MÝTNIK NA ŠTS UKONČENÝ – MEDIÁLNA PREZENTÁCIA PROKURÁTORA REPU VERZUS DÔKAZNÁ REALITA
Mar 2, 2026
Po vyhlásení prvostupňového rozsudku Špecializovaného trestného súdu v mojej trestnej veci v októbri 2025, a najmä po vyhlásení prvostupňového rozsudku v kmeňovej trestnej veci Jozefa Brhela a spol. vo februári 2026, bol médiami poskytnutý nadštandardný priestor na prezentovanie postoja prokurátora JUDr. Ondreja Repu.
Rešpektujem právo prokuratúry komunikovať výsledok konania, aj keď ide o vec právoplatne neskončenú. Považujem však za dôležité, aby mediálna prezentácia zodpovedala tomu, čo s ohľadom na podanú obžalobu malo byť na hlavnom pojednávaní preukazované, čo bolo v skutočnosti preukázané, aké dôkazy boli vykonané, aké súd odmietol vykonať, a najmä, čo z vykonaného dokazovania vyplýva. Súd rozhoduje striktne na základe dôkaznej situácie, nie na základe želania, k akému záveru by mal dospieť. Trestné konanie je kontradiktórny proces, nie inkvizičné konanie vedené s cieľom za každú cenu potvrdiť vopred vytvorenú tézu.
Rovnako považujem za kľúčové, aby médiá v demokratickej spoločnosti informovali objektívne, nestranne a v primeranom kontexte. Ak je prokurátorovi poskytnutý rozsiahly priestor na interpretáciu priebehu a výsledku doposiaľ neskončeného konania, rovnaká možnosť musí byť daná aj strane druhej.
Kauza Mýtnik je trestnou vecou so značnou spoločenskou rezonanciou, vrátane politického presahu. O to väčšia zodpovednosť preto spočíva na všetkých, ktorí ju verejnosti sprostredkúvajú, aby rozdiel medzi mediálnou interpretáciou a skutočným priebehom a obsahom konania nevznikal.
V rámci svojej mediálnej prezentácie sa prokurátor dopustil viacerých nepresných a zavádzajúcich tvrdení, niektoré podstatné skutočnosti zamlčal a vytvoril obraz, ktorý nezodpovedá priebehu konania, ani dôkaznej realite hlavného pojednávania.
Tento text preto nepíšem ako polemiku, snažím sa uviesť na pravú mieru manipulácie, zamlčania a účelové interpretácie, ktoré zazneli v mediálnych vystúpeniach prokurátora, a konfrontovať ich s tým, čo sa skutočne stalo a čo bolo na hlavnom pojednávaní preukazované a vykonané.
Z môjho pohľadu za pozornosť stojí aj procesný postoj prokurátora v mojej trestnej veci po vyhlásení rozsudku. Prokurátor podal odvolanie proti odsudzujúcemu výroku pre úpravu skutkovej vety a pre uložený trest, ako aj proti oslobodzujúcemu výroku. Prevažnú časť svojho odvolania však nevenuje namietaným vadám rozsudku, ale podpore a rozvíjaniu argumentácie, ktorou bol odôvodnený odsudzujúci výrok. Prokurátor, ktorý bol na prvom stupni v tejto časti úspešný, tak vo veľkom rozsahu „obhajuje“ správnosť odsudzujúcich záverov. Úprave skutkovej vety sa venuje len okrajovo. Takýto postup prirodzene vyvoláva otázku, či si je aj samotný prokurátor vedomý nedostatkov odôvodnenia odsudzujúceho výroku rozsudku ŠTS v mojej trestnej veci, keď ho považuje za potrebné v odvolacom konaní dodatočne posilňovať.
Prokurátor vo svojich mediálnych vystúpeniach prezentoval výsledok konania v kauze Mýtnik spôsobom, ktorý vytvára dojem jednoznačne preukázanej trestnej činnosti, ustálenej škody a jasného naplnenia skutkových podstát. S ohľadom na priebeh konania v mojej trestnej veci, vykonané dôkazy, ako aj ďalšie dôkazy, ktoré nám ŠTS bezdôvodne neumožnil vykonať, je však situácia iná.
V nasledujúcich častiach preto pôjdem bod po bode. Budem citovať, čo prokurátor verejne tvrdil, a následne to konfrontovať s tým, čo je v spise, čo odznelo na hlavnom pojednávaní, aké dôkazy boli vykonané a aké vykonané neboli. Presne pomenujem vyjadrenia, ktoré prokurátor nemá ničím podložené – kde ide o manipuláciu s verejnou mienkou. Nie s cieľom viesť mediálnu polemiku, ale s cieľom zastaviť šírenie účelových interpretácií, ktoré sa v médiách tvária ako „fakty“ len preto, že ich povie prokurátor.
360TKA: ROZHOVOR – O. REPA „SLOVÁ T. GAŠPARA O MOJEJ ZAUJATOSTI SÚ MAJSTROVSKÁ MANIPULÁCIA. DOKÁŽE PREKRÚTIŤ VŠETKO“
Dr. Repa:
...Oslobodzujúci výrok [moja pozn.: Jozef Brhel st. a Jozef Brhel ml. boli oslobodení spod obžaloby pre trestné činy porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a machinácie pri verejnom obstarávaní] sa netýkal toho, že by sa nejaký skutok nestal alebo nebol trestný čin, ale v podstate ten oslobodzujúci výrok sa vzťahoval čisto na to, že tá časť skutku, ktorá bola oslobodená vo vzťahu napr. k pánovi Brhelovi st., nebol dostatočný dôkazný podklad na to, že aj on participoval na tom skutku, ale participovali na ňom iné osoby, mimochodom ktoré sú už niektoré aj právoplatne odsúdené, napr. pán Imrecze, pani Rovčaninová, neprávoplatne odsúdený je pán Suchoba, čiže tu už máme záver piatich sudcov, že k machináciám pri verejnom obstarávaní reálne došlo.
(00:01:11)
Moje vyjadrenie:
Argumentácia prokurátora Repu je typickým príkladom mediálnej skratky, ktorou sa snaží navodiť dojem jednoznačnosti, hoci procesná realita je podstatne komplikovanejšia.
Obžalobu prokurátora Repu proti Františkovi Imreczemu vybavil sudca ŠTS JUDr. Pinka trestným rozkazom, ktorým Imreczeho síce uznal vinným, ale upustil od uloženia trestu. František Imrecze za údajnú trestnú činnosť v kauze Mýtnik žiaden trest nedostal. Diví sa niekto, že v tejto situácii proti trestnému rozkazu nepodal odpor? Ja určite nie. V tom čase už bol odsúdený za korupčnú trestnú činnosť, mal uložený zákaz vykonávať verejné funkcie na štátnych orgánoch, skutočne nerozumiem, prečo by mal v tejto situácii podávať odpor.
Podstatnejšia otázka znie inak. Prečo nepodal odpor samotný prokurátor Repa – konkrétne proti výroku o upustení od uloženia trestu?
Veď v mojom prípade podľa podaného odvolania považuje za nedostatočný peňažný trest 500 tisíc eur, v spojení s trestom prepadnutia veci – zložených peňažných prostriedkov 400 tisíc eur (Imreczemu bola zložená suma 200 tisíc eur po právoplatnosti jeho trestného rozkazu vrátená). V prípade Brhelovcov dokonca prokurátor Repa požadoval nepodmienečné tresty odňatia slobody.
Nechcem ísť do porovnávania viny údajnej trestnej činnosti, svoju účasť na ktorej popieram.
Nemôžem sa však ubrániť dojmu, že Imreczemu nebol uložený trest a prokurátor proti takémuto zvláštnemu výsledku nepodal odpor, aby mohol poukazovať na to, že v kauze Mýtnik je právoplatne odsúdený bývalý prezident Finančnej správy.
A len na margo uvedeného, minister spravodlivosti podal proti trestnému rozkazu Františka Imreczeho dovolanie, napr. z dôvodu, že nebola preukázaná žiadna škoda spôsobená štátu.
Čo sa týka Jany Rovčaninovej, tak táto nebola „odsúdená“, ako naznačuje prokurátor Repa. Uzavrela s prokurátorom dohodu o vine a treste, ktorú ŠTS schválil – jeho rozhodnutie má účinky odsudzujúceho rozsudku, ale rozhodne neplatí naratív prokurátora, že Jana Rovčaninová bola odsúdená a vo vzťahu k nej súd dospel k záveru o vine. K tomu môžem ďalej uviesť, že na hlavnom pojednávaní v mojej trestnej veci Jana Rovčaninová uviedla, že dohodu o vine a treste uzavrela pod nátlakom prokurátora Repu a na ochranu svojich práv uplatňuje príslušné právne prostriedky.
Prokurátor Repa však opomenul uviesť, že samotné Finančné riaditeľstvo, a nie z prezidenta Imreczeho, ale jeho nástupkyne Wittenbergerovej, podalo správnemu súdu žalobu proti UVO, ktorou napáda rozhodnutie UVO, o ktoré prokurátor oprel svoju obžalobu a na ktoré opakovane poukazuje ŠTS v odôvodnení rozsudku v mojej trestnej veci. Konanie pred Správnym súdom v Bratislave prebieha do dnešných dní, aj za aktuálneho prezidenta Finančnej správy Kissa, správny súd stále nerozhodol.
Redaktor:
Tak ako to bolo s tou škodou, vymysleli ste si ju, ako to hovorí obhajca [moja pozn.: JUDr. Michal Mandzák, obhajca Brhelovcov]?
Dr. Repa:
No, samozrejme, že nie. No ťažko nejako reagovať stručne na pána Mandzáka. V podstate som sa tak snažil celý proces, štyri roky, som sa vyjadroval ku všetkým rôznym takýmto námietkam, veľa krát – ako aj táto – vrcholne zavádzajúcim. Obvinenie vznášala vyšetrovateľka, ja som bol dozorový prokurátor, ja som si nič nevymyslel. Boli tam nejaké dôkazy, samozrejme bol tam aj nejaký právny názor k tým dôkazom ... V konečnom dôsledku tá škoda sa počas trestného procesu vyvíjala, bol tam aj nejaký posun v judikatúre Najvyššieho súdu, ako uchopiť škodu pri trestnom čine machinácie pri verejnom obstarávaní, čiže ... to v konečnom dôsledku aj senát uviedol, že ten výpočet škody sa menil, počas toho, ako ten proces prebiehal. Pán Mandzák to veľmi dobre vie, lebo práve zastupoval prípad tzv. Nástenkový tender, kde boli prijaté zásadné závery ohľadom metodiky určovania škody, pritom toto rozhodnutie prišlo až po tom, čo som podal vo veci obžalobu. Samozrejme, toto všetko pán Mandzák vie, takto to možno vyznie pekne, keď povie do televízie, že som si tú škodu vymyslel ...
(00:08:30) ...
Redaktor:
A čo tá škoda? Teda vy hovoríte, že vy ste nejakým spôsobom dospeli k tej škode 40 miliónov eur, a potom prišiel nejaký judikát, ktorý hovoril, že takýmto spôsobom už k nej nemôžete dospieť, tak?
Dr. Repa:
Nie, opäť treba tu rozlišovať, čo opäť obhajoba v trestnom konaní zámerne v tom urobila taký zmätok. Treba povedať na úvod, že išlo o skutok, ktorý mal znaky dvoch trestných činov podľa môjho názoru, a to machinácie pri verejnom obstarávaní a porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku. Na účely machinácií bola vyčíslená škoda určitým spôsobom, práve s poukazom na rozhodovaciu činnosť súdov v kauze Nástenkový tender a osobitne bola určená pri trestnom čine porušovania povinnosti, kde sa teda vychádzalo primárne z nejakej argumentácie, že tie zmluvy sú absolútne neplatné a následne sa vychádzalo aj z tzv. znaleckého posudku, ktorý však sa podarilo obhajobe počas trestného konania spochybniť, to treba priznať. Podarilo sa jej to, myslím si, že výrazným spôsobom tam prispelo k tomu aj ministerstvo spravodlivosti, ktoré na jednej strane konštatovalo, že znalecký posudok má závažné chyby, je zásadne porušené právo tých obvinených, že takýto znalecký posudok bol vyhotovený, ale na strane druhej ministerstvo spravodlivosti dalo za tento znalecký posudok znaleckej organizácii pokutu 200 eur, čo považujem za veľmi neštandardné, že to bolo také závažné pochybenie, ale nakoniec im dali 200 eur a ústav sa proti tomu ani neodvolal a boli s tým v podstate spokojní. Čiže môžem si o tom myslieť svoje, ale v podstate takto to bolo. Ale ja som to rozhodnutie ministerstva spravodlivosti ako také rešpektoval, v podstate som od ďalšieho používania toho znaleckého posudku upustil, a to nielen v tomto konaní, ale aj v konaní napr. pána Suchobu, kde už som tento dôkazný prostriedok, tento znalecký posudok ani nenavrhol vykonať ako dôkaz.
(00:11:03) ...
Dr. Repa:
Tá kauza mala nejaký svoj vývin, vývoj. Na začiatku sa pracovalo s nejakými údajmi, koľko bolo tých zmlúv, na začiatku sme teda nevedeli presne, aké tam boli dodatky, aké sumy a tak ďalej. V podstate na začiatku bol prijatý zjednodušene názor, že pokiaľ bolo obídené verejné obstarávanie, celá zmluva ako celok je neplatná, a teda štát pokiaľ zaplatil za tieto zmluvné vzťahy, teda za tie dodávky 45 miliónov, to zodpovedá škode. Taký bol proste záver na začiatku.
(00:13:08)
Moje vyjadrenie:
Prokurátor Repa zavádza. Škodu si vymyslel, aj vyšetrovateľka Barčáková si ju vymyslela. Jednoducho zobrala kalkulačku, spočítala nejaké čísla, ani nevedela aké a jednoducho jej to vyšlo. Gigantická, údajná škoda na majetku štátu, ktorá nikdy nebola preukázaná. Je to to isté, ako keby si OČTK vymysleli, že dnes snežilo, a každý na teplomere videl 10 stupňov Celzia.
Žiadna škoda na majetku štátu nevznikla, naše systémy a následne služby ich prevádzkovej podpory neboli predražené – potvrdil to znalecký posudok znaleckého ústavu STU v Bratislave.
Prokurátor Repa správne rozlišuje, že je rozdiel medzi škodou pri porušovanípovinnosti pri správe cudzieho majetku a škodou pri machináciách vo verejnom obstarávaní.
V mojej trestnej veci však ani jednu formu škody nepreukázal spôsobom vyžadovaným zákonom, jednoducho si ich vymyslel. Napriek tomu ma sudca JUDr. Pulman uznal vinným, bez preukázania škody.
Sudca JUDr. Pulman v rozsudku, ktorým ma uznal vinným z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a machinácií pri verejnom obstarávaní, správne uviedol, že:
Objektom trestného činu podľa § 237 Trestného zákona [moja pozn.: porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku] je ochrana cudzieho majetku. Za cudzí majetok možno považovať vec v zmysle § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorá ani čiastočne nepatrí páchateľovi, v danom prípade ide o majetok štátu.
Na naplnenie objektívnej stránky sa vyžaduje aktívne konanie (prípadne opomenutie konania), ktoré spočíva v porušení povinnosti uloženej všeobecne záväzným predpisom, rozhodnutím súdu alebo platnou a účinnou zmluvou, ktorá určuje spôsob a rozsah disponovania s cudzím majetkom, pričom v príčinnej súvislosti s týmto porušením vznikne na predmetnom cudzom majetku škoda.
V predchádzajúcom blogu k písomnému vyhotoveniu rozsudku som poukázal na § 126 Trestného zákona, ktorý jednoznačne upravuje:
§ 126
(1)Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.
(2) Ak ide o ujmu na životnom prostredí, ujmu spôsobenú na chránených druhoch živočíchov a rastlín, exemplároch alebo drevinách alebo škodu na pamiatkovo chránených veciach alebo veciach majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu, pri určení ujmy alebo výšky škody sa vychádza aj z hodnoty veci určenej zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona.
(3) Ak nemožno určiť výšku škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo ujmy ani jedným zo spôsobov podľa odsekov 1 a 2 alebo ak sú vážne pochybnosti o správnosti výšky škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo takto určenej ujmy, určí sa výška škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo ujmy na podklade odborného vyjadrenia alebo na podklade znaleckého posudku.
V mojej trestnej veci nešlo o žiaden z prípadov podľa § 126 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona. Na vyčíslenie škody – či už vo forme skutočnej škody na majetku štátu (pre porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku), a aj vo forme prospechu spoločnosti Allexis s.r.o. (pre machinácie pri verejnom obstarávaní), tak Trestný zákon vyžadoval znalecké dokazovanie – odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok. Prokurátor Repa však s obžalobou nepredložil žiaden znalecký posudok, žiadne odborné vyjadrenie, a nepredložil ich ani v priebehu hlavného pojednávania.
Pokiaľ prokurátor Repa poukazuje na kauzu Nástenkový tender, zdôrazňujem, že v tejto trestnej veci bola škoda preukázaná znaleckým posudkom. Prokurátor preto zavádza, ak tvrdí, že v mojej trestnej veci vyčíslil škodu rovnakou metodikou, ako v kauze Nástenskový tender. Nie, v kauze Nástenkový tender bola škoda preukázaná znaleckým posudkom, ako to vyžaduje § 126 ods. 3 Trestného zákona, v mojej trestnej veci si prokurátor tak škodu štátu, ako aj prospech spoločnosti Allexis s.r.o. vymyslel. To je presne ten rozdiel: v kauze Nástenkový tender zákonom predpokladaný dôkaz existoval, v mojej trestnej veci neexistoval.
Rozhodnutie dovolacieho senátu Najvyššieho súdu v kauze Nástenkový tender bolo vydané pred tým, ako v mojej trestnej veci prokurátor podal obžalobu, prokurátorovi preto nič nebránilo, aby sa s otázkou škody náležite vysporiadal, konkrétne aby zabezpečil náležitý znalecký posudok preukazujúci škodu štátu.
Vlastne nie, prokurátor takýto znalecký posudok predložiť nemohol, lebo štátu žiadna škoda nevznikla. Zákazky od spoločnosti Allexiss.r.o. neboli predražené, čo potvrdil znalecký posudok znaleckého ústavu STU v Bratislave, ktorý predložil môj obhajca, sudca JUDr. Pulman však nepovažoval za potrebné naň prihliadnuť. Inak povedané, zákon na preukázanie škody vyžaduje znalecký posudok, prokurátor žiaden znalecký posudok nepredložil, môj obhajca predložil znalecký posudok vylučujúci vznik škody, a sudca JUDr. Pulman ma napriek tomu uznal vinným trestného činu, ktorého základná skutková podstata vyžaduje spôsobenie škody. Skutočne tejto konštrukcii nerozumiem.
Prokurátor Repa v obžalobe tvrdil, že štátu mala byť spôsobená škoda minimálne 650 tisíc eur, žiaden znalecký posudok na preukázanie tohto tvrdenia nepredložil. Takto konštruovanú škodu spôsobenú štátu si vymyslel.
Napokon, aj posun od sumy 45 miliónov eur z kmeňovej trestnej veci obž. Brhel a spol. k „minimálne 650 tisíc eur“ v mojej trestnej veci, nie je vývin, ale priznanie prokurátora, že celá pôvodná konštrukcia bola neudržateľná. Škoda nikdy nebola 45 miliónov eur, ani 650 tisíc eur, ani len 1 euro, naše systémy neboli predražené!
Prokurátor Repa ďalej v obžalobe tvrdil, že spoločnosť Allexis s.r.o. mala získať so zákaziek od Finančného riaditeľstva SR prospech 15% z tržieb, opäť bez preukázania tohto tvrdenia znaleckým posudkom, alebo odborným vyjadrením. Rovnako tento údaj si jednoducho vymyslel.
Sudca JUDr. Pulman sa v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal otázkou spôsobenia škody štátu, hoci je normatívnym znakom základnej skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Sudca JUDr. Pulman ma uznal vinným bez toho, aby boli preukázané všetky normatívne znaky skutkovej podstaty, teda bez preukázania viny. Takto sa v trestnom konaní nerobí dokazovanie. Takto sa robí konštrukcia.
Čo sa týka vyčíslenia prospechu ako kvalifikačného znaku machinácií pri verejnom obstarávaní, sudca JUDr. Pulman nevzal do úvahy, že ani prospech nebol preukázaný znaleckým posudkom alebo odborným vyjadrením, ako to vyžaduje § 126 ods. 3 Trestného zákona, a jednoducho sa sám pokúsil tento prospech vyčísliť. Chýbajúci údaj režijných nákladov spoločnosti Allexis s.r.o., ktorý nevyplynul z vykonaného dokazovania, si vymyslel, a zdôvodnil, že ja som mal uviesť, že režijné náklady spoločnosti Allexis s.r.o. boli v každom roku od 2014 do 2020 presne 1% z tržieb od Finančného riaditeľstva, čo som nikdy nevypovedal.
Napokon, pokiaľ prokurátor Repa tvrdí, že zmluvy medzi Finančným riaditeľstvom SR a spoločnosťou Allexis s.r.o. sú neplatné pre porušenie predpisov verejného obstarávania, aj táto argumentácia je zavádzajúca, v rozpore s právnou úpravou verejného obstarávania.
Zmluva alebo dodatok k zmluve, uzavretím ktorých došlo k porušeniu predpisov verejného obstarávania, nie sú automaticky neplatné, ako naznačuje prokurátor.
Zákon o verejnom obstarávaní (zákon č. 25/2006 Z.z.) upravoval – a rovnako nasledujúca právna úprava postupov verejného obstarávania upravuje (zákon č. 343/2015 Z.z.) – osobitný postup pre určenie neplatnosti zmluvy uzavretej v rozpore s postupmi verejného obstarávania.
Návrh na určenie neplatnosti zmluvy uzavretej v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní mohol podať súdu ÚVO alebo prokurátor v lehote jedného roka od uzavretia zmluvy, príp. uchádzač, záujemca, účastník, alebo osoba, ktorá mohla mať záujem o získanie konkrétnej nadlimitnej zákazky a ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa, a to v lehote šiestich mesiacov od uzavretia zmluvy.
Táto úprava zákona o verejnom obstarávaní je osobitnou úpravou k všeobecnej úprave Občianskeho zákonníka o neplatnosti zmluvy pre rozpor so zákonom; to znamená, že zmluva uzavretá v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní nie je neplatná automaticky, ale stane sa neplatnou len na základe právoplatného rozsudku súdu na včas podanú žalobu podľa zákona o verejnom obstarávaní.
Žiadna zo zmlúv ani žiaden z dodatkov medzi Finančným riaditeľstvom SR a spoločnosťou Allexis s.r.o. nikdy neboli napadnuté žalobou ÚVO, žalobou prokurátora, alebo iného oprávneného subjektu.
Redaktor:
Tuto hral rolu v tejto kauze aj Michal Suchoba, ktorý bol v samostatnom konaní, a tam ako keby vznikla situácia, že sa to javí, že tu ako keby boli dva opačné rozsudky. V zmysle, že Brhelovci boli oslobodení za veci, za ktoré on bol odsúdený, a naopak. Toto je ako možné. Skúste toto vysvetliť, že ako toto vie platiť naraz, aj keď rozumiem, že sú to dvaja odlišní sudcovia, ale na tom istom súde, a mohlo by sa stať, že sa obe tieto veci správoplatnia.
Dr. Repa:
V tej veci rozhodoval samosudca [moja pozn.: v mojej trestnej veci, rozhodoval samosudca JUDr. Pulman], v Mýtniku senát, čiže tam boli traja sudcovia, čiže dokopy štyria. Obidve rozhodnutia sú neprávoplatné, to treba zdôrazniť. V obidvoch veciach bude rozhodovať v konečnej otázke najvyšší súd. No a stať sa to môže primárne tak, že ten dôkazný stav nie je totožný. Nielen ako pokiaľ ide o dôkazy, ale najmä o konanie tých osôb. Teda samozrejme iné je posudzovať konanie pána Suchobu, a iné je posudzovať konanie pána Brhela st., alebo Brhela ml., keďže do toho procesu vstúpili inak, inými krokmi, iné sféry mali vo svojej pôsobnosti, atď. Čiže, tie dôkazy tam samozrejme na ich konanie nie sú totožné. Pokiaľ sa nejaké osoby stretávali v nejakých súkromných priestoroch, a dohadovali si, čo sa bude obstarávať atď., atď., tak samozrejme to je odlišné konanie, ako keď niekto na konci z niečoho profituje.
Redaktor:
Ale aby sme vysvetlili, tak tá situácia bola taká, že pán Suchoba sa mal stretávať vo svojom rodinnom dome v Limbachu s pánom Imreczem a Čechom a dohodnúť to obstarávanie, čo je tá machinácia, a pán Brhel nie je účastný tohto skutku podľa súdu, lebo on iba sa ako keby nastrčil pánovi Suchobovi do firmy, ale nebolo preukázané, že by on to machinoval?
Dr. Repa:
Áno, podľa neprávoplatného verdiktu je to v podstate takto zjednodušene povedané, ten záver. Pokiaľ ide o Imreczeho, tu máme právoplatný verdikt, v podstate u neho to presne takto bolo uzavreté, že on tým že sa ako prezident Finančnej správy dohodol na súkromnej pôde s podnikateľom doslova tak, že oni nerozoberali tú možnosť, že v podstate ako sa uskutoční súťaž, oni sa dohodli, že toto sa obstará, a potom k tomu smerovali kroky, ako to urobiť. Teda dohodli si ten proces už, že čo sa pripraví, aká štúdia, kto sa osloví, atď., čiže v podstate zjednodušene povedané, že štát najprv povedal, že tento to obstará, a potom sa začali dohadovať, že ako. A v podstate bol tam zvolený ten utajený režim, aby sa to celé utajilo, aby nikto o tom nevedel, tým pádom sa súťaž eliminovala, nikto nemohol nič vedieť o tom, čiže tu v podstate bola upretá aj nejaká hypotetická možnosť, aby sa niekto o to vôbec prihlásil, že áno viem to dodať aj ja.
(00:15:47)
Moje vyjadrenie:
Prokurátor Repa hrubo dezinterpretuje výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní v mojej trestnej veci. Rozhodne nebolo preukázané, že by som sa s Františkom Imreczem alebo Danielom Čechom dohodol na spôsobe obstarania, na nejakých krokoch. Žiaden zákon, žiaden právny predpis nezakazuje občanovi Slovenska stretávať sa s hocikým na pôde svojho rodinného domu. Nikto nikdy nepotvrdil, že by sme sa tam bavili o spôsobe alebo forme obstarávania, toto si vyšetrovateľka Barčáková s prokurátorom Repomvymysleli, a úprimne nerozumiem, na základe akého dôkazu sudca JUDr. Pulman takúto konštrukciu preklopil do rozsudku, ktorým ma uznal vinným z údajného návodu na porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku a machinácie pri verejnom obstarávaní. Opakujem, nikdy som nikoho nenavádzal na konkrétny postup obstarávania našich systémov, na uplatnenie výnimky, a nikto to na hlavnom pojednávaní pred ŠTS nepotvrdil. Ani kľúčoví svedkovia obžaloby, František Imrecze a Daniel Čech. Jednoducho je to vymyslené!
František Imrecze v prípravnom konaní vypovedal (na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať), že predmetom našich rozhovorov v Limbachu boli funkcionalita mnou ponúkaných riešení a ich potenciálny prínos pre Finančnú správu. Nič viac.
Ani Daniel Čech nepotvrdil, že by som sa s ním alebo s Františkom Imreczemna našich stretnutiach v Limbachu dohadoval na uplatnení výnimky z verejného obstarávania, tobôž nie, že by som ich na uplatnenie výnimky navádzal, alebo presviedčal. Daniel Čech výslovne uviedol, že obsah výnimky so mnou neriešil.
A pokiaľ prokurátor poukazuje na voľbu utajeného režimu pri obstaraní našich systémov, tak dôvod pre jeho uplatnenie vyplynul napr. z výpovede svedkyne JUDr. Ľudmily Kmecovej, ktorá potvrdila, že zámerom bolo obstaranie systémov na boj proti daňovým podvodom, a práve z tohto dôvodu Finančná správa zvažovala utajenie obstarania, mimo procesov verejného obstarávania, aby nedošlo k zmareniu zámeru boja proti daňovým podvodom.
Dr. Repa:
Ja to stále prirovnávam k situácii, napríklad pokiaľ by som do nemocnice obstaral CT-čko, kúpim ho od svojho kamaráta, predražene, alebo možno mimo súťaž, a na konci dňa potom začnem hovoriť, že šak ale to CT-čko zachraňuje životy. A tu v podstate bola obdobná obhajoba, že tvrdili, že veď ale tie systémy fungujú a prinášajú štátu zisk.
(00:18:32)
Moje vyjadrenie:
Prokurátorom zvolený príklad nemá žiadne paralely s dodávkou systémov od spoločnosti Allexis s.r.o., tak ako boli s tým spojené skutočnosti preukázané na hlavnom pojednávaní.
Prokurátor žiadne predraženie nepreukázal.
Moju trestnú činnosť vylučujem nie z dôvodu, že naše systémy sú funkčné, využívané Finančnou správou do súčasnosti a majú významný prínos pre verejné financie (viac ako 10 miliárd eur), ale z dôvodu, že prokurátor nepreukázal, že by som Františka Imreczeho alebo Daniela Čecha, príp. akúkoľvek inú osobu z prostredia Finančnej správy naviedol na porušenie zákona o verejnom obstarávaní.
Nič také na hlavnom pojednávaní preukázané nebolo.
Redaktor:
Je irelevantné, či pán Suchoba dodal dobrý produkt.
Dr. Repa:Presne, podstatné je, ako ho dodal. Štát keď obstaráva, tak musí dodržať nejaké pravidlá, nejaké predpisy. Nemôže to kúpiť len kvôli tomu, že štatutár je kamarát s niekým.
(00:18:57)
Moje vyjadrenie:
Nie, ja nie som zodpovedný za to, ako štát obstaral naše systémy. Ja som nebol funkcionárom Finančnej správy.
Moja trestná zodpovednosť môže spočívať výlučne v tom, ak by som Františka Imreczeho alebo Daniela Čecha, príp. inú osobu z prostredia Finančnej správy naviedol, aby porušili zákon o verejnom obstarávaní.
To však preukázané nebolo, ani Imrecze, ani Čech, a ani žiaden iný svedok nič také nepotvrdil.
Napokon, nie je irelevantné, že naše systémy sú významným prínosom pre verejné financie.
Ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí na hlavnom pojednávaní, naše systémy boli obstarané v čase katastrofálneho krachu systémov Finančnej správy, keď Slovensko bolo na čelných priečkach Európskej únie vo výške daňovej medzery na DPH, keď verejné financie boli v katastrofálnom stave. Riešenie tejto situácie bolo základným bezpečnostným záujmov štátu, preto obstaranie našich systémov išlo vo výnimke z verejného obstarávania, a nemohlo tak dôjsť k žiadnym machináciám vo verejnom obstarávaní.
Navyše, naše systémy boli významným nástrojom boja proti daňovým podvodom a daňovej kriminalite, čo je súčasťou boja proti praniu špinavých peňazí, špinavé peniaze sú významným zdrojom financovania terorizmu, a boj proti terorizmu a potláčanie financovania terorizmu je základným bezpečnostným záujmom štátu, už aj s ohľadom na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky. Aj z tohto dôvodu obstaranie našich systémov súviselo so základným bezpečnostným záujmom štátu, čo odôvodňovalo uplatnenie výnimky z postupov verejného obstarávania.
Je smutné, že prokurátor Repa ani po 5 rokoch od vznesenia obvinení nevidí rozdiel medzi unikátnymi riešeniami na boj proti daňovým podvodom a daňovej trestnej činnosti, na evidenciu tržieb a pod., ktoré všetky okolité krajiny tiež obstarávali utajene a mimo postupov verejného obstarávania, a CT-čkom, ktoré si nemocnica vie kúpiť aspoň od 10 rôznych dodávateľov. Ale to samotné hovorí za seba.
Redaktor:
Ako sa vy dnes pozeráte na Michala Suchobu, lebo on je spolupracujúci obvinený, ale nebadáte u neho istý posun v spôsobe, akým on nazerá na ten skutok? Lebo z čoho si ja pamätám, najskôr sa to prezentovalo tak, že jemu sa Brhelovci proti jeho vôli natlačili do firmy, aby sa dostal na Finančnú správu, dnes on hovorí, že to bolo jeho slobodné podnikateľské rozhodnutie. Tak ako to vnímate vy?
Dr. Repa:
Tak vnímam to tak, že pre mňa zásadný poznatok je, že on aj vo svojom procese, aj v tom procese Mýtnik potvrdil, že na svojich výpovediach trvá a pridržiava sa ich. V podstate len to jeho právne nazeranie na tú problematiku je iné dnes. ... Z mojej skúsenosti pri viacerých osobách, aj v kauze Mýtnik, bolo zrejmé, že zrazu začali ten postoj meniť. Tie výpovede, ani nie že začali odvolávať, ale začali ich inak interpretovať. Že proste on veď áno, toto popísal, ale že to neznamená, že spáchal trestný čin, on iba v podstate tu niekde nastúpil na nejaký vlak, a išiel ním, ale nevedel, že robí niečo zlé.
(00:22:03)
Moje vyjadrenie:
V mojich predchádzajúcich výpovediach som nikdy nepotvrdzoval vlastnú trestnú činnosť, nikdy som nepotvrdil, že by som sa s Františkom Imreczem alebo Danielom Čechom dohodol, že mnou ponúkané systémy budú Finančnou správou obstarané od spoločnosti Allexis s.r.o. vo výnimke z postupov verejného obstarávania, že by som ich k tomu navádzal alebo presviedčal.
Ja som v mojich výpovediach konzistentný, prokurátor nepreukázal kľúčové okolnosti pre vyslovenie mojej viny. Práve preto som proti rozsudku ŠTS podal odvolanie.
Dr. Repa:
...Treba to povedať, že v štádiu, keď ja som podával na neho [moja pozn.: na mňa] obžalobu, som ani nebol oprávnený mu dať 218-ku, lebo tam došlo k vývoju právnej úpravy, a to už mohol dať iba súd.
(00:26:12)
Moje vyjadrenie:
No, prokurátor Repa mohol podať sudcovi pre prípravné konanie návrh na postup podľa § 218 Trestného poriadku, v tom mu nič, ani zmenená legislatíva nebránila.
Prokurátor takýto návrh nepodal. V podanej obžalobe proti mojej osobe však argumentoval, že podľa jeho názoru je dôvodné, aby sudca po doručení obžaloby vydal podľa § 218 Trestného zákona uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania.
Ak má platiť, čo tvrdí prokurátor, že mojim predchádzajúcim obhajcom nesľuboval pre mňa 218-ku, prečo tento postup navrhol v obžalobe? A prečo ho navrhol v obžalobe, a nie samostatným podaním namiesto obžaloby.
Sudca JUDr. Pulman sa návrhom prokurátora v obžalobe na postup podľa § 218 Trestného poriadku odmietol zaoberať, sám uviedol, že tento postup je neštandardný, ak prokurátor podal obžalobu, zrejme sa domáha prejednania veci na hlavnom pojednávaní.
Skutočne neviem, čo si o tomto veľmi zvláštnom a rozporov plnom postupe pána prokurátora JUDr. Ondreja Repu mám myslieť.
DENNÍK N: PROKURÁTOR REPA Z KAUZY MÝTNIK: PRED ROZSUDKOM SOM BOL NAPÄTÝ. ŽIL SOM S TÝM PÄŤ ROKOV
Redaktorka:
Ďalšou výčitkou advokáta Mandzáka bolo, že ste si „vymysleli škodu“. Pôvodne ste hovorili o 45 miliónoch eur, neskôr ste ju upravili na vyše 650-tisíc eur, čo vám v odôvodnení čiastočne vyčítal aj sudca Hrubala. Vnímate to ako vlastné pochybenie, ktoré zahmlilo proces?
Dr. Repa:
Pokiaľ ide o škodu, bola to pomerne náročné na dokazovanie, ale aj na argumentáciu. Pokúsim sa to stručne vysvetliť. Obhajoba pracovala iba s jednou škodou, ale len jedna tam nebola. V ťažiskovom skutku sa týkala kvalifikácia machinácie pri verejnom obstarávaní, ale aj porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. V čase podania obžaloby sa pracovalo s dvomi rôznymi kategóriami škody. Pri jednom trestnom čine jedna, druhá pri druhom.
Pri tom druhom bola ustálená tak, ako tvrdí obhajoba, vychádzalo sa však z podkladov, najmä zo znaleckého posudku. Ten bol spochybnený. V podstate aj na úrovni ministerstva spravodlivosti bolo konštatované, že je chybný. Nezostávalo mi nič iné, ako tento fakt rešpektovať, hoci si o tom môžem myslieť svoje. Túto skutočnosť som zobral na vedomie. Nesnažil som sa k tomu postaviť alibisticky, že to budem ignorovať. Premietol som to aj do záverečného návrhu. Nevychádzal som už z posudku, ale ustálil som škodu tak, aby bola zachovaná aj právna kvalifikácia.
Senát mal k tomu výhrady, ale v danej etape som sa už nemohol obrátiť na vyšetrovateľku a požiadať ju o doplnenie. Tá totiž medzičasom asi za zásluhy bola vrátená na okresné riaditeľstvo. Štandardne sa prokurátor aj po podaní obžaloby môže obrátiť na vyšetrovateľa, aby ešte zabezpečil nejaké dôkazy. To som už nevedel urobiť. Do záverečného návrhu som však zahrnul výsledky dokazovania a stojím si za tým, že pri machinácii pri verejnom obstarávaní som škodu, teda prospech ustálil tak, ako bolo konštatované v rozhodnutí Najvyššieho súdu v kauze nástenkový tender.
Moje vyjadrenie:
Platia moje vyššie uvedené výhrady, že prokurátor Repa údajnú škodu na majetku Slovenskej republiky pri porušovaní povinnosti pri správe cudzieho majetku, ani prospech spoločnosti Allexis s.r.o. pri machináciách pri verejnom obstarávaní nevyčíslil v súlade s požiadavkami § 126 ods. 3 Trestného zákona, keďže nepredložil žiadny znalecký posudok ani odborné vyjadrenie, ktoré toto ustanovenie vyžaduje.
Naopak, mojou obhajobou predložený znalecký posudok znaleckého ústavu STU v Bratislave predraženie našich systémov vylúčil. Ku žiadnej škode teda jednoducho nedošlo.
Prokurátor Repa v mojej trestnej veci škodu pri machináciách vo verejnom obstarávaní rozhodne neustálil tak, ako bolo konštatované v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v kauze Nástenkový tender. Dovolací senát Najvyššieho súdu SR v kauze Nástenkový tender predovšetkým vychádzal z predloženého znaleckého posudku, v mojej trestnej veci prokurátor takýto dôkaz nepredložil.
Dovolací senát Najvyššieho súdu SR v kauze Nástenkový tender za škodu považoval prospech konzorcia (vyčíslený znaleckým posudkom), v mojej obžalobe prokurátor uviedol, že prospech spoločnosti Allexiss.r.o. má byť 15% z tržieb od Finančného riaditeľstva SR, toto tvrdenie však ničím nepodložil, ani nepreukázal.
Pokiaľ sudca JUDr. Pulman namiesto toho, aby prokurátor predložil znalecký posudok na preukázanie prospechu spoločnosti Allexis s.r.o., sám vyčíslil prospech výpočtom zisku spoločnosti Allexis s.r.o.z transakcií s Finančným riaditeľstvom SR, postupoval v rozpore s § 126 ods. 3 Trestného zákona, výpočet je zároveň nesprávny, na čo poukazujeme v podanom odvolaní. Nerozumiem, ako môže sudca suplovať OČTK, naprávať nedostatky obžaloby na škodu obžalovaného. Sudca má byť nestranný, rozhodovať len na základe predložených dôkazov.
Dr. Repa:
Písomné rozhodnutie prišlo na jeseň 2022, ja som obžalobu podával vo februári 2022. Doktor Mandzák to veľmi dobre vedel, keďže v dovolacom konaní nástenkového tendra priamo figuroval. Vedel, že sa zmenila metodika určenia škody.
Moje vyjadrenie:
Obžalobu v mojej trestnej veci podával prokurátor Repa v januári 2025, v tom čase už poznal dovolacie rozhodnutie Najvyššieho súdu v kauze Nástenkový tender. Vedel, že v tejto kauze bola škoda vo forme prospechu vyčíslená znaleckým posudkom, ako prospech konzorcia, v mojej trestnej veci žiaden znalecký posudok nezabezpečil, v obžalobe pracoval s údajným a ničím nepreukázaným prospechom 15% z tržieb spoločnosti Allexis s.r.o. od Finančného riaditeľstva SR, pričom za prospech označoval aj plnenia v prospech ďalších osôb, konkrétne mňa a spoločnosti PRENMOR, čo rozhodne nemá oporu v rozhodnutí Najvyššieho súdu v kauze Nástenkovýtender.
Redaktorka:
Michal Suchoba po podaní obžaloby začal zmierňovať výpoveď o účasti Brhelovcov. Tvrdil, že mal s vami dohodu o zastavení stíhania, ktorá sa nenaplnila. Ako si to vysvetľujete?
Dr. Repa:
Musíme rozlišovať, čo Michal Suchoba rozprával v médiách a čo povedal na súde. Na súde vo svojej kauze zopakoval, že na svojich výpovediach z prípravného konania trvá, sú pravdivé a v podstate na nich nič nemení. Zmenila sa jeho optika nazerania na to, či spáchal trestný čin. To už až tak nepotvrdzoval. Začal tvrdiť, že síce to popísal, ale dnes už sa na to pozerá tak, že žiadny trestný čin nespáchal. Je to jeho právo a súd to nejako vyhodnotil. Dnes máme neprávoplatný rozsudok.
Pokiaľ ide o nejakú dohodu medzi mnou a ním, k žiadnej výslovnej dohode nedošlo. Každej spolupracujúcej osobe bolo vysvetlené, že ak bude spolupracovať a informácie budú relevantné, tak v zmysle zákona môže počítať s odkladom v trestnom konaní. Odkladom je nielen podmienečné zastavenie trestnosti, ale aj dohoda o vine a treste a tak ďalej. Neviem, ako to on vnímal, ale možno mal nesprávnu predstavu. Neviem, či si ju vytvoril sám, alebo či mu to vytvorili obhajcovia. To už nie je otázka na mňa.
Moje vyjadrenie:
Dôrazne sa ohradzujem proti manipulatívnej interpretácii prokurátora Repu ohľadom mojich vyjadrení z vyšetrovania a na súde, že sa údajne mala zmeniť moja optika nazerania na to, či som spáchal trestný čin. Ja som sa nikdy k žiadnemu trestnému činu v kauze Mýtnik nepriznal, nepriznal som sa k účasti na porušovaní povinnosti pri správe cudzieho majetku, na machináciách, ani k legalizácii. Na svoje konanie som nikdy nenazeral optikou spáchania trestného činu.
To prokurátor Repa veľmi dobre vie, na základe znalosti trestného spisu. Úprimne nerozumiem jeho vyjadreniu, takejto priamej zaujatosti, manipulácii a prezentácii vyslovenej nepravdy v mediálnom priestore.
Ako obžalovaný som na súde pochopiteľne vypovedal podrobnejšie, vyjadroval som sa samostatne k otázkam trestnej zodpovednosti, ktorá mi bola kladená za vinu, na čo pri výpovediach v rámci vyšetrovania, ani pri svedeckých výpovediach v trestnej veci Jozefa Brhela a spol. nebol priamy dôvod.
Veď na súde v mojej veci som sa bránil proti podanej obžalobe. V štádiu vyšetrovania mi moji predchádzajúci obhajcovia opakovane tlmočili, že prokurátor Repa sľúbil za moju spoluprácu 218-ku, teda podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.
Redaktorka:
Podstatou legalizácie peňazí mala byť schéma firiem napojených na Allexis v Prahe, na Cypre a na Malte, ktoré dali vytvoriť Brhelovci. Sudca Pulman v tom videl optimalizáciu daní. Prečo ste presvedčený o legalizačnej schéme?
Dr. Repa:
V zhode s odôvodnením trojčlenného senátu Jána Hrubalukonštatujem, že táto schéma firiem nemala žiadnu ekonomickú zmysluplnosť, žiadne opodstatnenie. V podstate nedávala žiadnu pridanú hodnotu. Fungovala len na to, aby skryla niektoré skutočnosti, aby zostali zatajené personálne väzby medzi týmito spoločnosťami. Na konci toho reťazca stála spoločnosť, ktorá s tými obchodmi nemala nič spoločné. Nedala tomu nielenže pridanú hodnotu, ale po ekonomickej, personálnej do toho projektu nevložila nič. Iba profitovala.
Redaktorka:
Hlavná obrana obhajoby znela, že Brhelovci nič neskrývali. Prečo to potom bola legalizácia?
Dr. Repa:
Je to komplikovanejšie s tým, že sa nič neskrývalo. Prečo potom fungovala schéma, kde si spoločnosť počas svojej, možno desaťročnej existencie založila matku v Čechách? Dcérska spoločnosť si zakladá kvázi matku. Matka si následne zakladá druhú matku, ktorá je na Malte a tá z Malty potom vyvádza prospech na spoločnosť na Cypre, ktorá s tým v podstate nemá nič spoločné. Otázka potom je: Načo je to celé dobré?
Redaktorka:
Väčšinou matka zakladá dcéru.
Dr. Repa:
Áno, a matka zvyčajne vyvíja nejakú aktivitu. Tu to bolo v podstate iba naoko.
Moje vyjadrenie:
Nie je dôležité, či naša korporátna štruktúra zakrývala alebo nezakrývala personálne väzby. Pre právnu kvalifikáciu legalizácie sa v mojej trestnej veci aplikuje úprava Trestného zákona účinná do 31.12.2020, ktorá na legalizačné konanie vyžadovala osobitný úmysel zatajiť existenciu príjmu z trestnej činnosti, alebo zakryť pôvod príjmu v trestnej činnosti.
Popieram akúkoľvek trestnú činnosť, transakcie medzi Finančným riaditeľstvom SR a spoločnosťou Allexis s.r.o. neboli dôsledkom porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, ani machinácií pri verejnom obstarávaní.
Čo je však podstatné, pre účely údajnej legalizácie prevodmi peňažných prostriedkov v rámci našej korporátnej štruktúry nebol zatajovaný príjem spoločnosti Allexis s.r.o. od Finančného riaditeľstva SR, ani zakrývaný pôvod prevádzaných peňažných prostriedkov. Všetky peňažné toky boli transparentné, išlo výlučne o prevody medzi účtami v bankách v rámci EÚ, neboli žiadne hotovostné operácie, operácie na základe fiktívnych dokladov a pod.
Prokurátor Repa zamieňa účel legalizačného konania, keď zatajenie existencie príjmu z trestnej činnosti, resp. zakrytie pôvodu príjmu v trestnej činnosti nahrádza trestnoprávne nerelevantnými úvahami o údajnom zakrývaní okruhu príjemcov finančných prostriedkov.
Plne súhlasím s posúdením sudcu JUDr. Pulmana, že o žiadnu legalizačnú schému v trestnoprávnom zmysle nešlo.
Redaktorka:
...Bol tou osobou súčasný guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír?
Dr. Repa:
Podozrenie k tej osobe smerovalo.
Redaktorka:
Prečo sa to nepodarilo dotiahnuť k obvineniu? Vieme, že Slahučkaje Kažimírov priateľ a viete, pre akú osobu ten úplatok bol. Kažimírbol v tom čase ministrom financií.
Dr. Repa:
Lebo také je dokazovanie korupcie spätne. Je to odkázané na výpovede a v tomto prípade neboli v takej kvalite, aby bolo možné urobiť takýto záver. A súbor nepriamych dôkazov na to tiež nepostačoval. Môže si o tom človek myslieť svoje, ale dôkazný stav ho v tomto smere nepustí.
Moje vyjadrenie:
Som rád, že prokurátor Repa správne identifikuje vplyv dôkaznej situácie na možnosť obžalovania určitej osoby z trestnej činnosti.
Nerozumiem však, prečo tieto pravidlá neaplikoval aj vo vzťahu k mojej osobe, v mojej trestnej veci.
Z vykonaného dokazovania v mojej trestnej veci, tak v štádiu vyšetrovania, ako aj na hlavnom pojednávaní pred ŠTS, rozhodne nevyplýva, že by som naviedol Františka Imreczeho, alebo Daniela Čecha, alebo akúkoľvek osobu z prostredia Finančnej správy na uplatnenie výnimky z verejného obstarávania, dokonca na nezákonné uplatnenie tejto výnimky.
Ako som už opakovane uviedol, František Imrecze výslovne potvrdil len to, že predmetom našich rozhovorov v Limbachu boli funkcionalita mnou ponúkaných riešení a ich potenciálny prínos pre Finančnú správu. Nič viac. A ani Daniel Čech nepotvrdil, že by som sa s ním alebo s Františkom Imreczem na našich stretnutiach v Limbachu dohadoval na uplatnení výnimky z verejného obstarávania, tobôž nie, že by som ich na uplatnenie výnimky navádzal, alebo presviedčal. Daniel Čech výslovne uviedol, že obsah výnimky so mnou neriešil.
Okrem toho, pri podaní obžaloby proti mojej osobe už prokurátor disponoval rozsudkom dovolacieho senátu v kauze Nástenkový tender, ktorý sa síce vyjadril k spôsobu vyčíslenia škody v prípade machinácií pri verejnom obstarávaní, vychádzal však pri škode, vo forme prospechu,z predloženého znaleckého posudku, ako to vyžaduje § 126 ods. 3 Trestného zákona.
Pri podaní mojej obžaloby prokurátor žiaden znalecký posudok ani odborné vyjadrenie na určenie výšky prospechu spoločnosti Allexis s.r.o. nepredložil, a takéto dôkazy nepredložil ani v priebehu hlavného pojednávania.
Nebol preukázaný návod, nebola preukázaná škoda na majetku štátu (pre účely porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku), nebol preukázaný prospech spoločnosti Allexis s.r.o. (pre účely machinácií pri verejnom obstarávaní), napriek tomu prokurátor Repa považoval dôkaznú situáciu dostatočnú a obžalobu podal.
Ak ma aj sudca JUDr. Pulman uznal vinným z návodu na porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku a na machinácie pri verejnom obstarávaní, rozhodol tak bez náležitého preukázania normatívnych znakov príslušnej skutkovej podstaty, čo podrobne rozoberá moja obhajoba v odôvodnení môjho odvolania.
MÝTNIK NA ŠTS UKONČENÝ – MEDIÁLNA PREZENTÁCIA PROKURÁTORA REPU VERZUS DÔKAZNÁ REALITA
Mar 2, 2026
Po vyhlásení prvostupňového rozsudku Špecializovaného trestného súdu v mojej trestnej veci v októbri 2025, a najmä po vyhlásení prvostupňového rozsudku v kmeňovej trestnej veci Jozefa Brhela a spol. vo februári 2026, bol médiami poskytnutý nadštandardný priestor na prezentovanie postoja prokurátora JUDr. Ondreja Repu.
Rešpektujem právo prokuratúry komunikovať výsledok konania, aj keď ide o vec právoplatne neskončenú. Považujem však za dôležité, aby mediálna prezentácia zodpovedala tomu, čo s ohľadom na podanú obžalobu malo byť na hlavnom pojednávaní preukazované, čo bolo v skutočnosti preukázané, aké dôkazy boli vykonané, aké súd odmietol vykonať, a najmä, čo z vykonaného dokazovania vyplýva. Súd rozhoduje striktne na základe dôkaznej situácie, nie na základe želania, k akému záveru by mal dospieť. Trestné konanie je kontradiktórny proces, nie inkvizičné konanie vedené s cieľom za každú cenu potvrdiť vopred vytvorenú tézu.
Rovnako považujem za kľúčové, aby médiá v demokratickej spoločnosti informovali objektívne, nestranne a v primeranom kontexte. Ak je prokurátorovi poskytnutý rozsiahly priestor na interpretáciu priebehu a výsledku doposiaľ neskončeného konania, rovnaká možnosť musí byť daná aj strane druhej.
Kauza Mýtnik je trestnou vecou so značnou spoločenskou rezonanciou, vrátane politického presahu. O to väčšia zodpovednosť preto spočíva na všetkých, ktorí ju verejnosti sprostredkúvajú, aby rozdiel medzi mediálnou interpretáciou a skutočným priebehom a obsahom konania nevznikal.
V rámci svojej mediálnej prezentácie sa prokurátor dopustil viacerých nepresných a zavádzajúcich tvrdení, niektoré podstatné skutočnosti zamlčal a vytvoril obraz, ktorý nezodpovedá priebehu konania, ani dôkaznej realite hlavného pojednávania.
Tento text preto nepíšem ako polemiku, snažím sa uviesť na pravú mieru manipulácie, zamlčania a účelové interpretácie, ktoré zazneli v mediálnych vystúpeniach prokurátora, a konfrontovať ich s tým, čo sa skutočne stalo a čo bolo na hlavnom pojednávaní preukazované a vykonané.
Z môjho pohľadu za pozornosť stojí aj procesný postoj prokurátora v mojej trestnej veci po vyhlásení rozsudku. Prokurátor podal odvolanie proti odsudzujúcemu výroku pre úpravu skutkovej vety a pre uložený trest, ako aj proti oslobodzujúcemu výroku. Prevažnú časť svojho odvolania však nevenuje namietaným vadám rozsudku, ale podpore a rozvíjaniu argumentácie, ktorou bol odôvodnený odsudzujúci výrok. Prokurátor, ktorý bol na prvom stupni v tejto časti úspešný, tak vo veľkom rozsahu „obhajuje“ správnosť odsudzujúcich záverov. Úprave skutkovej vety sa venuje len okrajovo. Takýto postup prirodzene vyvoláva otázku, či si je aj samotný prokurátor vedomý nedostatkov odôvodnenia odsudzujúceho výroku rozsudku ŠTS v mojej trestnej veci, keď ho považuje za potrebné v odvolacom konaní dodatočne posilňovať.
Prokurátor vo svojich mediálnych vystúpeniach prezentoval výsledok konania v kauze Mýtnik spôsobom, ktorý vytvára dojem jednoznačne preukázanej trestnej činnosti, ustálenej škody a jasného naplnenia skutkových podstát. S ohľadom na priebeh konania v mojej trestnej veci, vykonané dôkazy, ako aj ďalšie dôkazy, ktoré nám ŠTS bezdôvodne neumožnil vykonať, je však situácia iná.
V nasledujúcich častiach preto pôjdem bod po bode. Budem citovať, čo prokurátor verejne tvrdil, a následne to konfrontovať s tým, čo je v spise, čo odznelo na hlavnom pojednávaní, aké dôkazy boli vykonané a aké vykonané neboli. Presne pomenujem vyjadrenia, ktoré prokurátor nemá ničím podložené – kde ide o manipuláciu s verejnou mienkou. Nie s cieľom viesť mediálnu polemiku, ale s cieľom zastaviť šírenie účelových interpretácií, ktoré sa v médiách tvária ako „fakty“ len preto, že ich povie prokurátor.
360TKA: ROZHOVOR – O. REPA „SLOVÁ T. GAŠPARA O MOJEJ ZAUJATOSTI SÚ MAJSTROVSKÁ MANIPULÁCIA. DOKÁŽE PREKRÚTIŤ VŠETKO“
Dr. Repa:
...Oslobodzujúci výrok [moja pozn.: Jozef Brhel st. a Jozef Brhel ml. boli oslobodení spod obžaloby pre trestné činy porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a machinácie pri verejnom obstarávaní] sa netýkal toho, že by sa nejaký skutok nestal alebo nebol trestný čin, ale v podstate ten oslobodzujúci výrok sa vzťahoval čisto na to, že tá časť skutku, ktorá bola oslobodená vo vzťahu napr. k pánovi Brhelovi st., nebol dostatočný dôkazný podklad na to, že aj on participoval na tom skutku, ale participovali na ňom iné osoby, mimochodom ktoré sú už niektoré aj právoplatne odsúdené, napr. pán Imrecze, pani Rovčaninová, neprávoplatne odsúdený je pán Suchoba, čiže tu už máme záver piatich sudcov, že k machináciám pri verejnom obstarávaní reálne došlo.
(00:01:11)
Moje vyjadrenie:
Argumentácia prokurátora Repu je typickým príkladom mediálnej skratky, ktorou sa snaží navodiť dojem jednoznačnosti, hoci procesná realita je podstatne komplikovanejšia.
Obžalobu prokurátora Repu proti Františkovi Imreczemu vybavil sudca ŠTS JUDr. Pinka trestným rozkazom, ktorým Imreczeho síce uznal vinným, ale upustil od uloženia trestu. František Imrecze za údajnú trestnú činnosť v kauze Mýtnik žiaden trest nedostal. Diví sa niekto, že v tejto situácii proti trestnému rozkazu nepodal odpor? Ja určite nie. V tom čase už bol odsúdený za korupčnú trestnú činnosť, mal uložený zákaz vykonávať verejné funkcie na štátnych orgánoch, skutočne nerozumiem, prečo by mal v tejto situácii podávať odpor.
Podstatnejšia otázka znie inak. Prečo nepodal odpor samotný prokurátor Repa – konkrétne proti výroku o upustení od uloženia trestu?
Veď v mojom prípade podľa podaného odvolania považuje za nedostatočný peňažný trest 500 tisíc eur, v spojení s trestom prepadnutia veci – zložených peňažných prostriedkov 400 tisíc eur (Imreczemu bola zložená suma 200 tisíc eur po právoplatnosti jeho trestného rozkazu vrátená). V prípade Brhelovcov dokonca prokurátor Repa požadoval nepodmienečné tresty odňatia slobody.
Nechcem ísť do porovnávania viny údajnej trestnej činnosti, svoju účasť na ktorej popieram.
Nemôžem sa však ubrániť dojmu, že Imreczemu nebol uložený trest a prokurátor proti takémuto zvláštnemu výsledku nepodal odpor, aby mohol poukazovať na to, že v kauze Mýtnik je právoplatne odsúdený bývalý prezident Finančnej správy.
A len na margo uvedeného, minister spravodlivosti podal proti trestnému rozkazu Františka Imreczeho dovolanie, napr. z dôvodu, že nebola preukázaná žiadna škoda spôsobená štátu.
Čo sa týka Jany Rovčaninovej, tak táto nebola „odsúdená“, ako naznačuje prokurátor Repa. Uzavrela s prokurátorom dohodu o vine a treste, ktorú ŠTS schválil – jeho rozhodnutie má účinky odsudzujúceho rozsudku, ale rozhodne neplatí naratív prokurátora, že Jana Rovčaninová bola odsúdená a vo vzťahu k nej súd dospel k záveru o vine. K tomu môžem ďalej uviesť, že na hlavnom pojednávaní v mojej trestnej veci Jana Rovčaninová uviedla, že dohodu o vine a treste uzavrela pod nátlakom prokurátora Repu a na ochranu svojich práv uplatňuje príslušné právne prostriedky.
Prokurátor Repa však opomenul uviesť, že samotné Finančné riaditeľstvo, a nie z prezidenta Imreczeho, ale jeho nástupkyne Wittenbergerovej, podalo správnemu súdu žalobu proti UVO, ktorou napáda rozhodnutie UVO, o ktoré prokurátor oprel svoju obžalobu a na ktoré opakovane poukazuje ŠTS v odôvodnení rozsudku v mojej trestnej veci. Konanie pred Správnym súdom v Bratislave prebieha do dnešných dní, aj za aktuálneho prezidenta Finančnej správy Kissa, správny súd stále nerozhodol.
Redaktor:
Tak ako to bolo s tou škodou, vymysleli ste si ju, ako to hovorí obhajca [moja pozn.: JUDr. Michal Mandzák, obhajca Brhelovcov]?
Dr. Repa:
No, samozrejme, že nie. No ťažko nejako reagovať stručne na pána Mandzáka. V podstate som sa tak snažil celý proces, štyri roky, som sa vyjadroval ku všetkým rôznym takýmto námietkam, veľa krát – ako aj táto – vrcholne zavádzajúcim. Obvinenie vznášala vyšetrovateľka, ja som bol dozorový prokurátor, ja som si nič nevymyslel. Boli tam nejaké dôkazy, samozrejme bol tam aj nejaký právny názor k tým dôkazom ... V konečnom dôsledku tá škoda sa počas trestného procesu vyvíjala, bol tam aj nejaký posun v judikatúre Najvyššieho súdu, ako uchopiť škodu pri trestnom čine machinácie pri verejnom obstarávaní, čiže ... to v konečnom dôsledku aj senát uviedol, že ten výpočet škody sa menil, počas toho, ako ten proces prebiehal. Pán Mandzák to veľmi dobre vie, lebo práve zastupoval prípad tzv. Nástenkový tender, kde boli prijaté zásadné závery ohľadom metodiky určovania škody, pritom toto rozhodnutie prišlo až po tom, čo som podal vo veci obžalobu. Samozrejme, toto všetko pán Mandzák vie, takto to možno vyznie pekne, keď povie do televízie, že som si tú škodu vymyslel ...
(00:08:30) ...
Redaktor:
A čo tá škoda? Teda vy hovoríte, že vy ste nejakým spôsobom dospeli k tej škode 40 miliónov eur, a potom prišiel nejaký judikát, ktorý hovoril, že takýmto spôsobom už k nej nemôžete dospieť, tak?
Dr. Repa:
Nie, opäť treba tu rozlišovať, čo opäť obhajoba v trestnom konaní zámerne v tom urobila taký zmätok. Treba povedať na úvod, že išlo o skutok, ktorý mal znaky dvoch trestných činov podľa môjho názoru, a to machinácie pri verejnom obstarávaní a porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku. Na účely machinácií bola vyčíslená škoda určitým spôsobom, práve s poukazom na rozhodovaciu činnosť súdov v kauze Nástenkový tender a osobitne bola určená pri trestnom čine porušovania povinnosti, kde sa teda vychádzalo primárne z nejakej argumentácie, že tie zmluvy sú absolútne neplatné a následne sa vychádzalo aj z tzv. znaleckého posudku, ktorý však sa podarilo obhajobe počas trestného konania spochybniť, to treba priznať. Podarilo sa jej to, myslím si, že výrazným spôsobom tam prispelo k tomu aj ministerstvo spravodlivosti, ktoré na jednej strane konštatovalo, že znalecký posudok má závažné chyby, je zásadne porušené právo tých obvinených, že takýto znalecký posudok bol vyhotovený, ale na strane druhej ministerstvo spravodlivosti dalo za tento znalecký posudok znaleckej organizácii pokutu 200 eur, čo považujem za veľmi neštandardné, že to bolo také závažné pochybenie, ale nakoniec im dali 200 eur a ústav sa proti tomu ani neodvolal a boli s tým v podstate spokojní. Čiže môžem si o tom myslieť svoje, ale v podstate takto to bolo. Ale ja som to rozhodnutie ministerstva spravodlivosti ako také rešpektoval, v podstate som od ďalšieho používania toho znaleckého posudku upustil, a to nielen v tomto konaní, ale aj v konaní napr. pána Suchobu, kde už som tento dôkazný prostriedok, tento znalecký posudok ani nenavrhol vykonať ako dôkaz.
(00:11:03) ...
Dr. Repa:
Tá kauza mala nejaký svoj vývin, vývoj. Na začiatku sa pracovalo s nejakými údajmi, koľko bolo tých zmlúv, na začiatku sme teda nevedeli presne, aké tam boli dodatky, aké sumy a tak ďalej. V podstate na začiatku bol prijatý zjednodušene názor, že pokiaľ bolo obídené verejné obstarávanie, celá zmluva ako celok je neplatná, a teda štát pokiaľ zaplatil za tieto zmluvné vzťahy, teda za tie dodávky 45 miliónov, to zodpovedá škode. Taký bol proste záver na začiatku.
(00:13:08)
Moje vyjadrenie:
Prokurátor Repa zavádza. Škodu si vymyslel, aj vyšetrovateľka Barčáková si ju vymyslela. Jednoducho zobrala kalkulačku, spočítala nejaké čísla, ani nevedela aké a jednoducho jej to vyšlo. Gigantická, údajná škoda na majetku štátu, ktorá nikdy nebola preukázaná. Je to to isté, ako keby si OČTK vymysleli, že dnes snežilo, a každý na teplomere videl 10 stupňov Celzia.
Žiadna škoda na majetku štátu nevznikla, naše systémy a následne služby ich prevádzkovej podpory neboli predražené – potvrdil to znalecký posudok znaleckého ústavu STU v Bratislave.
Prokurátor Repa správne rozlišuje, že je rozdiel medzi škodou pri porušovanípovinnosti pri správe cudzieho majetku a škodou pri machináciách vo verejnom obstarávaní.
V mojej trestnej veci však ani jednu formu škody nepreukázal spôsobom vyžadovaným zákonom, jednoducho si ich vymyslel. Napriek tomu ma sudca JUDr. Pulman uznal vinným, bez preukázania škody.
Sudca JUDr. Pulman v rozsudku, ktorým ma uznal vinným z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a machinácií pri verejnom obstarávaní, správne uviedol, že:
Objektom trestného činu podľa § 237 Trestného zákona [moja pozn.: porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku] je ochrana cudzieho majetku. Za cudzí majetok možno považovať vec v zmysle § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorá ani čiastočne nepatrí páchateľovi, v danom prípade ide o majetok štátu.
Na naplnenie objektívnej stránky sa vyžaduje aktívne konanie (prípadne opomenutie konania), ktoré spočíva v porušení povinnosti uloženej všeobecne záväzným predpisom, rozhodnutím súdu alebo platnou a účinnou zmluvou, ktorá určuje spôsob a rozsah disponovania s cudzím majetkom, pričom v príčinnej súvislosti s týmto porušením vznikne na predmetnom cudzom majetku škoda.
V predchádzajúcom blogu k písomnému vyhotoveniu rozsudku som poukázal na § 126 Trestného zákona, ktorý jednoznačne upravuje:
§ 126
(1)Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.
(2) Ak ide o ujmu na životnom prostredí, ujmu spôsobenú na chránených druhoch živočíchov a rastlín, exemplároch alebo drevinách alebo škodu na pamiatkovo chránených veciach alebo veciach majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu, pri určení ujmy alebo výšky škody sa vychádza aj z hodnoty veci určenej zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona.
(3) Ak nemožno určiť výšku škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo ujmy ani jedným zo spôsobov podľa odsekov 1 a 2 alebo ak sú vážne pochybnosti o správnosti výšky škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo takto určenej ujmy, určí sa výška škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo ujmy na podklade odborného vyjadrenia alebo na podklade znaleckého posudku.
V mojej trestnej veci nešlo o žiaden z prípadov podľa § 126 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona. Na vyčíslenie škody – či už vo forme skutočnej škody na majetku štátu (pre porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku), a aj vo forme prospechu spoločnosti Allexis s.r.o. (pre machinácie pri verejnom obstarávaní), tak Trestný zákon vyžadoval znalecké dokazovanie – odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok. Prokurátor Repa však s obžalobou nepredložil žiaden znalecký posudok, žiadne odborné vyjadrenie, a nepredložil ich ani v priebehu hlavného pojednávania.
Pokiaľ prokurátor Repa poukazuje na kauzu Nástenkový tender, zdôrazňujem, že v tejto trestnej veci bola škoda preukázaná znaleckým posudkom. Prokurátor preto zavádza, ak tvrdí, že v mojej trestnej veci vyčíslil škodu rovnakou metodikou, ako v kauze Nástenskový tender. Nie, v kauze Nástenkový tender bola škoda preukázaná znaleckým posudkom, ako to vyžaduje § 126 ods. 3 Trestného zákona, v mojej trestnej veci si prokurátor tak škodu štátu, ako aj prospech spoločnosti Allexis s.r.o. vymyslel. To je presne ten rozdiel: v kauze Nástenkový tender zákonom predpokladaný dôkaz existoval, v mojej trestnej veci neexistoval.
Rozhodnutie dovolacieho senátu Najvyššieho súdu v kauze Nástenkový tender bolo vydané pred tým, ako v mojej trestnej veci prokurátor podal obžalobu, prokurátorovi preto nič nebránilo, aby sa s otázkou škody náležite vysporiadal, konkrétne aby zabezpečil náležitý znalecký posudok preukazujúci škodu štátu.
Vlastne nie, prokurátor takýto znalecký posudok predložiť nemohol, lebo štátu žiadna škoda nevznikla. Zákazky od spoločnosti Allexiss.r.o. neboli predražené, čo potvrdil znalecký posudok znaleckého ústavu STU v Bratislave, ktorý predložil môj obhajca, sudca JUDr. Pulman však nepovažoval za potrebné naň prihliadnuť. Inak povedané, zákon na preukázanie škody vyžaduje znalecký posudok, prokurátor žiaden znalecký posudok nepredložil, môj obhajca predložil znalecký posudok vylučujúci vznik škody, a sudca JUDr. Pulman ma napriek tomu uznal vinným trestného činu, ktorého základná skutková podstata vyžaduje spôsobenie škody. Skutočne tejto konštrukcii nerozumiem.
Prokurátor Repa v obžalobe tvrdil, že štátu mala byť spôsobená škoda minimálne 650 tisíc eur, žiaden znalecký posudok na preukázanie tohto tvrdenia nepredložil. Takto konštruovanú škodu spôsobenú štátu si vymyslel.
Napokon, aj posun od sumy 45 miliónov eur z kmeňovej trestnej veci obž. Brhel a spol. k „minimálne 650 tisíc eur“ v mojej trestnej veci, nie je vývin, ale priznanie prokurátora, že celá pôvodná konštrukcia bola neudržateľná. Škoda nikdy nebola 45 miliónov eur, ani 650 tisíc eur, ani len 1 euro, naše systémy neboli predražené!
Prokurátor Repa ďalej v obžalobe tvrdil, že spoločnosť Allexis s.r.o. mala získať so zákaziek od Finančného riaditeľstva SR prospech 15% z tržieb, opäť bez preukázania tohto tvrdenia znaleckým posudkom, alebo odborným vyjadrením. Rovnako tento údaj si jednoducho vymyslel.
Sudca JUDr. Pulman sa v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal otázkou spôsobenia škody štátu, hoci je normatívnym znakom základnej skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Sudca JUDr. Pulman ma uznal vinným bez toho, aby boli preukázané všetky normatívne znaky skutkovej podstaty, teda bez preukázania viny. Takto sa v trestnom konaní nerobí dokazovanie. Takto sa robí konštrukcia.
Čo sa týka vyčíslenia prospechu ako kvalifikačného znaku machinácií pri verejnom obstarávaní, sudca JUDr. Pulman nevzal do úvahy, že ani prospech nebol preukázaný znaleckým posudkom alebo odborným vyjadrením, ako to vyžaduje § 126 ods. 3 Trestného zákona, a jednoducho sa sám pokúsil tento prospech vyčísliť. Chýbajúci údaj režijných nákladov spoločnosti Allexis s.r.o., ktorý nevyplynul z vykonaného dokazovania, si vymyslel, a zdôvodnil, že ja som mal uviesť, že režijné náklady spoločnosti Allexis s.r.o. boli v každom roku od 2014 do 2020 presne 1% z tržieb od Finančného riaditeľstva, čo som nikdy nevypovedal.
Napokon, pokiaľ prokurátor Repa tvrdí, že zmluvy medzi Finančným riaditeľstvom SR a spoločnosťou Allexis s.r.o. sú neplatné pre porušenie predpisov verejného obstarávania, aj táto argumentácia je zavádzajúca, v rozpore s právnou úpravou verejného obstarávania.
Zmluva alebo dodatok k zmluve, uzavretím ktorých došlo k porušeniu predpisov verejného obstarávania, nie sú automaticky neplatné, ako naznačuje prokurátor.
Zákon o verejnom obstarávaní (zákon č. 25/2006 Z.z.) upravoval – a rovnako nasledujúca právna úprava postupov verejného obstarávania upravuje (zákon č. 343/2015 Z.z.) – osobitný postup pre určenie neplatnosti zmluvy uzavretej v rozpore s postupmi verejného obstarávania.
Návrh na určenie neplatnosti zmluvy uzavretej v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní mohol podať súdu ÚVO alebo prokurátor v lehote jedného roka od uzavretia zmluvy, príp. uchádzač, záujemca, účastník, alebo osoba, ktorá mohla mať záujem o získanie konkrétnej nadlimitnej zákazky a ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa, a to v lehote šiestich mesiacov od uzavretia zmluvy.
Táto úprava zákona o verejnom obstarávaní je osobitnou úpravou k všeobecnej úprave Občianskeho zákonníka o neplatnosti zmluvy pre rozpor so zákonom; to znamená, že zmluva uzavretá v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní nie je neplatná automaticky, ale stane sa neplatnou len na základe právoplatného rozsudku súdu na včas podanú žalobu podľa zákona o verejnom obstarávaní.
Žiadna zo zmlúv ani žiaden z dodatkov medzi Finančným riaditeľstvom SR a spoločnosťou Allexis s.r.o. nikdy neboli napadnuté žalobou ÚVO, žalobou prokurátora, alebo iného oprávneného subjektu.
Redaktor:
Tuto hral rolu v tejto kauze aj Michal Suchoba, ktorý bol v samostatnom konaní, a tam ako keby vznikla situácia, že sa to javí, že tu ako keby boli dva opačné rozsudky. V zmysle, že Brhelovci boli oslobodení za veci, za ktoré on bol odsúdený, a naopak. Toto je ako možné. Skúste toto vysvetliť, že ako toto vie platiť naraz, aj keď rozumiem, že sú to dvaja odlišní sudcovia, ale na tom istom súde, a mohlo by sa stať, že sa obe tieto veci správoplatnia.
Dr. Repa:
V tej veci rozhodoval samosudca [moja pozn.: v mojej trestnej veci, rozhodoval samosudca JUDr. Pulman], v Mýtniku senát, čiže tam boli traja sudcovia, čiže dokopy štyria. Obidve rozhodnutia sú neprávoplatné, to treba zdôrazniť. V obidvoch veciach bude rozhodovať v konečnej otázke najvyšší súd. No a stať sa to môže primárne tak, že ten dôkazný stav nie je totožný. Nielen ako pokiaľ ide o dôkazy, ale najmä o konanie tých osôb. Teda samozrejme iné je posudzovať konanie pána Suchobu, a iné je posudzovať konanie pána Brhela st., alebo Brhela ml., keďže do toho procesu vstúpili inak, inými krokmi, iné sféry mali vo svojej pôsobnosti, atď. Čiže, tie dôkazy tam samozrejme na ich konanie nie sú totožné. Pokiaľ sa nejaké osoby stretávali v nejakých súkromných priestoroch, a dohadovali si, čo sa bude obstarávať atď., atď., tak samozrejme to je odlišné konanie, ako keď niekto na konci z niečoho profituje.
Redaktor:
Ale aby sme vysvetlili, tak tá situácia bola taká, že pán Suchoba sa mal stretávať vo svojom rodinnom dome v Limbachu s pánom Imreczem a Čechom a dohodnúť to obstarávanie, čo je tá machinácia, a pán Brhel nie je účastný tohto skutku podľa súdu, lebo on iba sa ako keby nastrčil pánovi Suchobovi do firmy, ale nebolo preukázané, že by on to machinoval?
Dr. Repa:
Áno, podľa neprávoplatného verdiktu je to v podstate takto zjednodušene povedané, ten záver. Pokiaľ ide o Imreczeho, tu máme právoplatný verdikt, v podstate u neho to presne takto bolo uzavreté, že on tým že sa ako prezident Finančnej správy dohodol na súkromnej pôde s podnikateľom doslova tak, že oni nerozoberali tú možnosť, že v podstate ako sa uskutoční súťaž, oni sa dohodli, že toto sa obstará, a potom k tomu smerovali kroky, ako to urobiť. Teda dohodli si ten proces už, že čo sa pripraví, aká štúdia, kto sa osloví, atď., čiže v podstate zjednodušene povedané, že štát najprv povedal, že tento to obstará, a potom sa začali dohadovať, že ako. A v podstate bol tam zvolený ten utajený režim, aby sa to celé utajilo, aby nikto o tom nevedel, tým pádom sa súťaž eliminovala, nikto nemohol nič vedieť o tom, čiže tu v podstate bola upretá aj nejaká hypotetická možnosť, aby sa niekto o to vôbec prihlásil, že áno viem to dodať aj ja.
(00:15:47)
Moje vyjadrenie:
Prokurátor Repa hrubo dezinterpretuje výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní v mojej trestnej veci. Rozhodne nebolo preukázané, že by som sa s Františkom Imreczem alebo Danielom Čechom dohodol na spôsobe obstarania, na nejakých krokoch. Žiaden zákon, žiaden právny predpis nezakazuje občanovi Slovenska stretávať sa s hocikým na pôde svojho rodinného domu. Nikto nikdy nepotvrdil, že by sme sa tam bavili o spôsobe alebo forme obstarávania, toto si vyšetrovateľka Barčáková s prokurátorom Repomvymysleli, a úprimne nerozumiem, na základe akého dôkazu sudca JUDr. Pulman takúto konštrukciu preklopil do rozsudku, ktorým ma uznal vinným z údajného návodu na porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku a machinácie pri verejnom obstarávaní. Opakujem, nikdy som nikoho nenavádzal na konkrétny postup obstarávania našich systémov, na uplatnenie výnimky, a nikto to na hlavnom pojednávaní pred ŠTS nepotvrdil. Ani kľúčoví svedkovia obžaloby, František Imrecze a Daniel Čech. Jednoducho je to vymyslené!
František Imrecze v prípravnom konaní vypovedal (na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať), že predmetom našich rozhovorov v Limbachu boli funkcionalita mnou ponúkaných riešení a ich potenciálny prínos pre Finančnú správu. Nič viac.
Ani Daniel Čech nepotvrdil, že by som sa s ním alebo s Františkom Imreczemna našich stretnutiach v Limbachu dohadoval na uplatnení výnimky z verejného obstarávania, tobôž nie, že by som ich na uplatnenie výnimky navádzal, alebo presviedčal. Daniel Čech výslovne uviedol, že obsah výnimky so mnou neriešil.
A pokiaľ prokurátor poukazuje na voľbu utajeného režimu pri obstaraní našich systémov, tak dôvod pre jeho uplatnenie vyplynul napr. z výpovede svedkyne JUDr. Ľudmily Kmecovej, ktorá potvrdila, že zámerom bolo obstaranie systémov na boj proti daňovým podvodom, a práve z tohto dôvodu Finančná správa zvažovala utajenie obstarania, mimo procesov verejného obstarávania, aby nedošlo k zmareniu zámeru boja proti daňovým podvodom.
Dr. Repa:
Ja to stále prirovnávam k situácii, napríklad pokiaľ by som do nemocnice obstaral CT-čko, kúpim ho od svojho kamaráta, predražene, alebo možno mimo súťaž, a na konci dňa potom začnem hovoriť, že šak ale to CT-čko zachraňuje životy. A tu v podstate bola obdobná obhajoba, že tvrdili, že veď ale tie systémy fungujú a prinášajú štátu zisk.
(00:18:32)
Moje vyjadrenie:
Prokurátorom zvolený príklad nemá žiadne paralely s dodávkou systémov od spoločnosti Allexis s.r.o., tak ako boli s tým spojené skutočnosti preukázané na hlavnom pojednávaní.
Prokurátor žiadne predraženie nepreukázal.
Moju trestnú činnosť vylučujem nie z dôvodu, že naše systémy sú funkčné, využívané Finančnou správou do súčasnosti a majú významný prínos pre verejné financie (viac ako 10 miliárd eur), ale z dôvodu, že prokurátor nepreukázal, že by som Františka Imreczeho alebo Daniela Čecha, príp. akúkoľvek inú osobu z prostredia Finančnej správy naviedol na porušenie zákona o verejnom obstarávaní.
Nič také na hlavnom pojednávaní preukázané nebolo.
Redaktor:
Je irelevantné, či pán Suchoba dodal dobrý produkt.
Dr. Repa:Presne, podstatné je, ako ho dodal. Štát keď obstaráva, tak musí dodržať nejaké pravidlá, nejaké predpisy. Nemôže to kúpiť len kvôli tomu, že štatutár je kamarát s niekým.
(00:18:57)
Moje vyjadrenie:
Nie, ja nie som zodpovedný za to, ako štát obstaral naše systémy. Ja som nebol funkcionárom Finančnej správy.
Moja trestná zodpovednosť môže spočívať výlučne v tom, ak by som Františka Imreczeho alebo Daniela Čecha, príp. inú osobu z prostredia Finančnej správy naviedol, aby porušili zákon o verejnom obstarávaní.
To však preukázané nebolo, ani Imrecze, ani Čech, a ani žiaden iný svedok nič také nepotvrdil.
Napokon, nie je irelevantné, že naše systémy sú významným prínosom pre verejné financie.
Ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí na hlavnom pojednávaní, naše systémy boli obstarané v čase katastrofálneho krachu systémov Finančnej správy, keď Slovensko bolo na čelných priečkach Európskej únie vo výške daňovej medzery na DPH, keď verejné financie boli v katastrofálnom stave. Riešenie tejto situácie bolo základným bezpečnostným záujmov štátu, preto obstaranie našich systémov išlo vo výnimke z verejného obstarávania, a nemohlo tak dôjsť k žiadnym machináciám vo verejnom obstarávaní.
Navyše, naše systémy boli významným nástrojom boja proti daňovým podvodom a daňovej kriminalite, čo je súčasťou boja proti praniu špinavých peňazí, špinavé peniaze sú významným zdrojom financovania terorizmu, a boj proti terorizmu a potláčanie financovania terorizmu je základným bezpečnostným záujmom štátu, už aj s ohľadom na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky. Aj z tohto dôvodu obstaranie našich systémov súviselo so základným bezpečnostným záujmom štátu, čo odôvodňovalo uplatnenie výnimky z postupov verejného obstarávania.
Je smutné, že prokurátor Repa ani po 5 rokoch od vznesenia obvinení nevidí rozdiel medzi unikátnymi riešeniami na boj proti daňovým podvodom a daňovej trestnej činnosti, na evidenciu tržieb a pod., ktoré všetky okolité krajiny tiež obstarávali utajene a mimo postupov verejného obstarávania, a CT-čkom, ktoré si nemocnica vie kúpiť aspoň od 10 rôznych dodávateľov. Ale to samotné hovorí za seba.
Redaktor:
Ako sa vy dnes pozeráte na Michala Suchobu, lebo on je spolupracujúci obvinený, ale nebadáte u neho istý posun v spôsobe, akým on nazerá na ten skutok? Lebo z čoho si ja pamätám, najskôr sa to prezentovalo tak, že jemu sa Brhelovci proti jeho vôli natlačili do firmy, aby sa dostal na Finančnú správu, dnes on hovorí, že to bolo jeho slobodné podnikateľské rozhodnutie. Tak ako to vnímate vy?
Dr. Repa:
Tak vnímam to tak, že pre mňa zásadný poznatok je, že on aj vo svojom procese, aj v tom procese Mýtnik potvrdil, že na svojich výpovediach trvá a pridržiava sa ich. V podstate len to jeho právne nazeranie na tú problematiku je iné dnes. ... Z mojej skúsenosti pri viacerých osobách, aj v kauze Mýtnik, bolo zrejmé, že zrazu začali ten postoj meniť. Tie výpovede, ani nie že začali odvolávať, ale začali ich inak interpretovať. Že proste on veď áno, toto popísal, ale že to neznamená, že spáchal trestný čin, on iba v podstate tu niekde nastúpil na nejaký vlak, a išiel ním, ale nevedel, že robí niečo zlé.
(00:22:03)
Moje vyjadrenie:
V mojich predchádzajúcich výpovediach som nikdy nepotvrdzoval vlastnú trestnú činnosť, nikdy som nepotvrdil, že by som sa s Františkom Imreczem alebo Danielom Čechom dohodol, že mnou ponúkané systémy budú Finančnou správou obstarané od spoločnosti Allexis s.r.o. vo výnimke z postupov verejného obstarávania, že by som ich k tomu navádzal alebo presviedčal.
Ja som v mojich výpovediach konzistentný, prokurátor nepreukázal kľúčové okolnosti pre vyslovenie mojej viny. Práve preto som proti rozsudku ŠTS podal odvolanie.
Dr. Repa:
...Treba to povedať, že v štádiu, keď ja som podával na neho [moja pozn.: na mňa] obžalobu, som ani nebol oprávnený mu dať 218-ku, lebo tam došlo k vývoju právnej úpravy, a to už mohol dať iba súd.
(00:26:12)
Moje vyjadrenie:
No, prokurátor Repa mohol podať sudcovi pre prípravné konanie návrh na postup podľa § 218 Trestného poriadku, v tom mu nič, ani zmenená legislatíva nebránila.
Prokurátor takýto návrh nepodal. V podanej obžalobe proti mojej osobe však argumentoval, že podľa jeho názoru je dôvodné, aby sudca po doručení obžaloby vydal podľa § 218 Trestného zákona uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania.
Ak má platiť, čo tvrdí prokurátor, že mojim predchádzajúcim obhajcom nesľuboval pre mňa 218-ku, prečo tento postup navrhol v obžalobe? A prečo ho navrhol v obžalobe, a nie samostatným podaním namiesto obžaloby.
Sudca JUDr. Pulman sa návrhom prokurátora v obžalobe na postup podľa § 218 Trestného poriadku odmietol zaoberať, sám uviedol, že tento postup je neštandardný, ak prokurátor podal obžalobu, zrejme sa domáha prejednania veci na hlavnom pojednávaní.
Skutočne neviem, čo si o tomto veľmi zvláštnom a rozporov plnom postupe pána prokurátora JUDr. Ondreja Repu mám myslieť.
DENNÍK N: PROKURÁTOR REPA Z KAUZY MÝTNIK: PRED ROZSUDKOM SOM BOL NAPÄTÝ. ŽIL SOM S TÝM PÄŤ ROKOV
Redaktorka:
Ďalšou výčitkou advokáta Mandzáka bolo, že ste si „vymysleli škodu“. Pôvodne ste hovorili o 45 miliónoch eur, neskôr ste ju upravili na vyše 650-tisíc eur, čo vám v odôvodnení čiastočne vyčítal aj sudca Hrubala. Vnímate to ako vlastné pochybenie, ktoré zahmlilo proces?
Dr. Repa:
Pokiaľ ide o škodu, bola to pomerne náročné na dokazovanie, ale aj na argumentáciu. Pokúsim sa to stručne vysvetliť. Obhajoba pracovala iba s jednou škodou, ale len jedna tam nebola. V ťažiskovom skutku sa týkala kvalifikácia machinácie pri verejnom obstarávaní, ale aj porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. V čase podania obžaloby sa pracovalo s dvomi rôznymi kategóriami škody. Pri jednom trestnom čine jedna, druhá pri druhom.
Pri tom druhom bola ustálená tak, ako tvrdí obhajoba, vychádzalo sa však z podkladov, najmä zo znaleckého posudku. Ten bol spochybnený. V podstate aj na úrovni ministerstva spravodlivosti bolo konštatované, že je chybný. Nezostávalo mi nič iné, ako tento fakt rešpektovať, hoci si o tom môžem myslieť svoje. Túto skutočnosť som zobral na vedomie. Nesnažil som sa k tomu postaviť alibisticky, že to budem ignorovať. Premietol som to aj do záverečného návrhu. Nevychádzal som už z posudku, ale ustálil som škodu tak, aby bola zachovaná aj právna kvalifikácia.
Senát mal k tomu výhrady, ale v danej etape som sa už nemohol obrátiť na vyšetrovateľku a požiadať ju o doplnenie. Tá totiž medzičasom asi za zásluhy bola vrátená na okresné riaditeľstvo. Štandardne sa prokurátor aj po podaní obžaloby môže obrátiť na vyšetrovateľa, aby ešte zabezpečil nejaké dôkazy. To som už nevedel urobiť. Do záverečného návrhu som však zahrnul výsledky dokazovania a stojím si za tým, že pri machinácii pri verejnom obstarávaní som škodu, teda prospech ustálil tak, ako bolo konštatované v rozhodnutí Najvyššieho súdu v kauze nástenkový tender.
Moje vyjadrenie:
Platia moje vyššie uvedené výhrady, že prokurátor Repa údajnú škodu na majetku Slovenskej republiky pri porušovaní povinnosti pri správe cudzieho majetku, ani prospech spoločnosti Allexis s.r.o. pri machináciách pri verejnom obstarávaní nevyčíslil v súlade s požiadavkami § 126 ods. 3 Trestného zákona, keďže nepredložil žiadny znalecký posudok ani odborné vyjadrenie, ktoré toto ustanovenie vyžaduje.
Naopak, mojou obhajobou predložený znalecký posudok znaleckého ústavu STU v Bratislave predraženie našich systémov vylúčil. Ku žiadnej škode teda jednoducho nedošlo.
Prokurátor Repa v mojej trestnej veci škodu pri machináciách vo verejnom obstarávaní rozhodne neustálil tak, ako bolo konštatované v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v kauze Nástenkový tender. Dovolací senát Najvyššieho súdu SR v kauze Nástenkový tender predovšetkým vychádzal z predloženého znaleckého posudku, v mojej trestnej veci prokurátor takýto dôkaz nepredložil.
Dovolací senát Najvyššieho súdu SR v kauze Nástenkový tender za škodu považoval prospech konzorcia (vyčíslený znaleckým posudkom), v mojej obžalobe prokurátor uviedol, že prospech spoločnosti Allexiss.r.o. má byť 15% z tržieb od Finančného riaditeľstva SR, toto tvrdenie však ničím nepodložil, ani nepreukázal.
Pokiaľ sudca JUDr. Pulman namiesto toho, aby prokurátor predložil znalecký posudok na preukázanie prospechu spoločnosti Allexis s.r.o., sám vyčíslil prospech výpočtom zisku spoločnosti Allexis s.r.o.z transakcií s Finančným riaditeľstvom SR, postupoval v rozpore s § 126 ods. 3 Trestného zákona, výpočet je zároveň nesprávny, na čo poukazujeme v podanom odvolaní. Nerozumiem, ako môže sudca suplovať OČTK, naprávať nedostatky obžaloby na škodu obžalovaného. Sudca má byť nestranný, rozhodovať len na základe predložených dôkazov.
Dr. Repa:
Písomné rozhodnutie prišlo na jeseň 2022, ja som obžalobu podával vo februári 2022. Doktor Mandzák to veľmi dobre vedel, keďže v dovolacom konaní nástenkového tendra priamo figuroval. Vedel, že sa zmenila metodika určenia škody.
Moje vyjadrenie:
Obžalobu v mojej trestnej veci podával prokurátor Repa v januári 2025, v tom čase už poznal dovolacie rozhodnutie Najvyššieho súdu v kauze Nástenkový tender. Vedel, že v tejto kauze bola škoda vo forme prospechu vyčíslená znaleckým posudkom, ako prospech konzorcia, v mojej trestnej veci žiaden znalecký posudok nezabezpečil, v obžalobe pracoval s údajným a ničím nepreukázaným prospechom 15% z tržieb spoločnosti Allexis s.r.o. od Finančného riaditeľstva SR, pričom za prospech označoval aj plnenia v prospech ďalších osôb, konkrétne mňa a spoločnosti PRENMOR, čo rozhodne nemá oporu v rozhodnutí Najvyššieho súdu v kauze Nástenkovýtender.
Redaktorka:
Michal Suchoba po podaní obžaloby začal zmierňovať výpoveď o účasti Brhelovcov. Tvrdil, že mal s vami dohodu o zastavení stíhania, ktorá sa nenaplnila. Ako si to vysvetľujete?
Dr. Repa:
Musíme rozlišovať, čo Michal Suchoba rozprával v médiách a čo povedal na súde. Na súde vo svojej kauze zopakoval, že na svojich výpovediach z prípravného konania trvá, sú pravdivé a v podstate na nich nič nemení. Zmenila sa jeho optika nazerania na to, či spáchal trestný čin. To už až tak nepotvrdzoval. Začal tvrdiť, že síce to popísal, ale dnes už sa na to pozerá tak, že žiadny trestný čin nespáchal. Je to jeho právo a súd to nejako vyhodnotil. Dnes máme neprávoplatný rozsudok.
Pokiaľ ide o nejakú dohodu medzi mnou a ním, k žiadnej výslovnej dohode nedošlo. Každej spolupracujúcej osobe bolo vysvetlené, že ak bude spolupracovať a informácie budú relevantné, tak v zmysle zákona môže počítať s odkladom v trestnom konaní. Odkladom je nielen podmienečné zastavenie trestnosti, ale aj dohoda o vine a treste a tak ďalej. Neviem, ako to on vnímal, ale možno mal nesprávnu predstavu. Neviem, či si ju vytvoril sám, alebo či mu to vytvorili obhajcovia. To už nie je otázka na mňa.
Moje vyjadrenie:
Dôrazne sa ohradzujem proti manipulatívnej interpretácii prokurátora Repu ohľadom mojich vyjadrení z vyšetrovania a na súde, že sa údajne mala zmeniť moja optika nazerania na to, či som spáchal trestný čin. Ja som sa nikdy k žiadnemu trestnému činu v kauze Mýtnik nepriznal, nepriznal som sa k účasti na porušovaní povinnosti pri správe cudzieho majetku, na machináciách, ani k legalizácii. Na svoje konanie som nikdy nenazeral optikou spáchania trestného činu.
To prokurátor Repa veľmi dobre vie, na základe znalosti trestného spisu. Úprimne nerozumiem jeho vyjadreniu, takejto priamej zaujatosti, manipulácii a prezentácii vyslovenej nepravdy v mediálnom priestore.
Ako obžalovaný som na súde pochopiteľne vypovedal podrobnejšie, vyjadroval som sa samostatne k otázkam trestnej zodpovednosti, ktorá mi bola kladená za vinu, na čo pri výpovediach v rámci vyšetrovania, ani pri svedeckých výpovediach v trestnej veci Jozefa Brhela a spol. nebol priamy dôvod.
Veď na súde v mojej veci som sa bránil proti podanej obžalobe. V štádiu vyšetrovania mi moji predchádzajúci obhajcovia opakovane tlmočili, že prokurátor Repa sľúbil za moju spoluprácu 218-ku, teda podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.
Redaktorka:
Podstatou legalizácie peňazí mala byť schéma firiem napojených na Allexis v Prahe, na Cypre a na Malte, ktoré dali vytvoriť Brhelovci. Sudca Pulman v tom videl optimalizáciu daní. Prečo ste presvedčený o legalizačnej schéme?
Dr. Repa:
V zhode s odôvodnením trojčlenného senátu Jána Hrubalukonštatujem, že táto schéma firiem nemala žiadnu ekonomickú zmysluplnosť, žiadne opodstatnenie. V podstate nedávala žiadnu pridanú hodnotu. Fungovala len na to, aby skryla niektoré skutočnosti, aby zostali zatajené personálne väzby medzi týmito spoločnosťami. Na konci toho reťazca stála spoločnosť, ktorá s tými obchodmi nemala nič spoločné. Nedala tomu nielenže pridanú hodnotu, ale po ekonomickej, personálnej do toho projektu nevložila nič. Iba profitovala.
Redaktorka:
Hlavná obrana obhajoby znela, že Brhelovci nič neskrývali. Prečo to potom bola legalizácia?
Dr. Repa:
Je to komplikovanejšie s tým, že sa nič neskrývalo. Prečo potom fungovala schéma, kde si spoločnosť počas svojej, možno desaťročnej existencie založila matku v Čechách? Dcérska spoločnosť si zakladá kvázi matku. Matka si následne zakladá druhú matku, ktorá je na Malte a tá z Malty potom vyvádza prospech na spoločnosť na Cypre, ktorá s tým v podstate nemá nič spoločné. Otázka potom je: Načo je to celé dobré?
Redaktorka:
Väčšinou matka zakladá dcéru.
Dr. Repa:
Áno, a matka zvyčajne vyvíja nejakú aktivitu. Tu to bolo v podstate iba naoko.
Moje vyjadrenie:
Nie je dôležité, či naša korporátna štruktúra zakrývala alebo nezakrývala personálne väzby. Pre právnu kvalifikáciu legalizácie sa v mojej trestnej veci aplikuje úprava Trestného zákona účinná do 31.12.2020, ktorá na legalizačné konanie vyžadovala osobitný úmysel zatajiť existenciu príjmu z trestnej činnosti, alebo zakryť pôvod príjmu v trestnej činnosti.
Popieram akúkoľvek trestnú činnosť, transakcie medzi Finančným riaditeľstvom SR a spoločnosťou Allexis s.r.o. neboli dôsledkom porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, ani machinácií pri verejnom obstarávaní.
Čo je však podstatné, pre účely údajnej legalizácie prevodmi peňažných prostriedkov v rámci našej korporátnej štruktúry nebol zatajovaný príjem spoločnosti Allexis s.r.o. od Finančného riaditeľstva SR, ani zakrývaný pôvod prevádzaných peňažných prostriedkov. Všetky peňažné toky boli transparentné, išlo výlučne o prevody medzi účtami v bankách v rámci EÚ, neboli žiadne hotovostné operácie, operácie na základe fiktívnych dokladov a pod.
Prokurátor Repa zamieňa účel legalizačného konania, keď zatajenie existencie príjmu z trestnej činnosti, resp. zakrytie pôvodu príjmu v trestnej činnosti nahrádza trestnoprávne nerelevantnými úvahami o údajnom zakrývaní okruhu príjemcov finančných prostriedkov.
Plne súhlasím s posúdením sudcu JUDr. Pulmana, že o žiadnu legalizačnú schému v trestnoprávnom zmysle nešlo.
Redaktorka:
...Bol tou osobou súčasný guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír?
Dr. Repa:
Podozrenie k tej osobe smerovalo.
Redaktorka:
Prečo sa to nepodarilo dotiahnuť k obvineniu? Vieme, že Slahučkaje Kažimírov priateľ a viete, pre akú osobu ten úplatok bol. Kažimírbol v tom čase ministrom financií.
Dr. Repa:
Lebo také je dokazovanie korupcie spätne. Je to odkázané na výpovede a v tomto prípade neboli v takej kvalite, aby bolo možné urobiť takýto záver. A súbor nepriamych dôkazov na to tiež nepostačoval. Môže si o tom človek myslieť svoje, ale dôkazný stav ho v tomto smere nepustí.
Moje vyjadrenie:
Som rád, že prokurátor Repa správne identifikuje vplyv dôkaznej situácie na možnosť obžalovania určitej osoby z trestnej činnosti.
Nerozumiem však, prečo tieto pravidlá neaplikoval aj vo vzťahu k mojej osobe, v mojej trestnej veci.
Z vykonaného dokazovania v mojej trestnej veci, tak v štádiu vyšetrovania, ako aj na hlavnom pojednávaní pred ŠTS, rozhodne nevyplýva, že by som naviedol Františka Imreczeho, alebo Daniela Čecha, alebo akúkoľvek osobu z prostredia Finančnej správy na uplatnenie výnimky z verejného obstarávania, dokonca na nezákonné uplatnenie tejto výnimky.
Ako som už opakovane uviedol, František Imrecze výslovne potvrdil len to, že predmetom našich rozhovorov v Limbachu boli funkcionalita mnou ponúkaných riešení a ich potenciálny prínos pre Finančnú správu. Nič viac. A ani Daniel Čech nepotvrdil, že by som sa s ním alebo s Františkom Imreczem na našich stretnutiach v Limbachu dohadoval na uplatnení výnimky z verejného obstarávania, tobôž nie, že by som ich na uplatnenie výnimky navádzal, alebo presviedčal. Daniel Čech výslovne uviedol, že obsah výnimky so mnou neriešil.
Okrem toho, pri podaní obžaloby proti mojej osobe už prokurátor disponoval rozsudkom dovolacieho senátu v kauze Nástenkový tender, ktorý sa síce vyjadril k spôsobu vyčíslenia škody v prípade machinácií pri verejnom obstarávaní, vychádzal však pri škode, vo forme prospechu,z predloženého znaleckého posudku, ako to vyžaduje § 126 ods. 3 Trestného zákona.
Pri podaní mojej obžaloby prokurátor žiaden znalecký posudok ani odborné vyjadrenie na určenie výšky prospechu spoločnosti Allexis s.r.o. nepredložil, a takéto dôkazy nepredložil ani v priebehu hlavného pojednávania.
Nebol preukázaný návod, nebola preukázaná škoda na majetku štátu (pre účely porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku), nebol preukázaný prospech spoločnosti Allexis s.r.o. (pre účely machinácií pri verejnom obstarávaní), napriek tomu prokurátor Repa považoval dôkaznú situáciu dostatočnú a obžalobu podal.
Ak ma aj sudca JUDr. Pulman uznal vinným z návodu na porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku a na machinácie pri verejnom obstarávaní, rozhodol tak bez náležitého preukázania normatívnych znakov príslušnej skutkovej podstaty, čo podrobne rozoberá moja obhajoba v odôvodnení môjho odvolania.
MÝTNIK NA ŠTS UKONČENÝ – MEDIÁLNA PREZENTÁCIA PROKURÁTORA REPU VERZUS DÔKAZNÁ REALITA
Mar 2, 2026
Po vyhlásení prvostupňového rozsudku Špecializovaného trestného súdu v mojej trestnej veci v októbri 2025, a najmä po vyhlásení prvostupňového rozsudku v kmeňovej trestnej veci Jozefa Brhela a spol. vo februári 2026, bol médiami poskytnutý nadštandardný priestor na prezentovanie postoja prokurátora JUDr. Ondreja Repu.
Rešpektujem právo prokuratúry komunikovať výsledok konania, aj keď ide o vec právoplatne neskončenú. Považujem však za dôležité, aby mediálna prezentácia zodpovedala tomu, čo s ohľadom na podanú obžalobu malo byť na hlavnom pojednávaní preukazované, čo bolo v skutočnosti preukázané, aké dôkazy boli vykonané, aké súd odmietol vykonať, a najmä, čo z vykonaného dokazovania vyplýva. Súd rozhoduje striktne na základe dôkaznej situácie, nie na základe želania, k akému záveru by mal dospieť. Trestné konanie je kontradiktórny proces, nie inkvizičné konanie vedené s cieľom za každú cenu potvrdiť vopred vytvorenú tézu.
Rovnako považujem za kľúčové, aby médiá v demokratickej spoločnosti informovali objektívne, nestranne a v primeranom kontexte. Ak je prokurátorovi poskytnutý rozsiahly priestor na interpretáciu priebehu a výsledku doposiaľ neskončeného konania, rovnaká možnosť musí byť daná aj strane druhej.
Kauza Mýtnik je trestnou vecou so značnou spoločenskou rezonanciou, vrátane politického presahu. O to väčšia zodpovednosť preto spočíva na všetkých, ktorí ju verejnosti sprostredkúvajú, aby rozdiel medzi mediálnou interpretáciou a skutočným priebehom a obsahom konania nevznikal.
V rámci svojej mediálnej prezentácie sa prokurátor dopustil viacerých nepresných a zavádzajúcich tvrdení, niektoré podstatné skutočnosti zamlčal a vytvoril obraz, ktorý nezodpovedá priebehu konania, ani dôkaznej realite hlavného pojednávania.
Tento text preto nepíšem ako polemiku, snažím sa uviesť na pravú mieru manipulácie, zamlčania a účelové interpretácie, ktoré zazneli v mediálnych vystúpeniach prokurátora, a konfrontovať ich s tým, čo sa skutočne stalo a čo bolo na hlavnom pojednávaní preukazované a vykonané.
Z môjho pohľadu za pozornosť stojí aj procesný postoj prokurátora v mojej trestnej veci po vyhlásení rozsudku. Prokurátor podal odvolanie proti odsudzujúcemu výroku pre úpravu skutkovej vety a pre uložený trest, ako aj proti oslobodzujúcemu výroku. Prevažnú časť svojho odvolania však nevenuje namietaným vadám rozsudku, ale podpore a rozvíjaniu argumentácie, ktorou bol odôvodnený odsudzujúci výrok. Prokurátor, ktorý bol na prvom stupni v tejto časti úspešný, tak vo veľkom rozsahu „obhajuje“ správnosť odsudzujúcich záverov. Úprave skutkovej vety sa venuje len okrajovo. Takýto postup prirodzene vyvoláva otázku, či si je aj samotný prokurátor vedomý nedostatkov odôvodnenia odsudzujúceho výroku rozsudku ŠTS v mojej trestnej veci, keď ho považuje za potrebné v odvolacom konaní dodatočne posilňovať.
Prokurátor vo svojich mediálnych vystúpeniach prezentoval výsledok konania v kauze Mýtnik spôsobom, ktorý vytvára dojem jednoznačne preukázanej trestnej činnosti, ustálenej škody a jasného naplnenia skutkových podstát. S ohľadom na priebeh konania v mojej trestnej veci, vykonané dôkazy, ako aj ďalšie dôkazy, ktoré nám ŠTS bezdôvodne neumožnil vykonať, je však situácia iná.
V nasledujúcich častiach preto pôjdem bod po bode. Budem citovať, čo prokurátor verejne tvrdil, a následne to konfrontovať s tým, čo je v spise, čo odznelo na hlavnom pojednávaní, aké dôkazy boli vykonané a aké vykonané neboli. Presne pomenujem vyjadrenia, ktoré prokurátor nemá ničím podložené – kde ide o manipuláciu s verejnou mienkou. Nie s cieľom viesť mediálnu polemiku, ale s cieľom zastaviť šírenie účelových interpretácií, ktoré sa v médiách tvária ako „fakty“ len preto, že ich povie prokurátor.
360TKA: ROZHOVOR – O. REPA „SLOVÁ T. GAŠPARA O MOJEJ ZAUJATOSTI SÚ MAJSTROVSKÁ MANIPULÁCIA. DOKÁŽE PREKRÚTIŤ VŠETKO“
Dr. Repa:
...Oslobodzujúci výrok [moja pozn.: Jozef Brhel st. a Jozef Brhel ml. boli oslobodení spod obžaloby pre trestné činy porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a machinácie pri verejnom obstarávaní] sa netýkal toho, že by sa nejaký skutok nestal alebo nebol trestný čin, ale v podstate ten oslobodzujúci výrok sa vzťahoval čisto na to, že tá časť skutku, ktorá bola oslobodená vo vzťahu napr. k pánovi Brhelovi st., nebol dostatočný dôkazný podklad na to, že aj on participoval na tom skutku, ale participovali na ňom iné osoby, mimochodom ktoré sú už niektoré aj právoplatne odsúdené, napr. pán Imrecze, pani Rovčaninová, neprávoplatne odsúdený je pán Suchoba, čiže tu už máme záver piatich sudcov, že k machináciám pri verejnom obstarávaní reálne došlo.
(00:01:11)
Moje vyjadrenie:
Argumentácia prokurátora Repu je typickým príkladom mediálnej skratky, ktorou sa snaží navodiť dojem jednoznačnosti, hoci procesná realita je podstatne komplikovanejšia.
Obžalobu prokurátora Repu proti Františkovi Imreczemu vybavil sudca ŠTS JUDr. Pinka trestným rozkazom, ktorým Imreczeho síce uznal vinným, ale upustil od uloženia trestu. František Imrecze za údajnú trestnú činnosť v kauze Mýtnik žiaden trest nedostal. Diví sa niekto, že v tejto situácii proti trestnému rozkazu nepodal odpor? Ja určite nie. V tom čase už bol odsúdený za korupčnú trestnú činnosť, mal uložený zákaz vykonávať verejné funkcie na štátnych orgánoch, skutočne nerozumiem, prečo by mal v tejto situácii podávať odpor.
Podstatnejšia otázka znie inak. Prečo nepodal odpor samotný prokurátor Repa – konkrétne proti výroku o upustení od uloženia trestu?
Veď v mojom prípade podľa podaného odvolania považuje za nedostatočný peňažný trest 500 tisíc eur, v spojení s trestom prepadnutia veci – zložených peňažných prostriedkov 400 tisíc eur (Imreczemu bola zložená suma 200 tisíc eur po právoplatnosti jeho trestného rozkazu vrátená). V prípade Brhelovcov dokonca prokurátor Repa požadoval nepodmienečné tresty odňatia slobody.
Nechcem ísť do porovnávania viny údajnej trestnej činnosti, svoju účasť na ktorej popieram.
Nemôžem sa však ubrániť dojmu, že Imreczemu nebol uložený trest a prokurátor proti takémuto zvláštnemu výsledku nepodal odpor, aby mohol poukazovať na to, že v kauze Mýtnik je právoplatne odsúdený bývalý prezident Finančnej správy.
A len na margo uvedeného, minister spravodlivosti podal proti trestnému rozkazu Františka Imreczeho dovolanie, napr. z dôvodu, že nebola preukázaná žiadna škoda spôsobená štátu.
Čo sa týka Jany Rovčaninovej, tak táto nebola „odsúdená“, ako naznačuje prokurátor Repa. Uzavrela s prokurátorom dohodu o vine a treste, ktorú ŠTS schválil – jeho rozhodnutie má účinky odsudzujúceho rozsudku, ale rozhodne neplatí naratív prokurátora, že Jana Rovčaninová bola odsúdená a vo vzťahu k nej súd dospel k záveru o vine. K tomu môžem ďalej uviesť, že na hlavnom pojednávaní v mojej trestnej veci Jana Rovčaninová uviedla, že dohodu o vine a treste uzavrela pod nátlakom prokurátora Repu a na ochranu svojich práv uplatňuje príslušné právne prostriedky.
Prokurátor Repa však opomenul uviesť, že samotné Finančné riaditeľstvo, a nie z prezidenta Imreczeho, ale jeho nástupkyne Wittenbergerovej, podalo správnemu súdu žalobu proti UVO, ktorou napáda rozhodnutie UVO, o ktoré prokurátor oprel svoju obžalobu a na ktoré opakovane poukazuje ŠTS v odôvodnení rozsudku v mojej trestnej veci. Konanie pred Správnym súdom v Bratislave prebieha do dnešných dní, aj za aktuálneho prezidenta Finančnej správy Kissa, správny súd stále nerozhodol.
Redaktor:
Tak ako to bolo s tou škodou, vymysleli ste si ju, ako to hovorí obhajca [moja pozn.: JUDr. Michal Mandzák, obhajca Brhelovcov]?
Dr. Repa:
No, samozrejme, že nie. No ťažko nejako reagovať stručne na pána Mandzáka. V podstate som sa tak snažil celý proces, štyri roky, som sa vyjadroval ku všetkým rôznym takýmto námietkam, veľa krát – ako aj táto – vrcholne zavádzajúcim. Obvinenie vznášala vyšetrovateľka, ja som bol dozorový prokurátor, ja som si nič nevymyslel. Boli tam nejaké dôkazy, samozrejme bol tam aj nejaký právny názor k tým dôkazom ... V konečnom dôsledku tá škoda sa počas trestného procesu vyvíjala, bol tam aj nejaký posun v judikatúre Najvyššieho súdu, ako uchopiť škodu pri trestnom čine machinácie pri verejnom obstarávaní, čiže ... to v konečnom dôsledku aj senát uviedol, že ten výpočet škody sa menil, počas toho, ako ten proces prebiehal. Pán Mandzák to veľmi dobre vie, lebo práve zastupoval prípad tzv. Nástenkový tender, kde boli prijaté zásadné závery ohľadom metodiky určovania škody, pritom toto rozhodnutie prišlo až po tom, čo som podal vo veci obžalobu. Samozrejme, toto všetko pán Mandzák vie, takto to možno vyznie pekne, keď povie do televízie, že som si tú škodu vymyslel ...
(00:08:30) ...
Redaktor:
A čo tá škoda? Teda vy hovoríte, že vy ste nejakým spôsobom dospeli k tej škode 40 miliónov eur, a potom prišiel nejaký judikát, ktorý hovoril, že takýmto spôsobom už k nej nemôžete dospieť, tak?
Dr. Repa:
Nie, opäť treba tu rozlišovať, čo opäť obhajoba v trestnom konaní zámerne v tom urobila taký zmätok. Treba povedať na úvod, že išlo o skutok, ktorý mal znaky dvoch trestných činov podľa môjho názoru, a to machinácie pri verejnom obstarávaní a porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku. Na účely machinácií bola vyčíslená škoda určitým spôsobom, práve s poukazom na rozhodovaciu činnosť súdov v kauze Nástenkový tender a osobitne bola určená pri trestnom čine porušovania povinnosti, kde sa teda vychádzalo primárne z nejakej argumentácie, že tie zmluvy sú absolútne neplatné a následne sa vychádzalo aj z tzv. znaleckého posudku, ktorý však sa podarilo obhajobe počas trestného konania spochybniť, to treba priznať. Podarilo sa jej to, myslím si, že výrazným spôsobom tam prispelo k tomu aj ministerstvo spravodlivosti, ktoré na jednej strane konštatovalo, že znalecký posudok má závažné chyby, je zásadne porušené právo tých obvinených, že takýto znalecký posudok bol vyhotovený, ale na strane druhej ministerstvo spravodlivosti dalo za tento znalecký posudok znaleckej organizácii pokutu 200 eur, čo považujem za veľmi neštandardné, že to bolo také závažné pochybenie, ale nakoniec im dali 200 eur a ústav sa proti tomu ani neodvolal a boli s tým v podstate spokojní. Čiže môžem si o tom myslieť svoje, ale v podstate takto to bolo. Ale ja som to rozhodnutie ministerstva spravodlivosti ako také rešpektoval, v podstate som od ďalšieho používania toho znaleckého posudku upustil, a to nielen v tomto konaní, ale aj v konaní napr. pána Suchobu, kde už som tento dôkazný prostriedok, tento znalecký posudok ani nenavrhol vykonať ako dôkaz.
(00:11:03) ...
Dr. Repa:
Tá kauza mala nejaký svoj vývin, vývoj. Na začiatku sa pracovalo s nejakými údajmi, koľko bolo tých zmlúv, na začiatku sme teda nevedeli presne, aké tam boli dodatky, aké sumy a tak ďalej. V podstate na začiatku bol prijatý zjednodušene názor, že pokiaľ bolo obídené verejné obstarávanie, celá zmluva ako celok je neplatná, a teda štát pokiaľ zaplatil za tieto zmluvné vzťahy, teda za tie dodávky 45 miliónov, to zodpovedá škode. Taký bol proste záver na začiatku.
(00:13:08)
Moje vyjadrenie:
Prokurátor Repa zavádza. Škodu si vymyslel, aj vyšetrovateľka Barčáková si ju vymyslela. Jednoducho zobrala kalkulačku, spočítala nejaké čísla, ani nevedela aké a jednoducho jej to vyšlo. Gigantická, údajná škoda na majetku štátu, ktorá nikdy nebola preukázaná. Je to to isté, ako keby si OČTK vymysleli, že dnes snežilo, a každý na teplomere videl 10 stupňov Celzia.
Žiadna škoda na majetku štátu nevznikla, naše systémy a následne služby ich prevádzkovej podpory neboli predražené – potvrdil to znalecký posudok znaleckého ústavu STU v Bratislave.
Prokurátor Repa správne rozlišuje, že je rozdiel medzi škodou pri porušovanípovinnosti pri správe cudzieho majetku a škodou pri machináciách vo verejnom obstarávaní.
V mojej trestnej veci však ani jednu formu škody nepreukázal spôsobom vyžadovaným zákonom, jednoducho si ich vymyslel. Napriek tomu ma sudca JUDr. Pulman uznal vinným, bez preukázania škody.
Sudca JUDr. Pulman v rozsudku, ktorým ma uznal vinným z porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a machinácií pri verejnom obstarávaní, správne uviedol, že:
Objektom trestného činu podľa § 237 Trestného zákona [moja pozn.: porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku] je ochrana cudzieho majetku. Za cudzí majetok možno považovať vec v zmysle § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorá ani čiastočne nepatrí páchateľovi, v danom prípade ide o majetok štátu.
Na naplnenie objektívnej stránky sa vyžaduje aktívne konanie (prípadne opomenutie konania), ktoré spočíva v porušení povinnosti uloženej všeobecne záväzným predpisom, rozhodnutím súdu alebo platnou a účinnou zmluvou, ktorá určuje spôsob a rozsah disponovania s cudzím majetkom, pričom v príčinnej súvislosti s týmto porušením vznikne na predmetnom cudzom majetku škoda.
V predchádzajúcom blogu k písomnému vyhotoveniu rozsudku som poukázal na § 126 Trestného zákona, ktorý jednoznačne upravuje:
§ 126
(1)Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.
(2) Ak ide o ujmu na životnom prostredí, ujmu spôsobenú na chránených druhoch živočíchov a rastlín, exemplároch alebo drevinách alebo škodu na pamiatkovo chránených veciach alebo veciach majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu, pri určení ujmy alebo výšky škody sa vychádza aj z hodnoty veci určenej zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona.
(3) Ak nemožno určiť výšku škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo ujmy ani jedným zo spôsobov podľa odsekov 1 a 2 alebo ak sú vážne pochybnosti o správnosti výšky škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo takto určenej ujmy, určí sa výška škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo ujmy na podklade odborného vyjadrenia alebo na podklade znaleckého posudku.
V mojej trestnej veci nešlo o žiaden z prípadov podľa § 126 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona. Na vyčíslenie škody – či už vo forme skutočnej škody na majetku štátu (pre porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku), a aj vo forme prospechu spoločnosti Allexis s.r.o. (pre machinácie pri verejnom obstarávaní), tak Trestný zákon vyžadoval znalecké dokazovanie – odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok. Prokurátor Repa však s obžalobou nepredložil žiaden znalecký posudok, žiadne odborné vyjadrenie, a nepredložil ich ani v priebehu hlavného pojednávania.
Pokiaľ prokurátor Repa poukazuje na kauzu Nástenkový tender, zdôrazňujem, že v tejto trestnej veci bola škoda preukázaná znaleckým posudkom. Prokurátor preto zavádza, ak tvrdí, že v mojej trestnej veci vyčíslil škodu rovnakou metodikou, ako v kauze Nástenskový tender. Nie, v kauze Nástenkový tender bola škoda preukázaná znaleckým posudkom, ako to vyžaduje § 126 ods. 3 Trestného zákona, v mojej trestnej veci si prokurátor tak škodu štátu, ako aj prospech spoločnosti Allexis s.r.o. vymyslel. To je presne ten rozdiel: v kauze Nástenkový tender zákonom predpokladaný dôkaz existoval, v mojej trestnej veci neexistoval.
Rozhodnutie dovolacieho senátu Najvyššieho súdu v kauze Nástenkový tender bolo vydané pred tým, ako v mojej trestnej veci prokurátor podal obžalobu, prokurátorovi preto nič nebránilo, aby sa s otázkou škody náležite vysporiadal, konkrétne aby zabezpečil náležitý znalecký posudok preukazujúci škodu štátu.
Vlastne nie, prokurátor takýto znalecký posudok predložiť nemohol, lebo štátu žiadna škoda nevznikla. Zákazky od spoločnosti Allexiss.r.o. neboli predražené, čo potvrdil znalecký posudok znaleckého ústavu STU v Bratislave, ktorý predložil môj obhajca, sudca JUDr. Pulman však nepovažoval za potrebné naň prihliadnuť. Inak povedané, zákon na preukázanie škody vyžaduje znalecký posudok, prokurátor žiaden znalecký posudok nepredložil, môj obhajca predložil znalecký posudok vylučujúci vznik škody, a sudca JUDr. Pulman ma napriek tomu uznal vinným trestného činu, ktorého základná skutková podstata vyžaduje spôsobenie škody. Skutočne tejto konštrukcii nerozumiem.
Prokurátor Repa v obžalobe tvrdil, že štátu mala byť spôsobená škoda minimálne 650 tisíc eur, žiaden znalecký posudok na preukázanie tohto tvrdenia nepredložil. Takto konštruovanú škodu spôsobenú štátu si vymyslel.
Napokon, aj posun od sumy 45 miliónov eur z kmeňovej trestnej veci obž. Brhel a spol. k „minimálne 650 tisíc eur“ v mojej trestnej veci, nie je vývin, ale priznanie prokurátora, že celá pôvodná konštrukcia bola neudržateľná. Škoda nikdy nebola 45 miliónov eur, ani 650 tisíc eur, ani len 1 euro, naše systémy neboli predražené!
Prokurátor Repa ďalej v obžalobe tvrdil, že spoločnosť Allexis s.r.o. mala získať so zákaziek od Finančného riaditeľstva SR prospech 15% z tržieb, opäť bez preukázania tohto tvrdenia znaleckým posudkom, alebo odborným vyjadrením. Rovnako tento údaj si jednoducho vymyslel.
Sudca JUDr. Pulman sa v odôvodnení rozsudku vôbec nezaoberal otázkou spôsobenia škody štátu, hoci je normatívnym znakom základnej skutkovej podstaty trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Sudca JUDr. Pulman ma uznal vinným bez toho, aby boli preukázané všetky normatívne znaky skutkovej podstaty, teda bez preukázania viny. Takto sa v trestnom konaní nerobí dokazovanie. Takto sa robí konštrukcia.
Čo sa týka vyčíslenia prospechu ako kvalifikačného znaku machinácií pri verejnom obstarávaní, sudca JUDr. Pulman nevzal do úvahy, že ani prospech nebol preukázaný znaleckým posudkom alebo odborným vyjadrením, ako to vyžaduje § 126 ods. 3 Trestného zákona, a jednoducho sa sám pokúsil tento prospech vyčísliť. Chýbajúci údaj režijných nákladov spoločnosti Allexis s.r.o., ktorý nevyplynul z vykonaného dokazovania, si vymyslel, a zdôvodnil, že ja som mal uviesť, že režijné náklady spoločnosti Allexis s.r.o. boli v každom roku od 2014 do 2020 presne 1% z tržieb od Finančného riaditeľstva, čo som nikdy nevypovedal.
Napokon, pokiaľ prokurátor Repa tvrdí, že zmluvy medzi Finančným riaditeľstvom SR a spoločnosťou Allexis s.r.o. sú neplatné pre porušenie predpisov verejného obstarávania, aj táto argumentácia je zavádzajúca, v rozpore s právnou úpravou verejného obstarávania.
Zmluva alebo dodatok k zmluve, uzavretím ktorých došlo k porušeniu predpisov verejného obstarávania, nie sú automaticky neplatné, ako naznačuje prokurátor.
Zákon o verejnom obstarávaní (zákon č. 25/2006 Z.z.) upravoval – a rovnako nasledujúca právna úprava postupov verejného obstarávania upravuje (zákon č. 343/2015 Z.z.) – osobitný postup pre určenie neplatnosti zmluvy uzavretej v rozpore s postupmi verejného obstarávania.
Návrh na určenie neplatnosti zmluvy uzavretej v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní mohol podať súdu ÚVO alebo prokurátor v lehote jedného roka od uzavretia zmluvy, príp. uchádzač, záujemca, účastník, alebo osoba, ktorá mohla mať záujem o získanie konkrétnej nadlimitnej zákazky a ktorej práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa, a to v lehote šiestich mesiacov od uzavretia zmluvy.
Táto úprava zákona o verejnom obstarávaní je osobitnou úpravou k všeobecnej úprave Občianskeho zákonníka o neplatnosti zmluvy pre rozpor so zákonom; to znamená, že zmluva uzavretá v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní nie je neplatná automaticky, ale stane sa neplatnou len na základe právoplatného rozsudku súdu na včas podanú žalobu podľa zákona o verejnom obstarávaní.
Žiadna zo zmlúv ani žiaden z dodatkov medzi Finančným riaditeľstvom SR a spoločnosťou Allexis s.r.o. nikdy neboli napadnuté žalobou ÚVO, žalobou prokurátora, alebo iného oprávneného subjektu.
Redaktor:
Tuto hral rolu v tejto kauze aj Michal Suchoba, ktorý bol v samostatnom konaní, a tam ako keby vznikla situácia, že sa to javí, že tu ako keby boli dva opačné rozsudky. V zmysle, že Brhelovci boli oslobodení za veci, za ktoré on bol odsúdený, a naopak. Toto je ako možné. Skúste toto vysvetliť, že ako toto vie platiť naraz, aj keď rozumiem, že sú to dvaja odlišní sudcovia, ale na tom istom súde, a mohlo by sa stať, že sa obe tieto veci správoplatnia.
Dr. Repa:
V tej veci rozhodoval samosudca [moja pozn.: v mojej trestnej veci, rozhodoval samosudca JUDr. Pulman], v Mýtniku senát, čiže tam boli traja sudcovia, čiže dokopy štyria. Obidve rozhodnutia sú neprávoplatné, to treba zdôrazniť. V obidvoch veciach bude rozhodovať v konečnej otázke najvyšší súd. No a stať sa to môže primárne tak, že ten dôkazný stav nie je totožný. Nielen ako pokiaľ ide o dôkazy, ale najmä o konanie tých osôb. Teda samozrejme iné je posudzovať konanie pána Suchobu, a iné je posudzovať konanie pána Brhela st., alebo Brhela ml., keďže do toho procesu vstúpili inak, inými krokmi, iné sféry mali vo svojej pôsobnosti, atď. Čiže, tie dôkazy tam samozrejme na ich konanie nie sú totožné. Pokiaľ sa nejaké osoby stretávali v nejakých súkromných priestoroch, a dohadovali si, čo sa bude obstarávať atď., atď., tak samozrejme to je odlišné konanie, ako keď niekto na konci z niečoho profituje.
Redaktor:
Ale aby sme vysvetlili, tak tá situácia bola taká, že pán Suchoba sa mal stretávať vo svojom rodinnom dome v Limbachu s pánom Imreczem a Čechom a dohodnúť to obstarávanie, čo je tá machinácia, a pán Brhel nie je účastný tohto skutku podľa súdu, lebo on iba sa ako keby nastrčil pánovi Suchobovi do firmy, ale nebolo preukázané, že by on to machinoval?
Dr. Repa:
Áno, podľa neprávoplatného verdiktu je to v podstate takto zjednodušene povedané, ten záver. Pokiaľ ide o Imreczeho, tu máme právoplatný verdikt, v podstate u neho to presne takto bolo uzavreté, že on tým že sa ako prezident Finančnej správy dohodol na súkromnej pôde s podnikateľom doslova tak, že oni nerozoberali tú možnosť, že v podstate ako sa uskutoční súťaž, oni sa dohodli, že toto sa obstará, a potom k tomu smerovali kroky, ako to urobiť. Teda dohodli si ten proces už, že čo sa pripraví, aká štúdia, kto sa osloví, atď., čiže v podstate zjednodušene povedané, že štát najprv povedal, že tento to obstará, a potom sa začali dohadovať, že ako. A v podstate bol tam zvolený ten utajený režim, aby sa to celé utajilo, aby nikto o tom nevedel, tým pádom sa súťaž eliminovala, nikto nemohol nič vedieť o tom, čiže tu v podstate bola upretá aj nejaká hypotetická možnosť, aby sa niekto o to vôbec prihlásil, že áno viem to dodať aj ja.
(00:15:47)
Moje vyjadrenie:
Prokurátor Repa hrubo dezinterpretuje výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní v mojej trestnej veci. Rozhodne nebolo preukázané, že by som sa s Františkom Imreczem alebo Danielom Čechom dohodol na spôsobe obstarania, na nejakých krokoch. Žiaden zákon, žiaden právny predpis nezakazuje občanovi Slovenska stretávať sa s hocikým na pôde svojho rodinného domu. Nikto nikdy nepotvrdil, že by sme sa tam bavili o spôsobe alebo forme obstarávania, toto si vyšetrovateľka Barčáková s prokurátorom Repomvymysleli, a úprimne nerozumiem, na základe akého dôkazu sudca JUDr. Pulman takúto konštrukciu preklopil do rozsudku, ktorým ma uznal vinným z údajného návodu na porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku a machinácie pri verejnom obstarávaní. Opakujem, nikdy som nikoho nenavádzal na konkrétny postup obstarávania našich systémov, na uplatnenie výnimky, a nikto to na hlavnom pojednávaní pred ŠTS nepotvrdil. Ani kľúčoví svedkovia obžaloby, František Imrecze a Daniel Čech. Jednoducho je to vymyslené!
František Imrecze v prípravnom konaní vypovedal (na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať), že predmetom našich rozhovorov v Limbachu boli funkcionalita mnou ponúkaných riešení a ich potenciálny prínos pre Finančnú správu. Nič viac.
Ani Daniel Čech nepotvrdil, že by som sa s ním alebo s Františkom Imreczemna našich stretnutiach v Limbachu dohadoval na uplatnení výnimky z verejného obstarávania, tobôž nie, že by som ich na uplatnenie výnimky navádzal, alebo presviedčal. Daniel Čech výslovne uviedol, že obsah výnimky so mnou neriešil.
A pokiaľ prokurátor poukazuje na voľbu utajeného režimu pri obstaraní našich systémov, tak dôvod pre jeho uplatnenie vyplynul napr. z výpovede svedkyne JUDr. Ľudmily Kmecovej, ktorá potvrdila, že zámerom bolo obstaranie systémov na boj proti daňovým podvodom, a práve z tohto dôvodu Finančná správa zvažovala utajenie obstarania, mimo procesov verejného obstarávania, aby nedošlo k zmareniu zámeru boja proti daňovým podvodom.
Dr. Repa:
Ja to stále prirovnávam k situácii, napríklad pokiaľ by som do nemocnice obstaral CT-čko, kúpim ho od svojho kamaráta, predražene, alebo možno mimo súťaž, a na konci dňa potom začnem hovoriť, že šak ale to CT-čko zachraňuje životy. A tu v podstate bola obdobná obhajoba, že tvrdili, že veď ale tie systémy fungujú a prinášajú štátu zisk.
(00:18:32)
Moje vyjadrenie:
Prokurátorom zvolený príklad nemá žiadne paralely s dodávkou systémov od spoločnosti Allexis s.r.o., tak ako boli s tým spojené skutočnosti preukázané na hlavnom pojednávaní.
Prokurátor žiadne predraženie nepreukázal.
Moju trestnú činnosť vylučujem nie z dôvodu, že naše systémy sú funkčné, využívané Finančnou správou do súčasnosti a majú významný prínos pre verejné financie (viac ako 10 miliárd eur), ale z dôvodu, že prokurátor nepreukázal, že by som Františka Imreczeho alebo Daniela Čecha, príp. akúkoľvek inú osobu z prostredia Finančnej správy naviedol na porušenie zákona o verejnom obstarávaní.
Nič také na hlavnom pojednávaní preukázané nebolo.
Redaktor:
Je irelevantné, či pán Suchoba dodal dobrý produkt.
Dr. Repa:Presne, podstatné je, ako ho dodal. Štát keď obstaráva, tak musí dodržať nejaké pravidlá, nejaké predpisy. Nemôže to kúpiť len kvôli tomu, že štatutár je kamarát s niekým.
(00:18:57)
Moje vyjadrenie:
Nie, ja nie som zodpovedný za to, ako štát obstaral naše systémy. Ja som nebol funkcionárom Finančnej správy.
Moja trestná zodpovednosť môže spočívať výlučne v tom, ak by som Františka Imreczeho alebo Daniela Čecha, príp. inú osobu z prostredia Finančnej správy naviedol, aby porušili zákon o verejnom obstarávaní.
To však preukázané nebolo, ani Imrecze, ani Čech, a ani žiaden iný svedok nič také nepotvrdil.
Napokon, nie je irelevantné, že naše systémy sú významným prínosom pre verejné financie.
Ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí na hlavnom pojednávaní, naše systémy boli obstarané v čase katastrofálneho krachu systémov Finančnej správy, keď Slovensko bolo na čelných priečkach Európskej únie vo výške daňovej medzery na DPH, keď verejné financie boli v katastrofálnom stave. Riešenie tejto situácie bolo základným bezpečnostným záujmov štátu, preto obstaranie našich systémov išlo vo výnimke z verejného obstarávania, a nemohlo tak dôjsť k žiadnym machináciám vo verejnom obstarávaní.
Navyše, naše systémy boli významným nástrojom boja proti daňovým podvodom a daňovej kriminalite, čo je súčasťou boja proti praniu špinavých peňazí, špinavé peniaze sú významným zdrojom financovania terorizmu, a boj proti terorizmu a potláčanie financovania terorizmu je základným bezpečnostným záujmom štátu, už aj s ohľadom na medzinárodné záväzky Slovenskej republiky. Aj z tohto dôvodu obstaranie našich systémov súviselo so základným bezpečnostným záujmom štátu, čo odôvodňovalo uplatnenie výnimky z postupov verejného obstarávania.
Je smutné, že prokurátor Repa ani po 5 rokoch od vznesenia obvinení nevidí rozdiel medzi unikátnymi riešeniami na boj proti daňovým podvodom a daňovej trestnej činnosti, na evidenciu tržieb a pod., ktoré všetky okolité krajiny tiež obstarávali utajene a mimo postupov verejného obstarávania, a CT-čkom, ktoré si nemocnica vie kúpiť aspoň od 10 rôznych dodávateľov. Ale to samotné hovorí za seba.
Redaktor:
Ako sa vy dnes pozeráte na Michala Suchobu, lebo on je spolupracujúci obvinený, ale nebadáte u neho istý posun v spôsobe, akým on nazerá na ten skutok? Lebo z čoho si ja pamätám, najskôr sa to prezentovalo tak, že jemu sa Brhelovci proti jeho vôli natlačili do firmy, aby sa dostal na Finančnú správu, dnes on hovorí, že to bolo jeho slobodné podnikateľské rozhodnutie. Tak ako to vnímate vy?
Dr. Repa:
Tak vnímam to tak, že pre mňa zásadný poznatok je, že on aj vo svojom procese, aj v tom procese Mýtnik potvrdil, že na svojich výpovediach trvá a pridržiava sa ich. V podstate len to jeho právne nazeranie na tú problematiku je iné dnes. ... Z mojej skúsenosti pri viacerých osobách, aj v kauze Mýtnik, bolo zrejmé, že zrazu začali ten postoj meniť. Tie výpovede, ani nie že začali odvolávať, ale začali ich inak interpretovať. Že proste on veď áno, toto popísal, ale že to neznamená, že spáchal trestný čin, on iba v podstate tu niekde nastúpil na nejaký vlak, a išiel ním, ale nevedel, že robí niečo zlé.
(00:22:03)
Moje vyjadrenie:
V mojich predchádzajúcich výpovediach som nikdy nepotvrdzoval vlastnú trestnú činnosť, nikdy som nepotvrdil, že by som sa s Františkom Imreczem alebo Danielom Čechom dohodol, že mnou ponúkané systémy budú Finančnou správou obstarané od spoločnosti Allexis s.r.o. vo výnimke z postupov verejného obstarávania, že by som ich k tomu navádzal alebo presviedčal.
Ja som v mojich výpovediach konzistentný, prokurátor nepreukázal kľúčové okolnosti pre vyslovenie mojej viny. Práve preto som proti rozsudku ŠTS podal odvolanie.
Dr. Repa:
...Treba to povedať, že v štádiu, keď ja som podával na neho [moja pozn.: na mňa] obžalobu, som ani nebol oprávnený mu dať 218-ku, lebo tam došlo k vývoju právnej úpravy, a to už mohol dať iba súd.
(00:26:12)
Moje vyjadrenie:
No, prokurátor Repa mohol podať sudcovi pre prípravné konanie návrh na postup podľa § 218 Trestného poriadku, v tom mu nič, ani zmenená legislatíva nebránila.
Prokurátor takýto návrh nepodal. V podanej obžalobe proti mojej osobe však argumentoval, že podľa jeho názoru je dôvodné, aby sudca po doručení obžaloby vydal podľa § 218 Trestného zákona uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania.
Ak má platiť, čo tvrdí prokurátor, že mojim predchádzajúcim obhajcom nesľuboval pre mňa 218-ku, prečo tento postup navrhol v obžalobe? A prečo ho navrhol v obžalobe, a nie samostatným podaním namiesto obžaloby.
Sudca JUDr. Pulman sa návrhom prokurátora v obžalobe na postup podľa § 218 Trestného poriadku odmietol zaoberať, sám uviedol, že tento postup je neštandardný, ak prokurátor podal obžalobu, zrejme sa domáha prejednania veci na hlavnom pojednávaní.
Skutočne neviem, čo si o tomto veľmi zvláštnom a rozporov plnom postupe pána prokurátora JUDr. Ondreja Repu mám myslieť.
DENNÍK N: PROKURÁTOR REPA Z KAUZY MÝTNIK: PRED ROZSUDKOM SOM BOL NAPÄTÝ. ŽIL SOM S TÝM PÄŤ ROKOV
Redaktorka:
Ďalšou výčitkou advokáta Mandzáka bolo, že ste si „vymysleli škodu“. Pôvodne ste hovorili o 45 miliónoch eur, neskôr ste ju upravili na vyše 650-tisíc eur, čo vám v odôvodnení čiastočne vyčítal aj sudca Hrubala. Vnímate to ako vlastné pochybenie, ktoré zahmlilo proces?
Dr. Repa:
Pokiaľ ide o škodu, bola to pomerne náročné na dokazovanie, ale aj na argumentáciu. Pokúsim sa to stručne vysvetliť. Obhajoba pracovala iba s jednou škodou, ale len jedna tam nebola. V ťažiskovom skutku sa týkala kvalifikácia machinácie pri verejnom obstarávaní, ale aj porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. V čase podania obžaloby sa pracovalo s dvomi rôznymi kategóriami škody. Pri jednom trestnom čine jedna, druhá pri druhom.
Pri tom druhom bola ustálená tak, ako tvrdí obhajoba, vychádzalo sa však z podkladov, najmä zo znaleckého posudku. Ten bol spochybnený. V podstate aj na úrovni ministerstva spravodlivosti bolo konštatované, že je chybný. Nezostávalo mi nič iné, ako tento fakt rešpektovať, hoci si o tom môžem myslieť svoje. Túto skutočnosť som zobral na vedomie. Nesnažil som sa k tomu postaviť alibisticky, že to budem ignorovať. Premietol som to aj do záverečného návrhu. Nevychádzal som už z posudku, ale ustálil som škodu tak, aby bola zachovaná aj právna kvalifikácia.
Senát mal k tomu výhrady, ale v danej etape som sa už nemohol obrátiť na vyšetrovateľku a požiadať ju o doplnenie. Tá totiž medzičasom asi za zásluhy bola vrátená na okresné riaditeľstvo. Štandardne sa prokurátor aj po podaní obžaloby môže obrátiť na vyšetrovateľa, aby ešte zabezpečil nejaké dôkazy. To som už nevedel urobiť. Do záverečného návrhu som však zahrnul výsledky dokazovania a stojím si za tým, že pri machinácii pri verejnom obstarávaní som škodu, teda prospech ustálil tak, ako bolo konštatované v rozhodnutí Najvyššieho súdu v kauze nástenkový tender.
Moje vyjadrenie:
Platia moje vyššie uvedené výhrady, že prokurátor Repa údajnú škodu na majetku Slovenskej republiky pri porušovaní povinnosti pri správe cudzieho majetku, ani prospech spoločnosti Allexis s.r.o. pri machináciách pri verejnom obstarávaní nevyčíslil v súlade s požiadavkami § 126 ods. 3 Trestného zákona, keďže nepredložil žiadny znalecký posudok ani odborné vyjadrenie, ktoré toto ustanovenie vyžaduje.
Naopak, mojou obhajobou predložený znalecký posudok znaleckého ústavu STU v Bratislave predraženie našich systémov vylúčil. Ku žiadnej škode teda jednoducho nedošlo.
Prokurátor Repa v mojej trestnej veci škodu pri machináciách vo verejnom obstarávaní rozhodne neustálil tak, ako bolo konštatované v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v kauze Nástenkový tender. Dovolací senát Najvyššieho súdu SR v kauze Nástenkový tender predovšetkým vychádzal z predloženého znaleckého posudku, v mojej trestnej veci prokurátor takýto dôkaz nepredložil.
Dovolací senát Najvyššieho súdu SR v kauze Nástenkový tender za škodu považoval prospech konzorcia (vyčíslený znaleckým posudkom), v mojej obžalobe prokurátor uviedol, že prospech spoločnosti Allexiss.r.o. má byť 15% z tržieb od Finančného riaditeľstva SR, toto tvrdenie však ničím nepodložil, ani nepreukázal.
Pokiaľ sudca JUDr. Pulman namiesto toho, aby prokurátor predložil znalecký posudok na preukázanie prospechu spoločnosti Allexis s.r.o., sám vyčíslil prospech výpočtom zisku spoločnosti Allexis s.r.o.z transakcií s Finančným riaditeľstvom SR, postupoval v rozpore s § 126 ods. 3 Trestného zákona, výpočet je zároveň nesprávny, na čo poukazujeme v podanom odvolaní. Nerozumiem, ako môže sudca suplovať OČTK, naprávať nedostatky obžaloby na škodu obžalovaného. Sudca má byť nestranný, rozhodovať len na základe predložených dôkazov.
Dr. Repa:
Písomné rozhodnutie prišlo na jeseň 2022, ja som obžalobu podával vo februári 2022. Doktor Mandzák to veľmi dobre vedel, keďže v dovolacom konaní nástenkového tendra priamo figuroval. Vedel, že sa zmenila metodika určenia škody.
Moje vyjadrenie:
Obžalobu v mojej trestnej veci podával prokurátor Repa v januári 2025, v tom čase už poznal dovolacie rozhodnutie Najvyššieho súdu v kauze Nástenkový tender. Vedel, že v tejto kauze bola škoda vo forme prospechu vyčíslená znaleckým posudkom, ako prospech konzorcia, v mojej trestnej veci žiaden znalecký posudok nezabezpečil, v obžalobe pracoval s údajným a ničím nepreukázaným prospechom 15% z tržieb spoločnosti Allexis s.r.o. od Finančného riaditeľstva SR, pričom za prospech označoval aj plnenia v prospech ďalších osôb, konkrétne mňa a spoločnosti PRENMOR, čo rozhodne nemá oporu v rozhodnutí Najvyššieho súdu v kauze Nástenkovýtender.
Redaktorka:
Michal Suchoba po podaní obžaloby začal zmierňovať výpoveď o účasti Brhelovcov. Tvrdil, že mal s vami dohodu o zastavení stíhania, ktorá sa nenaplnila. Ako si to vysvetľujete?
Dr. Repa:
Musíme rozlišovať, čo Michal Suchoba rozprával v médiách a čo povedal na súde. Na súde vo svojej kauze zopakoval, že na svojich výpovediach z prípravného konania trvá, sú pravdivé a v podstate na nich nič nemení. Zmenila sa jeho optika nazerania na to, či spáchal trestný čin. To už až tak nepotvrdzoval. Začal tvrdiť, že síce to popísal, ale dnes už sa na to pozerá tak, že žiadny trestný čin nespáchal. Je to jeho právo a súd to nejako vyhodnotil. Dnes máme neprávoplatný rozsudok.
Pokiaľ ide o nejakú dohodu medzi mnou a ním, k žiadnej výslovnej dohode nedošlo. Každej spolupracujúcej osobe bolo vysvetlené, že ak bude spolupracovať a informácie budú relevantné, tak v zmysle zákona môže počítať s odkladom v trestnom konaní. Odkladom je nielen podmienečné zastavenie trestnosti, ale aj dohoda o vine a treste a tak ďalej. Neviem, ako to on vnímal, ale možno mal nesprávnu predstavu. Neviem, či si ju vytvoril sám, alebo či mu to vytvorili obhajcovia. To už nie je otázka na mňa.
Moje vyjadrenie:
Dôrazne sa ohradzujem proti manipulatívnej interpretácii prokurátora Repu ohľadom mojich vyjadrení z vyšetrovania a na súde, že sa údajne mala zmeniť moja optika nazerania na to, či som spáchal trestný čin. Ja som sa nikdy k žiadnemu trestnému činu v kauze Mýtnik nepriznal, nepriznal som sa k účasti na porušovaní povinnosti pri správe cudzieho majetku, na machináciách, ani k legalizácii. Na svoje konanie som nikdy nenazeral optikou spáchania trestného činu.
To prokurátor Repa veľmi dobre vie, na základe znalosti trestného spisu. Úprimne nerozumiem jeho vyjadreniu, takejto priamej zaujatosti, manipulácii a prezentácii vyslovenej nepravdy v mediálnom priestore.
Ako obžalovaný som na súde pochopiteľne vypovedal podrobnejšie, vyjadroval som sa samostatne k otázkam trestnej zodpovednosti, ktorá mi bola kladená za vinu, na čo pri výpovediach v rámci vyšetrovania, ani pri svedeckých výpovediach v trestnej veci Jozefa Brhela a spol. nebol priamy dôvod.
Veď na súde v mojej veci som sa bránil proti podanej obžalobe. V štádiu vyšetrovania mi moji predchádzajúci obhajcovia opakovane tlmočili, že prokurátor Repa sľúbil za moju spoluprácu 218-ku, teda podmienečné zastavenie trestného stíhania spolupracujúceho obvineného.
Redaktorka:
Podstatou legalizácie peňazí mala byť schéma firiem napojených na Allexis v Prahe, na Cypre a na Malte, ktoré dali vytvoriť Brhelovci. Sudca Pulman v tom videl optimalizáciu daní. Prečo ste presvedčený o legalizačnej schéme?
Dr. Repa:
V zhode s odôvodnením trojčlenného senátu Jána Hrubalukonštatujem, že táto schéma firiem nemala žiadnu ekonomickú zmysluplnosť, žiadne opodstatnenie. V podstate nedávala žiadnu pridanú hodnotu. Fungovala len na to, aby skryla niektoré skutočnosti, aby zostali zatajené personálne väzby medzi týmito spoločnosťami. Na konci toho reťazca stála spoločnosť, ktorá s tými obchodmi nemala nič spoločné. Nedala tomu nielenže pridanú hodnotu, ale po ekonomickej, personálnej do toho projektu nevložila nič. Iba profitovala.
Redaktorka:
Hlavná obrana obhajoby znela, že Brhelovci nič neskrývali. Prečo to potom bola legalizácia?
Dr. Repa:
Je to komplikovanejšie s tým, že sa nič neskrývalo. Prečo potom fungovala schéma, kde si spoločnosť počas svojej, možno desaťročnej existencie založila matku v Čechách? Dcérska spoločnosť si zakladá kvázi matku. Matka si následne zakladá druhú matku, ktorá je na Malte a tá z Malty potom vyvádza prospech na spoločnosť na Cypre, ktorá s tým v podstate nemá nič spoločné. Otázka potom je: Načo je to celé dobré?
Redaktorka:
Väčšinou matka zakladá dcéru.
Dr. Repa:
Áno, a matka zvyčajne vyvíja nejakú aktivitu. Tu to bolo v podstate iba naoko.
Moje vyjadrenie:
Nie je dôležité, či naša korporátna štruktúra zakrývala alebo nezakrývala personálne väzby. Pre právnu kvalifikáciu legalizácie sa v mojej trestnej veci aplikuje úprava Trestného zákona účinná do 31.12.2020, ktorá na legalizačné konanie vyžadovala osobitný úmysel zatajiť existenciu príjmu z trestnej činnosti, alebo zakryť pôvod príjmu v trestnej činnosti.
Popieram akúkoľvek trestnú činnosť, transakcie medzi Finančným riaditeľstvom SR a spoločnosťou Allexis s.r.o. neboli dôsledkom porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, ani machinácií pri verejnom obstarávaní.
Čo je však podstatné, pre účely údajnej legalizácie prevodmi peňažných prostriedkov v rámci našej korporátnej štruktúry nebol zatajovaný príjem spoločnosti Allexis s.r.o. od Finančného riaditeľstva SR, ani zakrývaný pôvod prevádzaných peňažných prostriedkov. Všetky peňažné toky boli transparentné, išlo výlučne o prevody medzi účtami v bankách v rámci EÚ, neboli žiadne hotovostné operácie, operácie na základe fiktívnych dokladov a pod.
Prokurátor Repa zamieňa účel legalizačného konania, keď zatajenie existencie príjmu z trestnej činnosti, resp. zakrytie pôvodu príjmu v trestnej činnosti nahrádza trestnoprávne nerelevantnými úvahami o údajnom zakrývaní okruhu príjemcov finančných prostriedkov.
Plne súhlasím s posúdením sudcu JUDr. Pulmana, že o žiadnu legalizačnú schému v trestnoprávnom zmysle nešlo.
Redaktorka:
...Bol tou osobou súčasný guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír?
Dr. Repa:
Podozrenie k tej osobe smerovalo.
Redaktorka:
Prečo sa to nepodarilo dotiahnuť k obvineniu? Vieme, že Slahučkaje Kažimírov priateľ a viete, pre akú osobu ten úplatok bol. Kažimírbol v tom čase ministrom financií.
Dr. Repa:
Lebo také je dokazovanie korupcie spätne. Je to odkázané na výpovede a v tomto prípade neboli v takej kvalite, aby bolo možné urobiť takýto záver. A súbor nepriamych dôkazov na to tiež nepostačoval. Môže si o tom človek myslieť svoje, ale dôkazný stav ho v tomto smere nepustí.
Moje vyjadrenie:
Som rád, že prokurátor Repa správne identifikuje vplyv dôkaznej situácie na možnosť obžalovania určitej osoby z trestnej činnosti.
Nerozumiem však, prečo tieto pravidlá neaplikoval aj vo vzťahu k mojej osobe, v mojej trestnej veci.
Z vykonaného dokazovania v mojej trestnej veci, tak v štádiu vyšetrovania, ako aj na hlavnom pojednávaní pred ŠTS, rozhodne nevyplýva, že by som naviedol Františka Imreczeho, alebo Daniela Čecha, alebo akúkoľvek osobu z prostredia Finančnej správy na uplatnenie výnimky z verejného obstarávania, dokonca na nezákonné uplatnenie tejto výnimky.
Ako som už opakovane uviedol, František Imrecze výslovne potvrdil len to, že predmetom našich rozhovorov v Limbachu boli funkcionalita mnou ponúkaných riešení a ich potenciálny prínos pre Finančnú správu. Nič viac. A ani Daniel Čech nepotvrdil, že by som sa s ním alebo s Františkom Imreczem na našich stretnutiach v Limbachu dohadoval na uplatnení výnimky z verejného obstarávania, tobôž nie, že by som ich na uplatnenie výnimky navádzal, alebo presviedčal. Daniel Čech výslovne uviedol, že obsah výnimky so mnou neriešil.
Okrem toho, pri podaní obžaloby proti mojej osobe už prokurátor disponoval rozsudkom dovolacieho senátu v kauze Nástenkový tender, ktorý sa síce vyjadril k spôsobu vyčíslenia škody v prípade machinácií pri verejnom obstarávaní, vychádzal však pri škode, vo forme prospechu,z predloženého znaleckého posudku, ako to vyžaduje § 126 ods. 3 Trestného zákona.
Pri podaní mojej obžaloby prokurátor žiaden znalecký posudok ani odborné vyjadrenie na určenie výšky prospechu spoločnosti Allexis s.r.o. nepredložil, a takéto dôkazy nepredložil ani v priebehu hlavného pojednávania.
Nebol preukázaný návod, nebola preukázaná škoda na majetku štátu (pre účely porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku), nebol preukázaný prospech spoločnosti Allexis s.r.o. (pre účely machinácií pri verejnom obstarávaní), napriek tomu prokurátor Repa považoval dôkaznú situáciu dostatočnú a obžalobu podal.
Ak ma aj sudca JUDr. Pulman uznal vinným z návodu na porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku a na machinácie pri verejnom obstarávaní, rozhodol tak bez náležitého preukázania normatívnych znakov príslušnej skutkovej podstaty, čo podrobne rozoberá moja obhajoba v odôvodnení môjho odvolania.