckého posudku STU len do roku 2023 priniesli naše systémy pre verejné financie prínos vo výške 7,13 miliardy eur. Aj tento dôkaz však sudca JUDr. Pulman odmietol vykonať.
Pritom išlo o významnú otázku z hľadiska posudzovania viny, či dodanie našich systémov bolo alebo nebolo v rámci verejného obstarávania.
Ak bol totiž výber daní v kolapse, bolo ohrozené plnenie základných funkcií štátu. Riešenie tohto stavu bolo základným bezpečnostným záujmom štátu. Práve tento záujem je zákonným dôvodom pre uplatnenie výnimky z verejného obstarávania.
Súd však po ignorovaní dôkazov o reálnom prínose našich systémov jednoducho uzavrel, že obstaranie našich systémov so základným bezpečnostným záujmom štátu nesúviselo.
Takýto záver je dôsledkom nie objektívneho hodnotenia dôkazov, ale ich selektívneho odmietania.
ZÁVER
OČTK, prokuratúra, a ani súd v mojej trestnej veci nenaplnili zákonné povinnosti, ktoré majú slúžiť ako záruka spravodlivého procesu. Dôkazy v môj prospech boli ignorované, vytesnené alebo považované za nepodstatné.
Za mimoriadne problematické považujem aj spôsob, akým sudca JUDr. Pulman pristúpil k vyčísleniu údajného prospechu spoločnosti Allexis. Keď sudcovi pre túto konštrukciu chýbal dôkaz o výške režijných nákladov, nevyžiadal si ich, neuložil ich preukázanie znalcovi ani ich nezistil dokazovaním. Namiesto toho si svojvoľne stanovil parameter „1 % režijných nákladov“, ktorý nemá oporu v žiadnom vykonanom dôkaze, vo výpovediach svedkov ani v znaleckom dokazovaní. Dokonca v odôvodnení rozsudku uviedol, že takto som mal vypovedať ja, čo jednoducho nie je pravda.
Trestné konanie v mojej trestnej veci sa tak vzdialilo od hľadania pravdy a priblížilo sa inkvizičnému modelu, v ktorom je výsledok dôležitejší než zákonný postup.
Práve preto som podal odvolanie a práve preto považujem za dôležité tieto skutočnosti verejne pomenovať.
K ZLYHANIAM OČTK V KAUZE MÝTNIK
Mar 2, 2026
Trestné právo je najsilnejším prostriedkom, akým môže štát zasiahnuť do osobnej integrity jednotlivca. Umožňuje obmedziť osobnú slobodu, zasiahnuť do majetku, mena, profesionálnej reputácie a v konečnom dôsledku aj do rodinného života. Práve preto zákon kladie na orgány činné v trestnom konaní mimoriadne prísne požiadavky. Trestné konanie nemá byť inkvizičným procesom, ktorého cieľom je za každú cenu dosiahnuť odsúdenie, ale spravodlivým procesom smerujúcim k zisteniu pravdy.
Trestný poriadok v § 2 ods. 10 výslovne ukladá orgánom činným v trestnom konaní povinnosť zisťovať a zabezpečovať dôkazy nielen v neprospech osoby, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, ale aj v jej prospech. V štádiu vyšetrovania je zároveň úlohou dozorujúcehoprokurátora dbať na zákonnosť postupu, na vyváženosť dokazovania a na to, aby bol skutkový stav zistený úplne a objektívne.
V mojej trestnej veci sa však tieto zákonné požiadavky nenaplnili. Postup orgánov činných v trestnom konaní, prokuratúry aj súdu neviedol k spravodlivému a vecne správnemu rozhodnutiu. Naopak – celý proces bol vedený jednostranne, s cieľom potvrdiť už vopred vytvorený záver o mojej vine.
VÝPOVEDE FRANTIŠKA IMRECZEHO
František Imrecze bol pôvodne v mojej veci obvineným a v tomto procesnom postavení vypovedal. Vo svojich výpovediach ako obvinený uviedol viaceré skutočnosti, ktoré boli jednoznačne v môj prospech – najmä pokiaľ ide o rozhodovanie o uplatnení výnimky z verejného obstarávania.
OČTK však jeho vec následne vylúčili na samostatné konanie, v ktorom bol trestným rozkazom uznaný vinným, avšak bez uloženia akéhokoľvek trestu.
V mojom trestnom konaní však neboli zabezpečené procesné podmienky na to, aby jeho pôvodné výpovede mohli byť použité aj po zmene jeho procesného postavenia. František Imrecze bol síce vypočutý ako svedok, avšak ani vyšetrovateľka, ani prokurátor sa ho už nepýtali na skutočnosti, ktoré predtým uvádzal v môj prospech, a ktoré by bolo možné procesne „zafixovať“ pre prípad, že by neskôr odmietol vypovedať.
Presne to sa aj stalo. František Imrecze na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať a súd odmietol čítať jeho výpovede z prípravného konania s odôvodnením, že došlo k zmene jeho procesného postavenia. Výsledkom bolo, že dôkazy, ktoré mi boli na prospech, sa zo súdneho konania jednoducho „vytratili“.
Takýto postup nemožno považovať za naplnenie povinnosti zisťovať skutkový stav objektívne a v prospech aj neprospech obžalovaného.
OTÁZKA ŠKODY
Prokurátor proti mne podal obžalobu pre machinácie pri verejnom obstarávaní a porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku. Základnou otázkou pri týchto trestných činoch je existencia a výška škody (pri machináciách ako kvalifikačný znak, pre posúdenie možnosti prísnejšieho trestu, pri porušovaní povinnosti ako súčasť základnej skutkovej podstaty).
V mojom prípade však OČTK:
vôbec neustálili škodu,
nezabezpečili dôkaz, že by dodané informačné systémy boli predražené,
a nezaoberali sa tým, či štátu vôbec nejaká škoda vznikla.
Naopak, moja obhajoba predložila znalecký posudok znaleckého ústavu STU v Bratislave, ktorý preukazuje, že naše informačné systémy boli dodané za cenu takmer o 500 tisíc eur nižšiu, než bola obvyklá trhová cena, a že štátu v súvislosti s ich obstaraním nevznikla žiadna škoda. Tento znalecký posudok však súd nepovažoval za podstatný a odmietol ho vykonať.
Kľúčovým kritériom pre odsúdenie za porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku je spôsobenie škody na cudzom majetku, v mojom prípade na majetku štátu, zastúpeného Finančným riaditeľstvom SR.
Sudca JUDr. Pulman nemal žiaden dôkaz o spôsobení škody na majetku štátu, dôkazy mojej obhajoby vylučujúce spôsobenie škody na majetku štátu odmietol vykonať. Napriek tomu dospel k záveru, že som vinný z návodu na porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku.
Odsúdenie za trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, ktorého kľúčovým kritériom je spôsobenie škody na cudzom majetku, v tomto prípade na majetku štátu, zastúpeného Finančným riaditeľstvom SR, bez preukázania škody je pritom v priamom rozpore so základnými zásadami trestného práva.
IGNOROVANIE KONTEXTU ROZVRATU VEREJNÝCH FINANCIÍ A ZÁKLADNÉHO BEZPEČNOSTNÉHO ZÁUJMU ŠTÁTU
Viacerí svedkovia – vrátane svedkov obžaloby – vypovedali, že v čase nástupu Františka Imreczeho do funkcie prezidenta Finančnej správy boli verejné financie v rozvrate, výber daní nefungoval, Slovensko patrilo medzi najhoršie krajiny v EÚ z hľadiska efektivity výberu daní, s najväčšou tzv. daňovou medzerou na DPH.
Naše informačné systémy boli významným nástrojom, ktorým sa tento stav riešil. Podľa znaleckého posudku STU len do roku 2023 priniesli naše systémy pre verejné financie prínos vo výške 7,13 miliardy eur. Aj tento dôkaz však sudca JUDr. Pulman odmietol vykonať.
Pritom išlo o významnú otázku z hľadiska posudzovania viny, či dodanie našich systémov bolo alebo nebolo v rámci verejného obstarávania.
Ak bol totiž výber daní v kolapse, bolo ohrozené plnenie základných funkcií štátu. Riešenie tohto stavu bolo základným bezpečnostným záujmom štátu. Práve tento záujem je zákonným dôvodom pre uplatnenie výnimky z verejného obstarávania.
Súd však po ignorovaní dôkazov o reálnom prínose našich systémov jednoducho uzavrel, že obstaranie našich systémov so základným bezpečnostným záujmom štátu nesúviselo.
Takýto záver je dôsledkom nie objektívneho hodnotenia dôkazov, ale ich selektívneho odmietania.
ZÁVER
OČTK, prokuratúra, a ani súd v mojej trestnej veci nenaplnili zákonné povinnosti, ktoré majú slúžiť ako záruka spravodlivého procesu. Dôkazy v môj prospech boli ignorované, vytesnené alebo považované za nepodstatné.
Za mimoriadne problematické považujem aj spôsob, akým sudca JUDr. Pulman pristúpil k vyčísleniu údajného prospechu spoločnosti Allexis. Keď sudcovi pre túto konštrukciu chýbal dôkaz o výške režijných nákladov, nevyžiadal si ich, neuložil ich preukázanie znalcovi ani ich nezistil dokazovaním. Namiesto toho si svojvoľne stanovil parameter „1 % režijných nákladov“, ktorý nemá oporu v žiadnom vykonanom dôkaze, vo výpovediach svedkov ani v znaleckom dokazovaní. Dokonca v odôvodnení rozsudku uviedol, že takto som mal vypovedať ja, čo jednoducho nie je pravda.
Trestné konanie v mojej trestnej veci sa tak vzdialilo od hľadania pravdy a priblížilo sa inkvizičnému modelu, v ktorom je výsledok dôležitejší než zákonný postup.
Práve preto som podal odvolanie a práve preto považujem za dôležité tieto skutočnosti verejne pomenovať.
K ZLYHANIAM OČTK V KAUZE MÝTNIK
Mar 2, 2026
Trestné právo je najsilnejším prostriedkom, akým môže štát zasiahnuť do osobnej integrity jednotlivca. Umožňuje obmedziť osobnú slobodu, zasiahnuť do majetku, mena, profesionálnej reputácie a v konečnom dôsledku aj do rodinného života. Práve preto zákon kladie na orgány činné v trestnom konaní mimoriadne prísne požiadavky. Trestné konanie nemá byť inkvizičným procesom, ktorého cieľom je za každú cenu dosiahnuť odsúdenie, ale spravodlivým procesom smerujúcim k zisteniu pravdy.
Trestný poriadok v § 2 ods. 10 výslovne ukladá orgánom činným v trestnom konaní povinnosť zisťovať a zabezpečovať dôkazy nielen v neprospech osoby, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, ale aj v jej prospech. V štádiu vyšetrovania je zároveň úlohou dozorujúcehoprokurátora dbať na zákonnosť postupu, na vyváženosť dokazovania a na to, aby bol skutkový stav zistený úplne a objektívne.
V mojej trestnej veci sa však tieto zákonné požiadavky nenaplnili. Postup orgánov činných v trestnom konaní, prokuratúry aj súdu neviedol k spravodlivému a vecne správnemu rozhodnutiu. Naopak – celý proces bol vedený jednostranne, s cieľom potvrdiť už vopred vytvorený záver o mojej vine.
VÝPOVEDE FRANTIŠKA IMRECZEHO
František Imrecze bol pôvodne v mojej veci obvineným a v tomto procesnom postavení vypovedal. Vo svojich výpovediach ako obvinený uviedol viaceré skutočnosti, ktoré boli jednoznačne v môj prospech – najmä pokiaľ ide o rozhodovanie o uplatnení výnimky z verejného obstarávania.
OČTK však jeho vec následne vylúčili na samostatné konanie, v ktorom bol trestným rozkazom uznaný vinným, avšak bez uloženia akéhokoľvek trestu.
V mojom trestnom konaní však neboli zabezpečené procesné podmienky na to, aby jeho pôvodné výpovede mohli byť použité aj po zmene jeho procesného postavenia. František Imrecze bol síce vypočutý ako svedok, avšak ani vyšetrovateľka, ani prokurátor sa ho už nepýtali na skutočnosti, ktoré predtým uvádzal v môj prospech, a ktoré by bolo možné procesne „zafixovať“ pre prípad, že by neskôr odmietol vypovedať.
Presne to sa aj stalo. František Imrecze na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať a súd odmietol čítať jeho výpovede z prípravného konania s odôvodnením, že došlo k zmene jeho procesného postavenia. Výsledkom bolo, že dôkazy, ktoré mi boli na prospech, sa zo súdneho konania jednoducho „vytratili“.
Takýto postup nemožno považovať za naplnenie povinnosti zisťovať skutkový stav objektívne a v prospech aj neprospech obžalovaného.
OTÁZKA ŠKODY
Prokurátor proti mne podal obžalobu pre machinácie pri verejnom obstarávaní a porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku. Základnou otázkou pri týchto trestných činoch je existencia a výška škody (pri machináciách ako kvalifikačný znak, pre posúdenie možnosti prísnejšieho trestu, pri porušovaní povinnosti ako súčasť základnej skutkovej podstaty).
V mojom prípade však OČTK:
vôbec neustálili škodu,
nezabezpečili dôkaz, že by dodané informačné systémy boli predražené,
a nezaoberali sa tým, či štátu vôbec nejaká škoda vznikla.
Naopak, moja obhajoba predložila znalecký posudok znaleckého ústavu STU v Bratislave, ktorý preukazuje, že naše informačné systémy boli dodané za cenu takmer o 500 tisíc eur nižšiu, než bola obvyklá trhová cena, a že štátu v súvislosti s ich obstaraním nevznikla žiadna škoda. Tento znalecký posudok však súd nepovažoval za podstatný a odmietol ho vykonať.
Kľúčovým kritériom pre odsúdenie za porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku je spôsobenie škody na cudzom majetku, v mojom prípade na majetku štátu, zastúpeného Finančným riaditeľstvom SR.
Sudca JUDr. Pulman nemal žiaden dôkaz o spôsobení škody na majetku štátu, dôkazy mojej obhajoby vylučujúce spôsobenie škody na majetku štátu odmietol vykonať. Napriek tomu dospel k záveru, že som vinný z návodu na porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku.
Odsúdenie za trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, ktorého kľúčovým kritériom je spôsobenie škody na cudzom majetku, v tomto prípade na majetku štátu, zastúpeného Finančným riaditeľstvom SR, bez preukázania škody je pritom v priamom rozpore so základnými zásadami trestného práva.
IGNOROVANIE KONTEXTU ROZVRATU VEREJNÝCH FINANCIÍ A ZÁKLADNÉHO BEZPEČNOSTNÉHO ZÁUJMU ŠTÁTU
Viacerí svedkovia – vrátane svedkov obžaloby – vypovedali, že v čase nástupu Františka Imreczeho do funkcie prezidenta Finančnej správy boli verejné financie v rozvrate, výber daní nefungoval, Slovensko patrilo medzi najhoršie krajiny v EÚ z hľadiska efektivity výberu daní, s najväčšou tzv. daňovou medzerou na DPH.
Naše informačné systémy boli významným nástrojom, ktorým sa tento stav riešil. Podľa znaleckého posudku STU len do roku 2023 priniesli naše systémy pre verejné financie prínos vo výške 7,13 miliardy eur. Aj tento dôkaz však sudca JUDr. Pulman odmietol vykonať.
Pritom išlo o významnú otázku z hľadiska posudzovania viny, či dodanie našich systémov bolo alebo nebolo v rámci verejného obstarávania.
Ak bol totiž výber daní v kolapse, bolo ohrozené plnenie základných funkcií štátu. Riešenie tohto stavu bolo základným bezpečnostným záujmom štátu. Práve tento záujem je zákonným dôvodom pre uplatnenie výnimky z verejného obstarávania.
Súd však po ignorovaní dôkazov o reálnom prínose našich systémov jednoducho uzavrel, že obstaranie našich systémov so základným bezpečnostným záujmom štátu nesúviselo.
Takýto záver je dôsledkom nie objektívneho hodnotenia dôkazov, ale ich selektívneho odmietania.
ZÁVER
OČTK, prokuratúra, a ani súd v mojej trestnej veci nenaplnili zákonné povinnosti, ktoré majú slúžiť ako záruka spravodlivého procesu. Dôkazy v môj prospech boli ignorované, vytesnené alebo považované za nepodstatné.
Za mimoriadne problematické považujem aj spôsob, akým sudca JUDr. Pulman pristúpil k vyčísleniu údajného prospechu spoločnosti Allexis. Keď sudcovi pre túto konštrukciu chýbal dôkaz o výške režijných nákladov, nevyžiadal si ich, neuložil ich preukázanie znalcovi ani ich nezistil dokazovaním. Namiesto toho si svojvoľne stanovil parameter „1 % režijných nákladov“, ktorý nemá oporu v žiadnom vykonanom dôkaze, vo výpovediach svedkov ani v znaleckom dokazovaní. Dokonca v odôvodnení rozsudku uviedol, že takto som mal vypovedať ja, čo jednoducho nie je pravda.
Trestné konanie v mojej trestnej veci sa tak vzdialilo od hľadania pravdy a priblížilo sa inkvizičnému modelu, v ktorom je výsledok dôležitejší než zákonný postup.
Práve preto som podal odvolanie a práve preto považujem za dôležité tieto skutočnosti verejne pomenovať.