NEZODPOVEDANÉ OTÁZKY
Mar 2, 2026
Ako vyplýva už z mojich predchádzajúcich blogov, z priloženého rozsudku s poznámkami (rozsudok), ako aj z písomného odôvodnenia podaného odvolania (odvolanie), napriek priebehu dlhoročného trestného konania som dodnes nedostal odpovede na viacero kľúčových otázok, bez ktorých podľa môjho presvedčenia nie je možné vôbec uvažovať o vyvodzovaní mojej trestnej zodpovednosti.
Vyšetrovanie v kauze Mýtnik prebiehalo od konca roka 2020, obvinenia boli vznesené už koncom januára 2021. Ako svedok som sa zúčastnil hlavného pojednávania v kmeňovej trestnej veci Jozefa Brhela st. a ďalších, ako obžalovaný som absolvoval hlavné pojednávanie v mojej vlastnej trestnej veci na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica, pred sudcom JUDr. Petrom Pulmanom, LL.M.
Napriek tomuto časovému rozsahu, množstvu vykonaných dôkazov a výsluchov, som sa ani po doručení písomného vyhotovenia rozsudku nedozvedel jasné a presvedčivé odpovede na základné otázky, náležité a presvedčivé zodpovedanie ktorých by malo byť v trestnom konaní samozrejmosťou.
Naopak, po prečítaní písomného odôvodnenia rozsudku mám týchto otázok ešte viac. Odôvodnenie rozsudku mi neposkytlo zrozumiteľné a vnútorne konzistentné vysvetlenie, na základe akých konkrétnych dôkazov a právnych úvah bola v mojom prípade vyvodená trestná zodpovednosť.
Uvedomujem si, že ide o moju vlastnú trestnú vec, v ktorej vystupujem ako obžalovaný, a že mnohé skutočnosti môžem vnímať subjektívne. Práve preto sa však na tomto mieste nechcem uchyľovať k emóciám, hodnotiacim súdom ani osobným útokom. Mojím cieľom je položiť vecné, racionálne a overiteľné otázky – otázky, ktoré podľa môjho názoru neboli zodpovedané ani v priebehu vyšetrovania, ani na hlavnom pojednávaní, ani v písomnom odôvodnení rozsudku.
Ide o otázky smerujúce k postupu orgánov činných v trestnom konaní, k práci prokurátora, k úvahám súdu, ale predovšetkým k samotnej logike vyvodzovania trestnej zodpovednosti v súvislosti s dodaním fungujúcich informačných systémov pre Finančnú správu, ktorých prínos je nespochybniteľný.
Bez zodpovedania týchto otázok podľa môjho presvedčenia nie je možné hovoriť o zákonnom, spravodlivom a preskúmateľnom rozhodnutí.
V nasledujúcich bodoch sa preto pokúsim načrtnúť základný rámec toho, čo považujem za nejasné, nezrozumiteľné a vnútorne rozporné – a bez vysvetlenia čoho nemožno seriózne uvažovať o tom, že som sa v tejto veci dopustil akejkoľvek trestnej činnosti v súvislosti s dodaním našich špičkových informačných systémov pre Finančnú správu.
OTÁZKY K POSTUPU SUDCU JUDR. PULMANA
Ako môže elitný sudca Špecializovaného trestného súdu v rozsudku (správne) napísať:
Objektom trestného činu podľa § 237 Trestného zákona [porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, poznámka M.S.] je ochrana cudzieho majetku. Za cudzí majetok možno považovať vec v zmysle § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorá ani čiastočne nepatrí páchateľovi, v danom prípade ide o majetok štátu.
Na naplnenie objektívnej stránky sa vyžaduje aktívne konanie (prípadne opomenutie konania), ktoré spočíva v porušení povinnosti uloženej všeobecne záväzným predpisom, rozhodnutím súdu alebo platnou a účinnou zmluvou, ktorá určuje spôsob a rozsah disponovania s cudzím majetkom, pričom v príčinnej súvislosti s týmto porušením vznikne na predmetnom cudzom majetku škoda.
a uznať ma vinným z návodu na spáchanie trestného činu podľa § 237 Trestného zákona, pokiaľ vôbec nebolo preukázané žiadne spôsobenie škody štátu, zastúpenému Finančným riaditeľstvom SR, v súvislosti s dodaním našich informačných systémov.
Prokurátor JUDr. Repa žiadnu škodu spôsobenú štátu predsa nepreukázal. V obžalobe síce spomína znalecký posudok ÚSI Žilina, ktorý je však nezákonný, keďže jeho spracovaním ÚSI Žilina spáchal správny delikt, za čo mu aj Ministerstvo spravodlivosti SR uložilo pokutu (rozhodnutie MSSR – ÚSI Žilina).
A navyše, sudca JUDr. Pulman v rozsudku uviedol, že „nepovažoval za podstatné riešiť otázky, či predmetné dodané informačné systémy boli, alebo v súčasnosti sú využívané FS, ani to, či boli predražené, alebo ich cena bola určená korektne, a nakoniec ani to, či boli pre činnosť FS prínosné, resp. či priniesli vo forme zníženia daňových podvodov a zvýšenia príjmu štátneho rozpočtu profit Slovenskej republike“.
Sudca síce uviedol, že „naznačené témy nebolo možné úplne obísť, nakoľko obhajoba, napriek opakujúcim upozorneniam súdu, mala snahu riešiť aj tieto otázky a týmto smerom opakovane viedla dokazovanie“, naznačené témy, najmä otázku údajného predraženia dodaných informačných systémov, nebolo možné obísť nielen pre iniciatívu mojej obhajoby, ale predovšetkým s ohľadom na kľúčové kritéria trestnej zodpovednosti za trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, ktoré v odôvodnení rozsudku správne vymedzil sám sudca JUDr. Pulman.
Pokiaľ prokurátor žiadnu škodu štátu nepreukázal, a moja obhajoba predložila znalecké posudky vylučujúce vznik škody na strane štátu, ako mohol sudca JUDr. Pulman dospieť k záveru o naplnení kľúčového kritéria „spôsobenia škody na cudzom majetku – na majetku štátu“, pokiaľ táto škoda nielenže nebola preukázaná, ale vôbec nevznikla?
Sudca pozná Trestný zákon.
Trestný zákon v § 126 jednoznačne upravuje:
§ 126
(1) Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.
(2) Ak ide o ujmu na životnom prostredí, ujmu spôsobenú na chránených druhoch živočíchov a rastlín, exemplároch alebo drevinách alebo škodu na pamiatkovo chránených veciach alebo veciach majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu, pri určení ujmy alebo výšky škody sa vychádza aj z hodnoty veci určenej zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona.
(3) Ak nemožno určiť výšku škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo ujmy ani jedným zo spôsobov podľa odsekov 1 a 2 alebo ak sú vážne pochybnosti o správnosti výšky škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo takto určenej ujmy, určí sa výška škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo ujmy na podklade odborného vyjadrenia alebo na podklade znaleckého posudku.
V mojej trestnej veci nešlo o žiaden z prípadov podľa § 126 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona. Na vyčíslenie škody – aj vo forme prospechu spoločnosti Allexis s.r.o. (pre machinácie, nie pre porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku – viď otázka č. 1), zákon vyžadoval znalecké dokazovanie – odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok.
Prokurátor JUDr. Repa však žiadne odborné vyjadrenie ani znalecký posudok nepredložil.
Ako mohol sudca JUDr. Pulman, napriek jasnému a zrozumiteľnému zneniu Trestného zákona, základného trestnoprávneho kódexu, sám vyčíslovať údajný prospech spoločnosti Allexis s.r.o.?
Pred vyhlásením rozsudku, aj pred spísaním jeho písomného vyhotovenia, sudca JUDr. Pulman mal k dispozícii celý trestný spis, vrátane všetkých mojich výpovedí tak z prípravného konania, aj na hlavnom pojednávaní.
Nebol vykonaný žiaden dôkaz preukazujúci režijné náklady spoločnosti Allexis s.r.o. v období rokov 2013 až 2020.
Ja som nikdy nevypovedal o režijných nákladoch spoločnosti Allexis s.r.o. v období rokov 2013 až 2020, a už vôbec som nikdy neuviedol, že režijné náklady v každom jednotlivom roku boli presne 1% z tržieb od Finančného riaditeľstva SR.
Ako mohol sudca vyčísliť údajný prospech spoločnosti Allexis s.r.o., počítať s režijnými nákladmi presne 1% z tržieb od Finančného riaditeľstva SR v každom jednotlivom roku, a ešte v odôvodnení napísať, že tento údaj mal vyplynúť z mojej výpovede?
Ako vôbec mohol sudca JUDr. Pulman upraviť skutkovú vetu posudzovaného skutku, a vo výroku rozsudku uviesť, že v priebehu rokov 2012 a 2013 som sa mal spolčiť s Františkom Imreczem a Danielom Čechom a nahovoriť ich nielen na porušenie zákona o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z. z., ale aj zákona o verejnom obstarávaní č. 343/2015 Z. z., ktorý bol v Zbierke zákonov uverejnený až 03.12.2015?
Kto v rokoch 2012 a 2013 mohol tušiť, že bude nový zákon?
Ako mohol sudca JUDr. Pulman dospieť k záveru o návode z mojej strany smerom k Františkovi Imreczemu a Danielovi Čechovi, že som ich mal „nahovoriť“ na porušenie zákona o verejnom obstarávaní, keď žiaden z nich nepotvrdil, že by k akémukoľvek nahováraniu z mojej strany došlo?
V tejto súvislosti zdôrazňujem, že František Imrecze jasne a jednoznačne uviedol, že predmetom našich stretnutí bola funkcionalita mnou ponúkaných riešení a ich potenciálny prínos pre Finančnú správu. Nič viac.
Daniel Čech výslovne potvrdil, že o oprávnenosti uplatnenia výnimky ho presviedčal František Imrecze, a nie ja. Daniel Čech tak rozhodne nepotvrdil žiaden návod, žiadne nahováranie z mojej strany na uplatnenie výnimky z verejného obstarávania pri obstaraní našich systémov.
Okrem toho, k uplatneniu utajeného (vyhradeného) režimu pri obstaraní našich systémov, Daniel Čech výslovne potvrdil, že s myšlienkou (nápadom) urobiť obstaranie v utajenom režime, prišiel on. Opäť žiaden priestor pre akýkoľvek návod z mojej strany.
Doplnenie k otázke č. 5.
Prečo sudca JUDr. Pulman absolútne ignoroval a ani v písomnom odôvodnení rozsudku nereflektoval výpoveď JUDr. Ľudmily Kmecovej, odborníčky Finančnej správy na verejné obstarávanie?
Tá predsa na hlavnom pojednávaní jasne uviedla, že od svojej riaditeľky, Kornélie Černej, dostala zadanie preskúmať možnosť obstarania nášho informačného systému ALLADIN, manažment daňových a colných kontrol, vo výnimke z verejného obstarávania. Rovnako uviedla, že na stretnutiach s Františkom Imreczem a Kornéliou Černou sa dohodli, že Finančná správa sa obráti na Úrad pre verejné obstarávanie s otázkou, či možno uplatniť výnimku z verejného obstarávania.
Kde pri tomto popise skutkového deja je priestor na akékoľvek nahováranie, navádzanie z mojej strany? O uplatnení výnimky bolo rozhodnuté v prostredí Finančnej správy, ja som do ich interných procesov nijako nezasahoval a ani zasahovať nemohol.
OTÁZKY K POSTUPU PROKURÁTORA JUDR. REPU
Prokurátor JUDr. Repa uznesením č.: VII/3 Gv 142/21/1000-29 zo dňa 02.01.2024(uznesenie § 218 Imrecze) podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona podmienečne zastavil trestné stíhanie Františka pre korupčné trestné činy, niektoré kvalifikované ako zločiny, niektoré dokonca ako obzvlášť závažné zločiny.
V uznesení uložil Františkovi Imreczemu skúšobnú dobu vo výmere piatich rokov, ktorá stále plynie.
Prokurátor JUDr. Repa v uvedenom uznesení uložil Františkovi Imreczemu, aby sa v priebehu skúšobnej doby naďalej podieľal na objasňovaní trestných činov v kauze Mýtnik (v čase vydania uznesenia trestná vec vedená na Prezídiu PZ, NAKA Bratislava, ČVS: PPZ-7/NKA-BA4-2021), ako aj – a to zdôrazňujem – v trestných konaniach, ktoré s touto trestnou vecou súvisia, a ktoré boli z tejto trestnej veci vylúčené na samostatné trestné konanie.
Práve moja trestná vec bola vylúčená na samostatné trestné konanie z tzv. kmeňovej trestnej veci, ako je uvedené vyššie. Prokurátor JUDr. Repa tak uložil Františkovi Imreczemu, aby sa naďalej podieľal na objasňovaní aj v mojej trestnej veci. Táto povinnosť Františka Imreczeho trvala po celý čas hlavného pojednávania mojej trestnej veci pred Špecializovaným trestným súdom.
A ako František Imrecze naložil s uloženou povinnosťou? Na hlavnom pojednávaní v mojej trestnej veci odmietol vypovedať. A to ho ako svedka navrhol prokurátor JUDr. Repa, nie moja obhajoba.
Ako pán prokurátor JUDr. Repa naloží s tým, že František Imrecze porušil povinnosť, ktorú mu uložil v súvislosti s podmienečným zastavením jeho trestného stíhania v korupčných veciach?
Bude pán prokurátor JUDr. Repa v tejto veci konať? Alebo mu je jedno, že obvinený, ktorému podmienečne zastavil trestné stíhanie, neplní povinnosti, ktoré mu v tejto súvislosti uložil?
Ako mám ako obžalovaný rozumieť rovnosti pred zákonom, keď spolupracujúci obvinený v závažných korupčných trestných veciach František Imrecze nie je postihovaný za neplnenie povinností uložených mu uznesením o podmienečnom zastevaní trestného stíhania, ale naopak v mojej trestnej veci, napriek počiatočnému prísľubu, v štádiu vyšetrovania, že aj moja trestná vec bude vybavená podmienečným zastavením, prokurátor na mňa podá obžalobu?
Prečo prokurátor JUDr. Repa v obžalobe podanej proti mojej osobe odkazuje na znalecký posudok ÚSI Žilina, za ktorý už v čase podania obžaloby bola uložená pokuta (rozhodnutie MSSR – ÚSI Žilina), ale nepredložil ho ako dôkaz? Dobre, na túto otázku odpoveď poznám, prokurátor nemohol predložiť nezákonný znalecký posudok, keďže by takýto dôkaz nebol procesne použiteľný.
Ak ale v obžalobe tvrdil údajné spôsobenie škody štátu dodaním našich systémov, prečo toto tvrdenie nepodporil žiadnym znaleckým posudkom alebo odborným vyjadrením znalca? Tak ako to vyžaduje § 126 ods. 3 Trestného zákona, citovaný vyššie?
OTÁZKY K POSTUPU VYŠETROVATEĽKY JUDR. BARČÁKOVEJ
Na základe akých dôkazov vyšetrovateľka dospela k záveru, že som mal iné osoby navádzať na porušenie zákona o verejnom obstarávaní, keď žiaden z vypočutých svedkov takýto návod nepotvrdil, a to ani v štádiu vyšetrovania?
Trestné stíhanie bolo po podaní trestného oznámenia notorického kajúcnika JUDr. Ľudovíta Makóa začaté pre obstaranie systému Kontrolný výkaz DPH od spoločnosti LYNX, ako aj pre obstaranie našich systémov cez spoločnosť Allexis s.r.o.
Prečo vyšetrovateľka vzniesla obvinenia len pre vetvu vzťahujúcu sa na naše systémy? Prečo sa vôbec OČTK nezaoberali vetvou obstarania KV DPH od spoločnosti LYNX?
Bola týmto dôvodom skutočnosť, že práve vo vetve obstarania našich systémov sa objavilo meno Jozefa Brhela st.?
Netvrdím, že ak sa nestíha obstaranie KV DPH od LYNX, nemá sa stíhať ani obstaranie našich informačných systémov. Tvrdím, že skutkovo a právne medzi obstaraním KV DPH od LYNX a obstaraním našich systémov nie je zásadný rozdiel. Všetky systémy sú zamerané na správu, evidenciu a výber daní, boli obstarané vo výnimke z verejného obstarávania, v utajenom režime. Tak obstaranie KV DPH od LYNX, ako aj obstaranie našich systémov bolo v súlade so zákonom, nedošlo k žiadnej trestnej činnosti.
Jediný rozdiel je, že pri obstaraní našich systémov sa objavilo meno Jozefa Brhela st. A to bola „veľká ryba“, veľké pokušenie pre OČTK. Všetci ostatní sme boli len collateral damage...
NEZODPOVEDANÉ OTÁZKY
Mar 2, 2026
Ako vyplýva už z mojich predchádzajúcich blogov, z priloženého rozsudku s poznámkami (rozsudok), ako aj z písomného odôvodnenia podaného odvolania (odvolanie), napriek priebehu dlhoročného trestného konania som dodnes nedostal odpovede na viacero kľúčových otázok, bez ktorých podľa môjho presvedčenia nie je možné vôbec uvažovať o vyvodzovaní mojej trestnej zodpovednosti.
Vyšetrovanie v kauze Mýtnik prebiehalo od konca roka 2020, obvinenia boli vznesené už koncom januára 2021. Ako svedok som sa zúčastnil hlavného pojednávania v kmeňovej trestnej veci Jozefa Brhela st. a ďalších, ako obžalovaný som absolvoval hlavné pojednávanie v mojej vlastnej trestnej veci na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica, pred sudcom JUDr. Petrom Pulmanom, LL.M.
Napriek tomuto časovému rozsahu, množstvu vykonaných dôkazov a výsluchov, som sa ani po doručení písomného vyhotovenia rozsudku nedozvedel jasné a presvedčivé odpovede na základné otázky, náležité a presvedčivé zodpovedanie ktorých by malo byť v trestnom konaní samozrejmosťou.
Naopak, po prečítaní písomného odôvodnenia rozsudku mám týchto otázok ešte viac. Odôvodnenie rozsudku mi neposkytlo zrozumiteľné a vnútorne konzistentné vysvetlenie, na základe akých konkrétnych dôkazov a právnych úvah bola v mojom prípade vyvodená trestná zodpovednosť.
Uvedomujem si, že ide o moju vlastnú trestnú vec, v ktorej vystupujem ako obžalovaný, a že mnohé skutočnosti môžem vnímať subjektívne. Práve preto sa však na tomto mieste nechcem uchyľovať k emóciám, hodnotiacim súdom ani osobným útokom. Mojím cieľom je položiť vecné, racionálne a overiteľné otázky – otázky, ktoré podľa môjho názoru neboli zodpovedané ani v priebehu vyšetrovania, ani na hlavnom pojednávaní, ani v písomnom odôvodnení rozsudku.
Ide o otázky smerujúce k postupu orgánov činných v trestnom konaní, k práci prokurátora, k úvahám súdu, ale predovšetkým k samotnej logike vyvodzovania trestnej zodpovednosti v súvislosti s dodaním fungujúcich informačných systémov pre Finančnú správu, ktorých prínos je nespochybniteľný.
Bez zodpovedania týchto otázok podľa môjho presvedčenia nie je možné hovoriť o zákonnom, spravodlivom a preskúmateľnom rozhodnutí.
V nasledujúcich bodoch sa preto pokúsim načrtnúť základný rámec toho, čo považujem za nejasné, nezrozumiteľné a vnútorne rozporné – a bez vysvetlenia čoho nemožno seriózne uvažovať o tom, že som sa v tejto veci dopustil akejkoľvek trestnej činnosti v súvislosti s dodaním našich špičkových informačných systémov pre Finančnú správu.
OTÁZKY K POSTUPU SUDCU JUDR. PULMANA
Ako môže elitný sudca Špecializovaného trestného súdu v rozsudku (správne) napísať:
Objektom trestného činu podľa § 237 Trestného zákona [porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, poznámka M.S.] je ochrana cudzieho majetku. Za cudzí majetok možno považovať vec v zmysle § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorá ani čiastočne nepatrí páchateľovi, v danom prípade ide o majetok štátu.
Na naplnenie objektívnej stránky sa vyžaduje aktívne konanie (prípadne opomenutie konania), ktoré spočíva v porušení povinnosti uloženej všeobecne záväzným predpisom, rozhodnutím súdu alebo platnou a účinnou zmluvou, ktorá určuje spôsob a rozsah disponovania s cudzím majetkom, pričom v príčinnej súvislosti s týmto porušením vznikne na predmetnom cudzom majetku škoda.
a uznať ma vinným z návodu na spáchanie trestného činu podľa § 237 Trestného zákona, pokiaľ vôbec nebolo preukázané žiadne spôsobenie škody štátu, zastúpenému Finančným riaditeľstvom SR, v súvislosti s dodaním našich informačných systémov.
Prokurátor JUDr. Repa žiadnu škodu spôsobenú štátu predsa nepreukázal. V obžalobe síce spomína znalecký posudok ÚSI Žilina, ktorý je však nezákonný, keďže jeho spracovaním ÚSI Žilina spáchal správny delikt, za čo mu aj Ministerstvo spravodlivosti SR uložilo pokutu (rozhodnutie MSSR – ÚSI Žilina).
A navyše, sudca JUDr. Pulman v rozsudku uviedol, že „nepovažoval za podstatné riešiť otázky, či predmetné dodané informačné systémy boli, alebo v súčasnosti sú využívané FS, ani to, či boli predražené, alebo ich cena bola určená korektne, a nakoniec ani to, či boli pre činnosť FS prínosné, resp. či priniesli vo forme zníženia daňových podvodov a zvýšenia príjmu štátneho rozpočtu profit Slovenskej republike“.
Sudca síce uviedol, že „naznačené témy nebolo možné úplne obísť, nakoľko obhajoba, napriek opakujúcim upozorneniam súdu, mala snahu riešiť aj tieto otázky a týmto smerom opakovane viedla dokazovanie“, naznačené témy, najmä otázku údajného predraženia dodaných informačných systémov, nebolo možné obísť nielen pre iniciatívu mojej obhajoby, ale predovšetkým s ohľadom na kľúčové kritéria trestnej zodpovednosti za trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, ktoré v odôvodnení rozsudku správne vymedzil sám sudca JUDr. Pulman.
Pokiaľ prokurátor žiadnu škodu štátu nepreukázal, a moja obhajoba predložila znalecké posudky vylučujúce vznik škody na strane štátu, ako mohol sudca JUDr. Pulman dospieť k záveru o naplnení kľúčového kritéria „spôsobenia škody na cudzom majetku – na majetku štátu“, pokiaľ táto škoda nielenže nebola preukázaná, ale vôbec nevznikla?
Sudca pozná Trestný zákon.
Trestný zákon v § 126 jednoznačne upravuje:
§ 126
(1) Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.
(2) Ak ide o ujmu na životnom prostredí, ujmu spôsobenú na chránených druhoch živočíchov a rastlín, exemplároch alebo drevinách alebo škodu na pamiatkovo chránených veciach alebo veciach majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu, pri určení ujmy alebo výšky škody sa vychádza aj z hodnoty veci určenej zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona.
(3) Ak nemožno určiť výšku škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo ujmy ani jedným zo spôsobov podľa odsekov 1 a 2 alebo ak sú vážne pochybnosti o správnosti výšky škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo takto určenej ujmy, určí sa výška škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo ujmy na podklade odborného vyjadrenia alebo na podklade znaleckého posudku.
V mojej trestnej veci nešlo o žiaden z prípadov podľa § 126 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona. Na vyčíslenie škody – aj vo forme prospechu spoločnosti Allexis s.r.o. (pre machinácie, nie pre porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku – viď otázka č. 1), zákon vyžadoval znalecké dokazovanie – odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok.
Prokurátor JUDr. Repa však žiadne odborné vyjadrenie ani znalecký posudok nepredložil.
Ako mohol sudca JUDr. Pulman, napriek jasnému a zrozumiteľnému zneniu Trestného zákona, základného trestnoprávneho kódexu, sám vyčíslovať údajný prospech spoločnosti Allexis s.r.o.?
Pred vyhlásením rozsudku, aj pred spísaním jeho písomného vyhotovenia, sudca JUDr. Pulman mal k dispozícii celý trestný spis, vrátane všetkých mojich výpovedí tak z prípravného konania, aj na hlavnom pojednávaní.
Nebol vykonaný žiaden dôkaz preukazujúci režijné náklady spoločnosti Allexis s.r.o. v období rokov 2013 až 2020.
Ja som nikdy nevypovedal o režijných nákladoch spoločnosti Allexis s.r.o. v období rokov 2013 až 2020, a už vôbec som nikdy neuviedol, že režijné náklady v každom jednotlivom roku boli presne 1% z tržieb od Finančného riaditeľstva SR.
Ako mohol sudca vyčísliť údajný prospech spoločnosti Allexis s.r.o., počítať s režijnými nákladmi presne 1% z tržieb od Finančného riaditeľstva SR v každom jednotlivom roku, a ešte v odôvodnení napísať, že tento údaj mal vyplynúť z mojej výpovede?
Ako vôbec mohol sudca JUDr. Pulman upraviť skutkovú vetu posudzovaného skutku, a vo výroku rozsudku uviesť, že v priebehu rokov 2012 a 2013 som sa mal spolčiť s Františkom Imreczem a Danielom Čechom a nahovoriť ich nielen na porušenie zákona o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z. z., ale aj zákona o verejnom obstarávaní č. 343/2015 Z. z., ktorý bol v Zbierke zákonov uverejnený až 03.12.2015?
Kto v rokoch 2012 a 2013 mohol tušiť, že bude nový zákon?
Ako mohol sudca JUDr. Pulman dospieť k záveru o návode z mojej strany smerom k Františkovi Imreczemu a Danielovi Čechovi, že som ich mal „nahovoriť“ na porušenie zákona o verejnom obstarávaní, keď žiaden z nich nepotvrdil, že by k akémukoľvek nahováraniu z mojej strany došlo?
V tejto súvislosti zdôrazňujem, že František Imrecze jasne a jednoznačne uviedol, že predmetom našich stretnutí bola funkcionalita mnou ponúkaných riešení a ich potenciálny prínos pre Finančnú správu. Nič viac.
Daniel Čech výslovne potvrdil, že o oprávnenosti uplatnenia výnimky ho presviedčal František Imrecze, a nie ja. Daniel Čech tak rozhodne nepotvrdil žiaden návod, žiadne nahováranie z mojej strany na uplatnenie výnimky z verejného obstarávania pri obstaraní našich systémov.
Okrem toho, k uplatneniu utajeného (vyhradeného) režimu pri obstaraní našich systémov, Daniel Čech výslovne potvrdil, že s myšlienkou (nápadom) urobiť obstaranie v utajenom režime, prišiel on. Opäť žiaden priestor pre akýkoľvek návod z mojej strany.
Doplnenie k otázke č. 5.
Prečo sudca JUDr. Pulman absolútne ignoroval a ani v písomnom odôvodnení rozsudku nereflektoval výpoveď JUDr. Ľudmily Kmecovej, odborníčky Finančnej správy na verejné obstarávanie?
Tá predsa na hlavnom pojednávaní jasne uviedla, že od svojej riaditeľky, Kornélie Černej, dostala zadanie preskúmať možnosť obstarania nášho informačného systému ALLADIN, manažment daňových a colných kontrol, vo výnimke z verejného obstarávania. Rovnako uviedla, že na stretnutiach s Františkom Imreczem a Kornéliou Černou sa dohodli, že Finančná správa sa obráti na Úrad pre verejné obstarávanie s otázkou, či možno uplatniť výnimku z verejného obstarávania.
Kde pri tomto popise skutkového deja je priestor na akékoľvek nahováranie, navádzanie z mojej strany? O uplatnení výnimky bolo rozhodnuté v prostredí Finančnej správy, ja som do ich interných procesov nijako nezasahoval a ani zasahovať nemohol.
OTÁZKY K POSTUPU PROKURÁTORA JUDR. REPU
Prokurátor JUDr. Repa uznesením č.: VII/3 Gv 142/21/1000-29 zo dňa 02.01.2024(uznesenie § 218 Imrecze) podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona podmienečne zastavil trestné stíhanie Františka pre korupčné trestné činy, niektoré kvalifikované ako zločiny, niektoré dokonca ako obzvlášť závažné zločiny.
V uznesení uložil Františkovi Imreczemu skúšobnú dobu vo výmere piatich rokov, ktorá stále plynie.
Prokurátor JUDr. Repa v uvedenom uznesení uložil Františkovi Imreczemu, aby sa v priebehu skúšobnej doby naďalej podieľal na objasňovaní trestných činov v kauze Mýtnik (v čase vydania uznesenia trestná vec vedená na Prezídiu PZ, NAKA Bratislava, ČVS: PPZ-7/NKA-BA4-2021), ako aj – a to zdôrazňujem – v trestných konaniach, ktoré s touto trestnou vecou súvisia, a ktoré boli z tejto trestnej veci vylúčené na samostatné trestné konanie.
Práve moja trestná vec bola vylúčená na samostatné trestné konanie z tzv. kmeňovej trestnej veci, ako je uvedené vyššie. Prokurátor JUDr. Repa tak uložil Františkovi Imreczemu, aby sa naďalej podieľal na objasňovaní aj v mojej trestnej veci. Táto povinnosť Františka Imreczeho trvala po celý čas hlavného pojednávania mojej trestnej veci pred Špecializovaným trestným súdom.
A ako František Imrecze naložil s uloženou povinnosťou? Na hlavnom pojednávaní v mojej trestnej veci odmietol vypovedať. A to ho ako svedka navrhol prokurátor JUDr. Repa, nie moja obhajoba.
Ako pán prokurátor JUDr. Repa naloží s tým, že František Imrecze porušil povinnosť, ktorú mu uložil v súvislosti s podmienečným zastavením jeho trestného stíhania v korupčných veciach?
Bude pán prokurátor JUDr. Repa v tejto veci konať? Alebo mu je jedno, že obvinený, ktorému podmienečne zastavil trestné stíhanie, neplní povinnosti, ktoré mu v tejto súvislosti uložil?
Ako mám ako obžalovaný rozumieť rovnosti pred zákonom, keď spolupracujúci obvinený v závažných korupčných trestných veciach František Imrecze nie je postihovaný za neplnenie povinností uložených mu uznesením o podmienečnom zastevaní trestného stíhania, ale naopak v mojej trestnej veci, napriek počiatočnému prísľubu, v štádiu vyšetrovania, že aj moja trestná vec bude vybavená podmienečným zastavením, prokurátor na mňa podá obžalobu?
Prečo prokurátor JUDr. Repa v obžalobe podanej proti mojej osobe odkazuje na znalecký posudok ÚSI Žilina, za ktorý už v čase podania obžaloby bola uložená pokuta (rozhodnutie MSSR – ÚSI Žilina), ale nepredložil ho ako dôkaz? Dobre, na túto otázku odpoveď poznám, prokurátor nemohol predložiť nezákonný znalecký posudok, keďže by takýto dôkaz nebol procesne použiteľný.
Ak ale v obžalobe tvrdil údajné spôsobenie škody štátu dodaním našich systémov, prečo toto tvrdenie nepodporil žiadnym znaleckým posudkom alebo odborným vyjadrením znalca? Tak ako to vyžaduje § 126 ods. 3 Trestného zákona, citovaný vyššie?
OTÁZKY K POSTUPU VYŠETROVATEĽKY JUDR. BARČÁKOVEJ
Na základe akých dôkazov vyšetrovateľka dospela k záveru, že som mal iné osoby navádzať na porušenie zákona o verejnom obstarávaní, keď žiaden z vypočutých svedkov takýto návod nepotvrdil, a to ani v štádiu vyšetrovania?
Trestné stíhanie bolo po podaní trestného oznámenia notorického kajúcnika JUDr. Ľudovíta Makóa začaté pre obstaranie systému Kontrolný výkaz DPH od spoločnosti LYNX, ako aj pre obstaranie našich systémov cez spoločnosť Allexis s.r.o.
Prečo vyšetrovateľka vzniesla obvinenia len pre vetvu vzťahujúcu sa na naše systémy? Prečo sa vôbec OČTK nezaoberali vetvou obstarania KV DPH od spoločnosti LYNX?
Bola týmto dôvodom skutočnosť, že práve vo vetve obstarania našich systémov sa objavilo meno Jozefa Brhela st.?
Netvrdím, že ak sa nestíha obstaranie KV DPH od LYNX, nemá sa stíhať ani obstaranie našich informačných systémov. Tvrdím, že skutkovo a právne medzi obstaraním KV DPH od LYNX a obstaraním našich systémov nie je zásadný rozdiel. Všetky systémy sú zamerané na správu, evidenciu a výber daní, boli obstarané vo výnimke z verejného obstarávania, v utajenom režime. Tak obstaranie KV DPH od LYNX, ako aj obstaranie našich systémov bolo v súlade so zákonom, nedošlo k žiadnej trestnej činnosti.
Jediný rozdiel je, že pri obstaraní našich systémov sa objavilo meno Jozefa Brhela st. A to bola „veľká ryba“, veľké pokušenie pre OČTK. Všetci ostatní sme boli len collateral damage...
NEZODPOVEDANÉ OTÁZKY
Mar 2, 2026
Ako vyplýva už z mojich predchádzajúcich blogov, z priloženého rozsudku s poznámkami (rozsudok), ako aj z písomného odôvodnenia podaného odvolania (odvolanie), napriek priebehu dlhoročného trestného konania som dodnes nedostal odpovede na viacero kľúčových otázok, bez ktorých podľa môjho presvedčenia nie je možné vôbec uvažovať o vyvodzovaní mojej trestnej zodpovednosti.
Vyšetrovanie v kauze Mýtnik prebiehalo od konca roka 2020, obvinenia boli vznesené už koncom januára 2021. Ako svedok som sa zúčastnil hlavného pojednávania v kmeňovej trestnej veci Jozefa Brhela st. a ďalších, ako obžalovaný som absolvoval hlavné pojednávanie v mojej vlastnej trestnej veci na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica, pred sudcom JUDr. Petrom Pulmanom, LL.M.
Napriek tomuto časovému rozsahu, množstvu vykonaných dôkazov a výsluchov, som sa ani po doručení písomného vyhotovenia rozsudku nedozvedel jasné a presvedčivé odpovede na základné otázky, náležité a presvedčivé zodpovedanie ktorých by malo byť v trestnom konaní samozrejmosťou.
Naopak, po prečítaní písomného odôvodnenia rozsudku mám týchto otázok ešte viac. Odôvodnenie rozsudku mi neposkytlo zrozumiteľné a vnútorne konzistentné vysvetlenie, na základe akých konkrétnych dôkazov a právnych úvah bola v mojom prípade vyvodená trestná zodpovednosť.
Uvedomujem si, že ide o moju vlastnú trestnú vec, v ktorej vystupujem ako obžalovaný, a že mnohé skutočnosti môžem vnímať subjektívne. Práve preto sa však na tomto mieste nechcem uchyľovať k emóciám, hodnotiacim súdom ani osobným útokom. Mojím cieľom je položiť vecné, racionálne a overiteľné otázky – otázky, ktoré podľa môjho názoru neboli zodpovedané ani v priebehu vyšetrovania, ani na hlavnom pojednávaní, ani v písomnom odôvodnení rozsudku.
Ide o otázky smerujúce k postupu orgánov činných v trestnom konaní, k práci prokurátora, k úvahám súdu, ale predovšetkým k samotnej logike vyvodzovania trestnej zodpovednosti v súvislosti s dodaním fungujúcich informačných systémov pre Finančnú správu, ktorých prínos je nespochybniteľný.
Bez zodpovedania týchto otázok podľa môjho presvedčenia nie je možné hovoriť o zákonnom, spravodlivom a preskúmateľnom rozhodnutí.
V nasledujúcich bodoch sa preto pokúsim načrtnúť základný rámec toho, čo považujem za nejasné, nezrozumiteľné a vnútorne rozporné – a bez vysvetlenia čoho nemožno seriózne uvažovať o tom, že som sa v tejto veci dopustil akejkoľvek trestnej činnosti v súvislosti s dodaním našich špičkových informačných systémov pre Finančnú správu.
OTÁZKY K POSTUPU SUDCU JUDR. PULMANA
Ako môže elitný sudca Špecializovaného trestného súdu v rozsudku (správne) napísať:
Objektom trestného činu podľa § 237 Trestného zákona [porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, poznámka M.S.] je ochrana cudzieho majetku. Za cudzí majetok možno považovať vec v zmysle § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorá ani čiastočne nepatrí páchateľovi, v danom prípade ide o majetok štátu.
Na naplnenie objektívnej stránky sa vyžaduje aktívne konanie (prípadne opomenutie konania), ktoré spočíva v porušení povinnosti uloženej všeobecne záväzným predpisom, rozhodnutím súdu alebo platnou a účinnou zmluvou, ktorá určuje spôsob a rozsah disponovania s cudzím majetkom, pričom v príčinnej súvislosti s týmto porušením vznikne na predmetnom cudzom majetku škoda.
a uznať ma vinným z návodu na spáchanie trestného činu podľa § 237 Trestného zákona, pokiaľ vôbec nebolo preukázané žiadne spôsobenie škody štátu, zastúpenému Finančným riaditeľstvom SR, v súvislosti s dodaním našich informačných systémov.
Prokurátor JUDr. Repa žiadnu škodu spôsobenú štátu predsa nepreukázal. V obžalobe síce spomína znalecký posudok ÚSI Žilina, ktorý je však nezákonný, keďže jeho spracovaním ÚSI Žilina spáchal správny delikt, za čo mu aj Ministerstvo spravodlivosti SR uložilo pokutu (rozhodnutie MSSR – ÚSI Žilina).
A navyše, sudca JUDr. Pulman v rozsudku uviedol, že „nepovažoval za podstatné riešiť otázky, či predmetné dodané informačné systémy boli, alebo v súčasnosti sú využívané FS, ani to, či boli predražené, alebo ich cena bola určená korektne, a nakoniec ani to, či boli pre činnosť FS prínosné, resp. či priniesli vo forme zníženia daňových podvodov a zvýšenia príjmu štátneho rozpočtu profit Slovenskej republike“.
Sudca síce uviedol, že „naznačené témy nebolo možné úplne obísť, nakoľko obhajoba, napriek opakujúcim upozorneniam súdu, mala snahu riešiť aj tieto otázky a týmto smerom opakovane viedla dokazovanie“, naznačené témy, najmä otázku údajného predraženia dodaných informačných systémov, nebolo možné obísť nielen pre iniciatívu mojej obhajoby, ale predovšetkým s ohľadom na kľúčové kritéria trestnej zodpovednosti za trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, ktoré v odôvodnení rozsudku správne vymedzil sám sudca JUDr. Pulman.
Pokiaľ prokurátor žiadnu škodu štátu nepreukázal, a moja obhajoba predložila znalecké posudky vylučujúce vznik škody na strane štátu, ako mohol sudca JUDr. Pulman dospieť k záveru o naplnení kľúčového kritéria „spôsobenia škody na cudzom majetku – na majetku štátu“, pokiaľ táto škoda nielenže nebola preukázaná, ale vôbec nevznikla?
Sudca pozná Trestný zákon.
Trestný zákon v § 126 jednoznačne upravuje:
§ 126
(1) Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a v mieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu.
(2) Ak ide o ujmu na životnom prostredí, ujmu spôsobenú na chránených druhoch živočíchov a rastlín, exemplároch alebo drevinách alebo škodu na pamiatkovo chránených veciach alebo veciach majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu, pri určení ujmy alebo výšky škody sa vychádza aj z hodnoty veci určenej zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona.
(3) Ak nemožno určiť výšku škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo ujmy ani jedným zo spôsobov podľa odsekov 1 a 2 alebo ak sú vážne pochybnosti o správnosti výšky škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo takto určenej ujmy, určí sa výška škody, prospechu, hodnoty veci, rozsahu činu alebo ujmy na podklade odborného vyjadrenia alebo na podklade znaleckého posudku.
V mojej trestnej veci nešlo o žiaden z prípadov podľa § 126 ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona. Na vyčíslenie škody – aj vo forme prospechu spoločnosti Allexis s.r.o. (pre machinácie, nie pre porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku – viď otázka č. 1), zákon vyžadoval znalecké dokazovanie – odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok.
Prokurátor JUDr. Repa však žiadne odborné vyjadrenie ani znalecký posudok nepredložil.
Ako mohol sudca JUDr. Pulman, napriek jasnému a zrozumiteľnému zneniu Trestného zákona, základného trestnoprávneho kódexu, sám vyčíslovať údajný prospech spoločnosti Allexis s.r.o.?
Pred vyhlásením rozsudku, aj pred spísaním jeho písomného vyhotovenia, sudca JUDr. Pulman mal k dispozícii celý trestný spis, vrátane všetkých mojich výpovedí tak z prípravného konania, aj na hlavnom pojednávaní.
Nebol vykonaný žiaden dôkaz preukazujúci režijné náklady spoločnosti Allexis s.r.o. v období rokov 2013 až 2020.
Ja som nikdy nevypovedal o režijných nákladoch spoločnosti Allexis s.r.o. v období rokov 2013 až 2020, a už vôbec som nikdy neuviedol, že režijné náklady v každom jednotlivom roku boli presne 1% z tržieb od Finančného riaditeľstva SR.
Ako mohol sudca vyčísliť údajný prospech spoločnosti Allexis s.r.o., počítať s režijnými nákladmi presne 1% z tržieb od Finančného riaditeľstva SR v každom jednotlivom roku, a ešte v odôvodnení napísať, že tento údaj mal vyplynúť z mojej výpovede?
Ako vôbec mohol sudca JUDr. Pulman upraviť skutkovú vetu posudzovaného skutku, a vo výroku rozsudku uviesť, že v priebehu rokov 2012 a 2013 som sa mal spolčiť s Františkom Imreczem a Danielom Čechom a nahovoriť ich nielen na porušenie zákona o verejnom obstarávaní č. 25/2006 Z. z., ale aj zákona o verejnom obstarávaní č. 343/2015 Z. z., ktorý bol v Zbierke zákonov uverejnený až 03.12.2015?
Kto v rokoch 2012 a 2013 mohol tušiť, že bude nový zákon?
Ako mohol sudca JUDr. Pulman dospieť k záveru o návode z mojej strany smerom k Františkovi Imreczemu a Danielovi Čechovi, že som ich mal „nahovoriť“ na porušenie zákona o verejnom obstarávaní, keď žiaden z nich nepotvrdil, že by k akémukoľvek nahováraniu z mojej strany došlo?
V tejto súvislosti zdôrazňujem, že František Imrecze jasne a jednoznačne uviedol, že predmetom našich stretnutí bola funkcionalita mnou ponúkaných riešení a ich potenciálny prínos pre Finančnú správu. Nič viac.
Daniel Čech výslovne potvrdil, že o oprávnenosti uplatnenia výnimky ho presviedčal František Imrecze, a nie ja. Daniel Čech tak rozhodne nepotvrdil žiaden návod, žiadne nahováranie z mojej strany na uplatnenie výnimky z verejného obstarávania pri obstaraní našich systémov.
Okrem toho, k uplatneniu utajeného (vyhradeného) režimu pri obstaraní našich systémov, Daniel Čech výslovne potvrdil, že s myšlienkou (nápadom) urobiť obstaranie v utajenom režime, prišiel on. Opäť žiaden priestor pre akýkoľvek návod z mojej strany.
Doplnenie k otázke č. 5.
Prečo sudca JUDr. Pulman absolútne ignoroval a ani v písomnom odôvodnení rozsudku nereflektoval výpoveď JUDr. Ľudmily Kmecovej, odborníčky Finančnej správy na verejné obstarávanie?
Tá predsa na hlavnom pojednávaní jasne uviedla, že od svojej riaditeľky, Kornélie Černej, dostala zadanie preskúmať možnosť obstarania nášho informačného systému ALLADIN, manažment daňových a colných kontrol, vo výnimke z verejného obstarávania. Rovnako uviedla, že na stretnutiach s Františkom Imreczem a Kornéliou Černou sa dohodli, že Finančná správa sa obráti na Úrad pre verejné obstarávanie s otázkou, či možno uplatniť výnimku z verejného obstarávania.
Kde pri tomto popise skutkového deja je priestor na akékoľvek nahováranie, navádzanie z mojej strany? O uplatnení výnimky bolo rozhodnuté v prostredí Finančnej správy, ja som do ich interných procesov nijako nezasahoval a ani zasahovať nemohol.
OTÁZKY K POSTUPU PROKURÁTORA JUDR. REPU
Prokurátor JUDr. Repa uznesením č.: VII/3 Gv 142/21/1000-29 zo dňa 02.01.2024(uznesenie § 218 Imrecze) podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona podmienečne zastavil trestné stíhanie Františka pre korupčné trestné činy, niektoré kvalifikované ako zločiny, niektoré dokonca ako obzvlášť závažné zločiny.
V uznesení uložil Františkovi Imreczemu skúšobnú dobu vo výmere piatich rokov, ktorá stále plynie.
Prokurátor JUDr. Repa v uvedenom uznesení uložil Františkovi Imreczemu, aby sa v priebehu skúšobnej doby naďalej podieľal na objasňovaní trestných činov v kauze Mýtnik (v čase vydania uznesenia trestná vec vedená na Prezídiu PZ, NAKA Bratislava, ČVS: PPZ-7/NKA-BA4-2021), ako aj – a to zdôrazňujem – v trestných konaniach, ktoré s touto trestnou vecou súvisia, a ktoré boli z tejto trestnej veci vylúčené na samostatné trestné konanie.
Práve moja trestná vec bola vylúčená na samostatné trestné konanie z tzv. kmeňovej trestnej veci, ako je uvedené vyššie. Prokurátor JUDr. Repa tak uložil Františkovi Imreczemu, aby sa naďalej podieľal na objasňovaní aj v mojej trestnej veci. Táto povinnosť Františka Imreczeho trvala po celý čas hlavného pojednávania mojej trestnej veci pred Špecializovaným trestným súdom.
A ako František Imrecze naložil s uloženou povinnosťou? Na hlavnom pojednávaní v mojej trestnej veci odmietol vypovedať. A to ho ako svedka navrhol prokurátor JUDr. Repa, nie moja obhajoba.
Ako pán prokurátor JUDr. Repa naloží s tým, že František Imrecze porušil povinnosť, ktorú mu uložil v súvislosti s podmienečným zastavením jeho trestného stíhania v korupčných veciach?
Bude pán prokurátor JUDr. Repa v tejto veci konať? Alebo mu je jedno, že obvinený, ktorému podmienečne zastavil trestné stíhanie, neplní povinnosti, ktoré mu v tejto súvislosti uložil?
Ako mám ako obžalovaný rozumieť rovnosti pred zákonom, keď spolupracujúci obvinený v závažných korupčných trestných veciach František Imrecze nie je postihovaný za neplnenie povinností uložených mu uznesením o podmienečnom zastevaní trestného stíhania, ale naopak v mojej trestnej veci, napriek počiatočnému prísľubu, v štádiu vyšetrovania, že aj moja trestná vec bude vybavená podmienečným zastavením, prokurátor na mňa podá obžalobu?
Prečo prokurátor JUDr. Repa v obžalobe podanej proti mojej osobe odkazuje na znalecký posudok ÚSI Žilina, za ktorý už v čase podania obžaloby bola uložená pokuta (rozhodnutie MSSR – ÚSI Žilina), ale nepredložil ho ako dôkaz? Dobre, na túto otázku odpoveď poznám, prokurátor nemohol predložiť nezákonný znalecký posudok, keďže by takýto dôkaz nebol procesne použiteľný.
Ak ale v obžalobe tvrdil údajné spôsobenie škody štátu dodaním našich systémov, prečo toto tvrdenie nepodporil žiadnym znaleckým posudkom alebo odborným vyjadrením znalca? Tak ako to vyžaduje § 126 ods. 3 Trestného zákona, citovaný vyššie?
OTÁZKY K POSTUPU VYŠETROVATEĽKY JUDR. BARČÁKOVEJ
Na základe akých dôkazov vyšetrovateľka dospela k záveru, že som mal iné osoby navádzať na porušenie zákona o verejnom obstarávaní, keď žiaden z vypočutých svedkov takýto návod nepotvrdil, a to ani v štádiu vyšetrovania?
Trestné stíhanie bolo po podaní trestného oznámenia notorického kajúcnika JUDr. Ľudovíta Makóa začaté pre obstaranie systému Kontrolný výkaz DPH od spoločnosti LYNX, ako aj pre obstaranie našich systémov cez spoločnosť Allexis s.r.o.
Prečo vyšetrovateľka vzniesla obvinenia len pre vetvu vzťahujúcu sa na naše systémy? Prečo sa vôbec OČTK nezaoberali vetvou obstarania KV DPH od spoločnosti LYNX?
Bola týmto dôvodom skutočnosť, že práve vo vetve obstarania našich systémov sa objavilo meno Jozefa Brhela st.?
Netvrdím, že ak sa nestíha obstaranie KV DPH od LYNX, nemá sa stíhať ani obstaranie našich informačných systémov. Tvrdím, že skutkovo a právne medzi obstaraním KV DPH od LYNX a obstaraním našich systémov nie je zásadný rozdiel. Všetky systémy sú zamerané na správu, evidenciu a výber daní, boli obstarané vo výnimke z verejného obstarávania, v utajenom režime. Tak obstaranie KV DPH od LYNX, ako aj obstaranie našich systémov bolo v súlade so zákonom, nedošlo k žiadnej trestnej činnosti.
Jediný rozdiel je, že pri obstaraní našich systémov sa objavilo meno Jozefa Brhela st. A to bola „veľká ryba“, veľké pokušenie pre OČTK. Všetci ostatní sme boli len collateral damage...