V KAUZE MÝTNIK SOM NEVINNÝ
Jan 14, 2026
BUDEM BOJOVAŤ O OSLOBODENIE SPOD OBŽALOBY V PLNOM ROZSAHU.
Kauza Mýtnik rezonuje vo verejnom priestore už dlhý čas.
Sudca Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici, JUDr. Peter Pulman, LL.M., dňa 22. októbra 2025 vyhlásil rozsudok, ktorým ma uznal vinným z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku a z machinácií pri verejnom obstarávaní, a oslobodil ma spod obžaloby pre legalizáciu výnosu z trestnej činnosti.
Keďže som nevinný v plnom rozsahu, hneď po vyhlásení rozsudku som sa odvolal proti odsudzujúcej časti rozsudku.
Sudca Pulman potom využil prakticky celú lehotu 30 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku na spísanie a doručenie jeho písomného vyhotovenia. Ani z písomného odôvodnenia rozsudku som sa však nedozvedel, v čom vlastne mala spočívať moja údajná trestná činnosť, za ktorú som bol odsúdený.
S mojím právnym tímom sme spracovali a 31. decembra 2025 podali písomné odôvodnenie odvolania, pre ktoré prvostupňový rozsudok poskytuje viac než dosť dôvodov.
Verím, že odvolací Najvyšší súd Slovenskej republiky bude vychádzať z vykonaných dôkazov, žiadne nebude ignorovať, neakceptuje dotváranie skutkového stavu na môj neprospech, a vec náležite právne posúdi. Jedine tento postup je zákonný a správny. A pri tomto postupe nemôže byť iný výrok ako ten, že som nevinný a oslobodený spod obžaloby v plnom rozsahu.
Chápem, že napísať odôvodnenie odsudzujúceho rozsudku, ktorý nie je podložený svedeckými výpoveďami, ani ďalšími vykonanými dôkazmi, je aj pre skúseného sudcu oriešok. Moje odsúdenie by však nebolo možné, ak by sudca neignoroval dôkazy svedčiace na môj prospech, a zároveň nevychádzal zo skutočností, ktoré sa nestali a ktoré žiaden zo svedkov nepotvrdil. Zjednodušene povedané, mnohé zo skutočností, ktorými sudca odôvodnil moje odsúdenie, si jednoducho musel vymyslieť.
Základné fakty:
V kauze Mýtnik nie som páchateľ trestnej činnosti, ale obeť.
Štátu nevznikla žiadna škoda. Naopak, produkty dodané spoločnosťou Allexis priniesli štátu miliardy EUR.
Nie je pravda, že dodané systémy boli predražené, a neexistuje žiadny relevantný dokument o opaku.
Nie je pravda, že obstaranie systémov bolo v rozpore s postupmi verejného obstarávania. Finančné riaditeľstvo SR riadne a v súlade so zákonom uplatnilo výnimku z verejného obstarávania. Žiaden svedok nepotvrdil, že by som bol účastný machinácií alebo že by som kohokoľvek naviedol na porušenie zákona.
Za porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku a machinácie pri verejnom obstarávaní mi sudca Pulman uložil peňažný trest 500 tisíc eur a trest prepadnutia peňažnej sumy 400 tisíc eur, ktorú som zložil ešte počas vyšetrovania.
V žiadnych iných kauzách nie som trestne stíhaný. Mohol by som tak jednoducho zaplatiť peňažný trest a mať definitívne „pokoj“. Zbaviť sa nočnej mory, uzavrieť temnú kapitolu a už sa k nej nevracať. Akokoľvek lákavá je táto predstava, nemôžem to urobiť.
Som hrdý na prácu, ktorú sme odviedli pre Finančnú správu, čo sa nám podarilo vybudovať, prínos, ktorý má štát z našich projektov a ktoré dodnes využíva. A stojím si aj za cenou, za ktorú sme to robili.
Keby som si teraz pre vlastný komfort povedal – ,,zaplatím a budem mať pokoj“, napľul by som na to všetko, čo sme dokázali. Opľul by som prácu ľudí, ktorí tieto projekty pripravovali a uvádzali do života. Možno mávam niekedy problém odhadnúť, čo je správne, kde je hranica. V tomto prípade to však viem celkom jasne.
Nejde o 500 tisíc eur alebo 900 tisíc eur – po tom, čím som prešiel, by mi za tie peniaze pokoj stál – ale tu ide o princíp.
Nielenže som v tejto kauze nevinný, ale sám som bol poškodený. Nešlo v nej totiž o mňa, či o spoločnosť Allexis. Stali som sa len nástrojom na chytanie väčších rýb. A tie mali byť nástrojom na ulovenie tých najväčších.
ŠTÁTU ŠKODA NEVZNIKLA. PRÁVE NAOPAK
Štátu sme dodali funkčné, dodnes využívané nástroje, ktorými štát dramaticky zvýšil efektivitu výberu daní a boj proti daňovým podvodom.
Išlo o systémy ALLADIN manažment daňových a colných kontrol, Virtuálna registračná pokladnica, následne rozšírený na eKasa systém, a informačný systém Kontrolné známky, určený na správu a sledovanie kontrolných známok na tabakové výrobky a lieh.
Znalecký posudok znaleckého ústavu Slovenskej technickej univerzity dokazuje, že práve naše systémy mali prínos pre štát v miliardách EUR (znalecký posudok 1).
Len za obdobie do roku 2023 bol prínos dodaných informačných systémov na výber korporátnej dane z príjmu a DPH vyčíslený sumou viac ako 7 miliárd eur. V súčasnosti možno hovoriť o celkovom prínose viac ako 10 miliárd eur.
Sú to tak veľké čísla, že je ťažké si ich predstaviť. Preto je vhodné prirovnanie – za tieto peniaze mohol štát postaviť 40 !!! nových nemocníc. Každú za 250 miliónov EUR (cena nemocnice Bory v Bratislave). Slovensko má 79 okresov – v každom druhom okresnom meste teda vďaka našim aplikáciám mohla vyrásť nová moderná nemocnica.
NIČ NEBOLO PREDRAŽENÉ
Vo verejnom priestore sa bez akéhokoľvek podkladu opakovane skloňuje, že dodané informačné systémy od spoločnosti Allexis boli predražené.
Neexistuje žiaden dôkaz, žiaden znalecký posudok alebo akýkoľvek iný dokument, ktorý by potvrdzoval predraženie našich zákaziek o jediného euro.
Prokurátor síce v obžalobe tvrdil, že škoda mala byť spôsobená, žiadnu škodu však nevyčíslil. Jediný posudok, o ktorý sa opierali orgány činné v trestnom konaní ešte v rámci vyšetrovania, a ktorý s obľubou spomínajú aj médiá, je posudok od Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity. Tento posudok však bol vypracovaný v rozpore so zákonom a Ministerstvo spravodlivosti SR zaň udelilo pokutu! (rozhodnutie MSSR) Ako nezákonný dôkaz ho teda prokurátor na súde vôbec nepredložil.
Naopak, znalecký posudok znaleckého ústavu Slovenskej technickej univerzity (znalecký posudok 2) jednoznačne potvrdil, že naše informačné systémy boli pre Finančnú správu dodané za cenu nižšiu ako bola obvyklá trhová cena. Naša cena bola nižšia o takmer 500 tisíc eur!
Keď to teda zhrniem, dodali sme štátu systémy o 500 tisíc eur lacnejšie, ako bola trhová cena. Tieto systémy zarobili štátu vyše 10 miliárd eur. A odmenou za to je, že z nás ten istý štát urobil páchateľov trestnej činnosti. Zdôrazňujem, že vymyslenej trestnej činnosti.
MACHINÁCIE
Iste, to, že naše systémy boli dodané a prinášajú úžitok, ešte automaticky neznemená, že pri ich obstaraní nemohlo dôjsť k trestnej činnosti, prípadne že trestnú činnosť možno ospravedlniť.
K žiadnej trestnej činnosti však nedošlo. Konštrukcia kauzy Mýtnik stojí na snahe OČTK vykresliť zúčastnené osoby ako zločincov za každú cenu. Aj za cenu ohýbania skutkového stavu a ignorujúc skutočnosti, ktoré akúkoľvek trestnú činnosť vylučujú.
Do dnešného dňa neexistuje žiadne rozhodnutie kompetentného orgánu, ktoré by vyslovilo, že v súvislosti s dodaním našich informačných systémov bol porušený zákon o verejnom obstarávaní, alebo iný právny predpis. Neexistuje žiadne rozhodnutie, na základe ktorého by bolo možné tvrdiť, že naše systémy boli obstarané v rozpore so zákonom.
KAJÚCNIK
Trestná vec v kauze Mýtnik reálne začala podaním trestného oznámenia Ľudovíta Makóa.Toto trestné oznámenie sa týkalo obstarania kontrolného výkazu DPH od spoločnosti LYNX, a obstarania systémov od spoločnosti Allexis. Na hlavnom pojednávaní však Makó nevedel uviesť nič bližšie k podanému trestnému oznámeniu. Nevedel vysvetliť, od akých osôb čerpal informácie v súvislosti s podaním trestného oznámenia.
Makó nebol účastný žiadnych procesov súvisiacich s obstaraním informačných systémov od spoločnosti Allexis. Pri podaní trestného oznámenia preto nemohol čerpať z vlastných spomienok. Mohol čerpať len z informácií, ktoré mu poskytli tretie osoby. Tie však ani vo svojom trestnom oznámení, ani na hlavnom pojednávaní nevedel označiť.
Kauza Mýtnik teda stojí na podaní trestného oznámenia kajúcnika, opakovane usvedčeného z lží, ktorý ani nevie objasniť, odkiaľ vôbec čerpal informácie pre ním podané trestné oznámenie.
BRHEL
Po podaní trestného oznámenia Makóa a začatí trestného stíhania vo veci sa v súvislosti s našimi systémami objavilo meno Jozefa Brhela. Makó Jozefa Brhela pri svojom trestnom oznámení, ani pri dvoch nasledujúcich výsluchoch nespomenul. Keď však o možnej účasti Jozefa Brhela vypovedal iný svedok, OČTK dovypočuli Makóa, ten si zrazu „zázračne“ spomenul aj na Jozefa Brhela.
Tým sa dostávame k pointe celej kauzy, do ktorej som bol vtiahnutý, ale v skutočnosti ide mimo podstaty mojej práce pre štát.
Práve možnosť uvalenia väzby na vplyvné osoby, predovšetkým Jozefa Brhela, bolaskutočným dôvodom „vystavania“ kauzy Mýtnik. Som presvedčený, že skutočným cieľom kauzy Mýtnik bolo vyvinúť efektívny tlak na Jozefa Brhela, zobrať ho do vyšetrovacej väzby a získať ho na spoluprácu proti vyššie postaveným osobám. Iný dôvod pre trestné stíhanie nebol, nielen pre benefity, ktoré naše systémy priniesli pre verejné financie, ale predovšetkým pre neexistenciu trestnej činnosti, ktorej naplnenie OČTK dosiahli len ohýbaním skutočného stavu vecí.
A tým sa dostávam aj k podstate, prečo sa v tejto kauze považujem za poškodeného. Možnosť realizovať projekty na Finančnej správe bola podmienená jednoznačne – ako som bol informovaný Františkom Imreczem, vtedajším prezidentom Finančnej správy, buď odovzdám polovicu firmy Jozefovi Brhelovi, alebo projekty realizovať nebudem.
Nikdy sa nejednalo o možnosti, že ceny za naše systémy ,,nafúkneme“, aby tam bola vata a bolo aj ,,na kávu“. Práve naopak – na mnohých rokovaniach od nás zástupcovia Finančnej správy žiadali znižovanie cien a tam, kde na to bol priestor, sme im vždy vyšli v ústrety.
Odovzdanie polovice firmy bola jednoducho podmienka, ako ma informoval Imrecze, aby sme projekt mohli vôbec realizovať. A to je v kauze Mýtnik moje zlyhanie, ktoré som ochotný pripustiť. V ideálnom svete som mal takúto podmienku zrejme zhodiť zo stola a nepristúpiť na takúto hru.
Vedel som, že máme v ruke projekt, ktorý pomôže Slovensku lepšie vyberať dane, zabráni miliardovým daňovým podvodom a únikom, bol som na náš produkt hrdý, chcel som všetkým ukázať, že to vieme práve my. Bol som ctižiadostivý, možno trochu márnivý, mal som ťah na bránu. Až tak, že som bol ochotný vzdať sa polovice firmy, len aby sme to mohli urobiť.
Žiadnym spôsobom som však nemanipuloval verejné obstarávanie, nenavyšovali sme cenu zákaziek, nepripravil som štát ani o korunu, ani o eurocent. Práve naopak, náš projekt znamená prínos v miliardách eur a ja som prišiel o polovicu firmy.
V súvislosti s dodaním informačných systémov pre Finančnú správu som sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti a s orgánmi činnými v trestnom konaní som spolupracoval. Počas celého vyšetrovania som hovoril pravdu. Opakovane som bol ubezpečovaný, že pre mňa kauza Mýtnik skončí podmienečným zastavením trestného stíhania spolupracujúceho obvineného. Napriek tomuto ubezpečeniu prokurátor proti mne napokon vzniesol obžalobu.
Hoci pred súdom nebolo preukázané, že by som kohokoľvek naviedol na porušenie pravidiel verejného obstarávania, alebo že by naše systémy boli predražené, súd ma uznal vinným.
Preto a pre vyššie uvedené dôvody sa proti odsudzujúcej časti rozsudku odvolal.
V mojich ďalších príspevkoch poskytnem môj pohľad na jednotlivé aspekty kauzy Mýtnik, ktoré považujem za kľúčové. Samozrejme poskytnem aj rozsudok, s podrobným odôvodnením, kde sudca spravil chybu, ktoré skutočnosti z vykonaného dokazovania nevyplývajú a musel si ich vymyslieť, a ktoré preukázané fakty svedčiace na môj prospech sudca jednoducho ignoroval.
Viac Článkov
V KAUZE MÝTNIK SOM NEVINNÝ
Jan 14, 2026
BUDEM BOJOVAŤ O OSLOBODENIE SPOD OBŽALOBY V PLNOM ROZSAHU.
Kauza Mýtnik rezonuje vo verejnom priestore už dlhý čas.
Sudca Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici, JUDr. Peter Pulman, LL.M., dňa 22. októbra 2025 vyhlásil rozsudok, ktorým ma uznal vinným z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku a z machinácií pri verejnom obstarávaní, a oslobodil ma spod obžaloby pre legalizáciu výnosu z trestnej činnosti.
Keďže som nevinný v plnom rozsahu, hneď po vyhlásení rozsudku som sa odvolal proti odsudzujúcej časti rozsudku.
Sudca Pulman potom využil prakticky celú lehotu 30 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku na spísanie a doručenie jeho písomného vyhotovenia. Ani z písomného odôvodnenia rozsudku som sa však nedozvedel, v čom vlastne mala spočívať moja údajná trestná činnosť, za ktorú som bol odsúdený.
S mojím právnym tímom sme spracovali a 31. decembra 2025 podali písomné odôvodnenie odvolania, pre ktoré prvostupňový rozsudok poskytuje viac než dosť dôvodov.
Verím, že odvolací Najvyšší súd Slovenskej republiky bude vychádzať z vykonaných dôkazov, žiadne nebude ignorovať, neakceptuje dotváranie skutkového stavu na môj neprospech, a vec náležite právne posúdi. Jedine tento postup je zákonný a správny. A pri tomto postupe nemôže byť iný výrok ako ten, že som nevinný a oslobodený spod obžaloby v plnom rozsahu.
Chápem, že napísať odôvodnenie odsudzujúceho rozsudku, ktorý nie je podložený svedeckými výpoveďami, ani ďalšími vykonanými dôkazmi, je aj pre skúseného sudcu oriešok. Moje odsúdenie by však nebolo možné, ak by sudca neignoroval dôkazy svedčiace na môj prospech, a zároveň nevychádzal zo skutočností, ktoré sa nestali a ktoré žiaden zo svedkov nepotvrdil. Zjednodušene povedané, mnohé zo skutočností, ktorými sudca odôvodnil moje odsúdenie, si jednoducho musel vymyslieť.
Základné fakty:
V kauze Mýtnik nie som páchateľ trestnej činnosti, ale obeť.
Štátu nevznikla žiadna škoda. Naopak, produkty dodané spoločnosťou Allexis priniesli štátu miliardy EUR.
Nie je pravda, že dodané systémy boli predražené, a neexistuje žiadny relevantný dokument o opaku.
Nie je pravda, že obstaranie systémov bolo v rozpore s postupmi verejného obstarávania. Finančné riaditeľstvo SR riadne a v súlade so zákonom uplatnilo výnimku z verejného obstarávania. Žiaden svedok nepotvrdil, že by som bol účastný machinácií alebo že by som kohokoľvek naviedol na porušenie zákona.
Za porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku a machinácie pri verejnom obstarávaní mi sudca Pulman uložil peňažný trest 500 tisíc eur a trest prepadnutia peňažnej sumy 400 tisíc eur, ktorú som zložil ešte počas vyšetrovania.
V žiadnych iných kauzách nie som trestne stíhaný. Mohol by som tak jednoducho zaplatiť peňažný trest a mať definitívne „pokoj“. Zbaviť sa nočnej mory, uzavrieť temnú kapitolu a už sa k nej nevracať. Akokoľvek lákavá je táto predstava, nemôžem to urobiť.
Som hrdý na prácu, ktorú sme odviedli pre Finančnú správu, čo sa nám podarilo vybudovať, prínos, ktorý má štát z našich projektov a ktoré dodnes využíva. A stojím si aj za cenou, za ktorú sme to robili.
Keby som si teraz pre vlastný komfort povedal – ,,zaplatím a budem mať pokoj“, napľul by som na to všetko, čo sme dokázali. Opľul by som prácu ľudí, ktorí tieto projekty pripravovali a uvádzali do života. Možno mávam niekedy problém odhadnúť, čo je správne, kde je hranica. V tomto prípade to však viem celkom jasne.
Nejde o 500 tisíc eur alebo 900 tisíc eur – po tom, čím som prešiel, by mi za tie peniaze pokoj stál – ale tu ide o princíp.
Nielenže som v tejto kauze nevinný, ale sám som bol poškodený. Nešlo v nej totiž o mňa, či o spoločnosť Allexis. Stali som sa len nástrojom na chytanie väčších rýb. A tie mali byť nástrojom na ulovenie tých najväčších.
ŠTÁTU ŠKODA NEVZNIKLA. PRÁVE NAOPAK
Štátu sme dodali funkčné, dodnes využívané nástroje, ktorými štát dramaticky zvýšil efektivitu výberu daní a boj proti daňovým podvodom.
Išlo o systémy ALLADIN manažment daňových a colných kontrol, Virtuálna registračná pokladnica, následne rozšírený na eKasa systém, a informačný systém Kontrolné známky, určený na správu a sledovanie kontrolných známok na tabakové výrobky a lieh.
Znalecký posudok znaleckého ústavu Slovenskej technickej univerzity dokazuje, že práve naše systémy mali prínos pre štát v miliardách EUR (znalecký posudok 1).
Len za obdobie do roku 2023 bol prínos dodaných informačných systémov na výber korporátnej dane z príjmu a DPH vyčíslený sumou viac ako 7 miliárd eur. V súčasnosti možno hovoriť o celkovom prínose viac ako 10 miliárd eur.
Sú to tak veľké čísla, že je ťažké si ich predstaviť. Preto je vhodné prirovnanie – za tieto peniaze mohol štát postaviť 40 !!! nových nemocníc. Každú za 250 miliónov EUR (cena nemocnice Bory v Bratislave). Slovensko má 79 okresov – v každom druhom okresnom meste teda vďaka našim aplikáciám mohla vyrásť nová moderná nemocnica.
NIČ NEBOLO PREDRAŽENÉ
Vo verejnom priestore sa bez akéhokoľvek podkladu opakovane skloňuje, že dodané informačné systémy od spoločnosti Allexis boli predražené.
Neexistuje žiaden dôkaz, žiaden znalecký posudok alebo akýkoľvek iný dokument, ktorý by potvrdzoval predraženie našich zákaziek o jediného euro.
Prokurátor síce v obžalobe tvrdil, že škoda mala byť spôsobená, žiadnu škodu však nevyčíslil. Jediný posudok, o ktorý sa opierali orgány činné v trestnom konaní ešte v rámci vyšetrovania, a ktorý s obľubou spomínajú aj médiá, je posudok od Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity. Tento posudok však bol vypracovaný v rozpore so zákonom a Ministerstvo spravodlivosti SR zaň udelilo pokutu! (rozhodnutie MSSR) Ako nezákonný dôkaz ho teda prokurátor na súde vôbec nepredložil.
Naopak, znalecký posudok znaleckého ústavu Slovenskej technickej univerzity (znalecký posudok 2) jednoznačne potvrdil, že naše informačné systémy boli pre Finančnú správu dodané za cenu nižšiu ako bola obvyklá trhová cena. Naša cena bola nižšia o takmer 500 tisíc eur!
Keď to teda zhrniem, dodali sme štátu systémy o 500 tisíc eur lacnejšie, ako bola trhová cena. Tieto systémy zarobili štátu vyše 10 miliárd eur. A odmenou za to je, že z nás ten istý štát urobil páchateľov trestnej činnosti. Zdôrazňujem, že vymyslenej trestnej činnosti.
MACHINÁCIE
Iste, to, že naše systémy boli dodané a prinášajú úžitok, ešte automaticky neznemená, že pri ich obstaraní nemohlo dôjsť k trestnej činnosti, prípadne že trestnú činnosť možno ospravedlniť.
K žiadnej trestnej činnosti však nedošlo. Konštrukcia kauzy Mýtnik stojí na snahe OČTK vykresliť zúčastnené osoby ako zločincov za každú cenu. Aj za cenu ohýbania skutkového stavu a ignorujúc skutočnosti, ktoré akúkoľvek trestnú činnosť vylučujú.
Do dnešného dňa neexistuje žiadne rozhodnutie kompetentného orgánu, ktoré by vyslovilo, že v súvislosti s dodaním našich informačných systémov bol porušený zákon o verejnom obstarávaní, alebo iný právny predpis. Neexistuje žiadne rozhodnutie, na základe ktorého by bolo možné tvrdiť, že naše systémy boli obstarané v rozpore so zákonom.
KAJÚCNIK
Trestná vec v kauze Mýtnik reálne začala podaním trestného oznámenia Ľudovíta Makóa.Toto trestné oznámenie sa týkalo obstarania kontrolného výkazu DPH od spoločnosti LYNX, a obstarania systémov od spoločnosti Allexis. Na hlavnom pojednávaní však Makó nevedel uviesť nič bližšie k podanému trestnému oznámeniu. Nevedel vysvetliť, od akých osôb čerpal informácie v súvislosti s podaním trestného oznámenia.
Makó nebol účastný žiadnych procesov súvisiacich s obstaraním informačných systémov od spoločnosti Allexis. Pri podaní trestného oznámenia preto nemohol čerpať z vlastných spomienok. Mohol čerpať len z informácií, ktoré mu poskytli tretie osoby. Tie však ani vo svojom trestnom oznámení, ani na hlavnom pojednávaní nevedel označiť.
Kauza Mýtnik teda stojí na podaní trestného oznámenia kajúcnika, opakovane usvedčeného z lží, ktorý ani nevie objasniť, odkiaľ vôbec čerpal informácie pre ním podané trestné oznámenie.
BRHEL
Po podaní trestného oznámenia Makóa a začatí trestného stíhania vo veci sa v súvislosti s našimi systémami objavilo meno Jozefa Brhela. Makó Jozefa Brhela pri svojom trestnom oznámení, ani pri dvoch nasledujúcich výsluchoch nespomenul. Keď však o možnej účasti Jozefa Brhela vypovedal iný svedok, OČTK dovypočuli Makóa, ten si zrazu „zázračne“ spomenul aj na Jozefa Brhela.
Tým sa dostávame k pointe celej kauzy, do ktorej som bol vtiahnutý, ale v skutočnosti ide mimo podstaty mojej práce pre štát.
Práve možnosť uvalenia väzby na vplyvné osoby, predovšetkým Jozefa Brhela, bolaskutočným dôvodom „vystavania“ kauzy Mýtnik. Som presvedčený, že skutočným cieľom kauzy Mýtnik bolo vyvinúť efektívny tlak na Jozefa Brhela, zobrať ho do vyšetrovacej väzby a získať ho na spoluprácu proti vyššie postaveným osobám. Iný dôvod pre trestné stíhanie nebol, nielen pre benefity, ktoré naše systémy priniesli pre verejné financie, ale predovšetkým pre neexistenciu trestnej činnosti, ktorej naplnenie OČTK dosiahli len ohýbaním skutočného stavu vecí.
A tým sa dostávam aj k podstate, prečo sa v tejto kauze považujem za poškodeného. Možnosť realizovať projekty na Finančnej správe bola podmienená jednoznačne – ako som bol informovaný Františkom Imreczem, vtedajším prezidentom Finančnej správy, buď odovzdám polovicu firmy Jozefovi Brhelovi, alebo projekty realizovať nebudem.
Nikdy sa nejednalo o možnosti, že ceny za naše systémy ,,nafúkneme“, aby tam bola vata a bolo aj ,,na kávu“. Práve naopak – na mnohých rokovaniach od nás zástupcovia Finančnej správy žiadali znižovanie cien a tam, kde na to bol priestor, sme im vždy vyšli v ústrety.
Odovzdanie polovice firmy bola jednoducho podmienka, ako ma informoval Imrecze, aby sme projekt mohli vôbec realizovať. A to je v kauze Mýtnik moje zlyhanie, ktoré som ochotný pripustiť. V ideálnom svete som mal takúto podmienku zrejme zhodiť zo stola a nepristúpiť na takúto hru.
Vedel som, že máme v ruke projekt, ktorý pomôže Slovensku lepšie vyberať dane, zabráni miliardovým daňovým podvodom a únikom, bol som na náš produkt hrdý, chcel som všetkým ukázať, že to vieme práve my. Bol som ctižiadostivý, možno trochu márnivý, mal som ťah na bránu. Až tak, že som bol ochotný vzdať sa polovice firmy, len aby sme to mohli urobiť.
Žiadnym spôsobom som však nemanipuloval verejné obstarávanie, nenavyšovali sme cenu zákaziek, nepripravil som štát ani o korunu, ani o eurocent. Práve naopak, náš projekt znamená prínos v miliardách eur a ja som prišiel o polovicu firmy.
V súvislosti s dodaním informačných systémov pre Finančnú správu som sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti a s orgánmi činnými v trestnom konaní som spolupracoval. Počas celého vyšetrovania som hovoril pravdu. Opakovane som bol ubezpečovaný, že pre mňa kauza Mýtnik skončí podmienečným zastavením trestného stíhania spolupracujúceho obvineného. Napriek tomuto ubezpečeniu prokurátor proti mne napokon vzniesol obžalobu.
Hoci pred súdom nebolo preukázané, že by som kohokoľvek naviedol na porušenie pravidiel verejného obstarávania, alebo že by naše systémy boli predražené, súd ma uznal vinným.
Preto a pre vyššie uvedené dôvody sa proti odsudzujúcej časti rozsudku odvolal.
V mojich ďalších príspevkoch poskytnem môj pohľad na jednotlivé aspekty kauzy Mýtnik, ktoré považujem za kľúčové. Samozrejme poskytnem aj rozsudok, s podrobným odôvodnením, kde sudca spravil chybu, ktoré skutočnosti z vykonaného dokazovania nevyplývajú a musel si ich vymyslieť, a ktoré preukázané fakty svedčiace na môj prospech sudca jednoducho ignoroval.
Viac Článkov
V KAUZE MÝTNIK SOM NEVINNÝ
Jan 14, 2026
BUDEM BOJOVAŤ O OSLOBODENIE SPOD OBŽALOBY V PLNOM ROZSAHU.
Kauza Mýtnik rezonuje vo verejnom priestore už dlhý čas.
Sudca Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici, JUDr. Peter Pulman, LL.M., dňa 22. októbra 2025 vyhlásil rozsudok, ktorým ma uznal vinným z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku a z machinácií pri verejnom obstarávaní, a oslobodil ma spod obžaloby pre legalizáciu výnosu z trestnej činnosti.
Keďže som nevinný v plnom rozsahu, hneď po vyhlásení rozsudku som sa odvolal proti odsudzujúcej časti rozsudku.
Sudca Pulman potom využil prakticky celú lehotu 30 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku na spísanie a doručenie jeho písomného vyhotovenia. Ani z písomného odôvodnenia rozsudku som sa však nedozvedel, v čom vlastne mala spočívať moja údajná trestná činnosť, za ktorú som bol odsúdený.
S mojím právnym tímom sme spracovali a 31. decembra 2025 podali písomné odôvodnenie odvolania, pre ktoré prvostupňový rozsudok poskytuje viac než dosť dôvodov.
Verím, že odvolací Najvyšší súd Slovenskej republiky bude vychádzať z vykonaných dôkazov, žiadne nebude ignorovať, neakceptuje dotváranie skutkového stavu na môj neprospech, a vec náležite právne posúdi. Jedine tento postup je zákonný a správny. A pri tomto postupe nemôže byť iný výrok ako ten, že som nevinný a oslobodený spod obžaloby v plnom rozsahu.
Chápem, že napísať odôvodnenie odsudzujúceho rozsudku, ktorý nie je podložený svedeckými výpoveďami, ani ďalšími vykonanými dôkazmi, je aj pre skúseného sudcu oriešok. Moje odsúdenie by však nebolo možné, ak by sudca neignoroval dôkazy svedčiace na môj prospech, a zároveň nevychádzal zo skutočností, ktoré sa nestali a ktoré žiaden zo svedkov nepotvrdil. Zjednodušene povedané, mnohé zo skutočností, ktorými sudca odôvodnil moje odsúdenie, si jednoducho musel vymyslieť.
Základné fakty:
V kauze Mýtnik nie som páchateľ trestnej činnosti, ale obeť.
Štátu nevznikla žiadna škoda. Naopak, produkty dodané spoločnosťou Allexis priniesli štátu miliardy EUR.
Nie je pravda, že dodané systémy boli predražené, a neexistuje žiadny relevantný dokument o opaku.
Nie je pravda, že obstaranie systémov bolo v rozpore s postupmi verejného obstarávania. Finančné riaditeľstvo SR riadne a v súlade so zákonom uplatnilo výnimku z verejného obstarávania. Žiaden svedok nepotvrdil, že by som bol účastný machinácií alebo že by som kohokoľvek naviedol na porušenie zákona.
Za porušovanie povinností pri správe cudzieho majetku a machinácie pri verejnom obstarávaní mi sudca Pulman uložil peňažný trest 500 tisíc eur a trest prepadnutia peňažnej sumy 400 tisíc eur, ktorú som zložil ešte počas vyšetrovania.
V žiadnych iných kauzách nie som trestne stíhaný. Mohol by som tak jednoducho zaplatiť peňažný trest a mať definitívne „pokoj“. Zbaviť sa nočnej mory, uzavrieť temnú kapitolu a už sa k nej nevracať. Akokoľvek lákavá je táto predstava, nemôžem to urobiť.
Som hrdý na prácu, ktorú sme odviedli pre Finančnú správu, čo sa nám podarilo vybudovať, prínos, ktorý má štát z našich projektov a ktoré dodnes využíva. A stojím si aj za cenou, za ktorú sme to robili.
Keby som si teraz pre vlastný komfort povedal – ,,zaplatím a budem mať pokoj“, napľul by som na to všetko, čo sme dokázali. Opľul by som prácu ľudí, ktorí tieto projekty pripravovali a uvádzali do života. Možno mávam niekedy problém odhadnúť, čo je správne, kde je hranica. V tomto prípade to však viem celkom jasne.
Nejde o 500 tisíc eur alebo 900 tisíc eur – po tom, čím som prešiel, by mi za tie peniaze pokoj stál – ale tu ide o princíp.
Nielenže som v tejto kauze nevinný, ale sám som bol poškodený. Nešlo v nej totiž o mňa, či o spoločnosť Allexis. Stali som sa len nástrojom na chytanie väčších rýb. A tie mali byť nástrojom na ulovenie tých najväčších.
ŠTÁTU ŠKODA NEVZNIKLA. PRÁVE NAOPAK
Štátu sme dodali funkčné, dodnes využívané nástroje, ktorými štát dramaticky zvýšil efektivitu výberu daní a boj proti daňovým podvodom.
Išlo o systémy ALLADIN manažment daňových a colných kontrol, Virtuálna registračná pokladnica, následne rozšírený na eKasa systém, a informačný systém Kontrolné známky, určený na správu a sledovanie kontrolných známok na tabakové výrobky a lieh.
Znalecký posudok znaleckého ústavu Slovenskej technickej univerzity dokazuje, že práve naše systémy mali prínos pre štát v miliardách EUR (znalecký posudok 1).
Len za obdobie do roku 2023 bol prínos dodaných informačných systémov na výber korporátnej dane z príjmu a DPH vyčíslený sumou viac ako 7 miliárd eur. V súčasnosti možno hovoriť o celkovom prínose viac ako 10 miliárd eur.
Sú to tak veľké čísla, že je ťažké si ich predstaviť. Preto je vhodné prirovnanie – za tieto peniaze mohol štát postaviť 40 !!! nových nemocníc. Každú za 250 miliónov EUR (cena nemocnice Bory v Bratislave). Slovensko má 79 okresov – v každom druhom okresnom meste teda vďaka našim aplikáciám mohla vyrásť nová moderná nemocnica.
NIČ NEBOLO PREDRAŽENÉ
Vo verejnom priestore sa bez akéhokoľvek podkladu opakovane skloňuje, že dodané informačné systémy od spoločnosti Allexis boli predražené.
Neexistuje žiaden dôkaz, žiaden znalecký posudok alebo akýkoľvek iný dokument, ktorý by potvrdzoval predraženie našich zákaziek o jediného euro.
Prokurátor síce v obžalobe tvrdil, že škoda mala byť spôsobená, žiadnu škodu však nevyčíslil. Jediný posudok, o ktorý sa opierali orgány činné v trestnom konaní ešte v rámci vyšetrovania, a ktorý s obľubou spomínajú aj médiá, je posudok od Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity. Tento posudok však bol vypracovaný v rozpore so zákonom a Ministerstvo spravodlivosti SR zaň udelilo pokutu! (rozhodnutie MSSR) Ako nezákonný dôkaz ho teda prokurátor na súde vôbec nepredložil.
Naopak, znalecký posudok znaleckého ústavu Slovenskej technickej univerzity (znalecký posudok 2) jednoznačne potvrdil, že naše informačné systémy boli pre Finančnú správu dodané za cenu nižšiu ako bola obvyklá trhová cena. Naša cena bola nižšia o takmer 500 tisíc eur!
Keď to teda zhrniem, dodali sme štátu systémy o 500 tisíc eur lacnejšie, ako bola trhová cena. Tieto systémy zarobili štátu vyše 10 miliárd eur. A odmenou za to je, že z nás ten istý štát urobil páchateľov trestnej činnosti. Zdôrazňujem, že vymyslenej trestnej činnosti.
MACHINÁCIE
Iste, to, že naše systémy boli dodané a prinášajú úžitok, ešte automaticky neznemená, že pri ich obstaraní nemohlo dôjsť k trestnej činnosti, prípadne že trestnú činnosť možno ospravedlniť.
K žiadnej trestnej činnosti však nedošlo. Konštrukcia kauzy Mýtnik stojí na snahe OČTK vykresliť zúčastnené osoby ako zločincov za každú cenu. Aj za cenu ohýbania skutkového stavu a ignorujúc skutočnosti, ktoré akúkoľvek trestnú činnosť vylučujú.
Do dnešného dňa neexistuje žiadne rozhodnutie kompetentného orgánu, ktoré by vyslovilo, že v súvislosti s dodaním našich informačných systémov bol porušený zákon o verejnom obstarávaní, alebo iný právny predpis. Neexistuje žiadne rozhodnutie, na základe ktorého by bolo možné tvrdiť, že naše systémy boli obstarané v rozpore so zákonom.
KAJÚCNIK
Trestná vec v kauze Mýtnik reálne začala podaním trestného oznámenia Ľudovíta Makóa.Toto trestné oznámenie sa týkalo obstarania kontrolného výkazu DPH od spoločnosti LYNX, a obstarania systémov od spoločnosti Allexis. Na hlavnom pojednávaní však Makó nevedel uviesť nič bližšie k podanému trestnému oznámeniu. Nevedel vysvetliť, od akých osôb čerpal informácie v súvislosti s podaním trestného oznámenia.
Makó nebol účastný žiadnych procesov súvisiacich s obstaraním informačných systémov od spoločnosti Allexis. Pri podaní trestného oznámenia preto nemohol čerpať z vlastných spomienok. Mohol čerpať len z informácií, ktoré mu poskytli tretie osoby. Tie však ani vo svojom trestnom oznámení, ani na hlavnom pojednávaní nevedel označiť.
Kauza Mýtnik teda stojí na podaní trestného oznámenia kajúcnika, opakovane usvedčeného z lží, ktorý ani nevie objasniť, odkiaľ vôbec čerpal informácie pre ním podané trestné oznámenie.
BRHEL
Po podaní trestného oznámenia Makóa a začatí trestného stíhania vo veci sa v súvislosti s našimi systémami objavilo meno Jozefa Brhela. Makó Jozefa Brhela pri svojom trestnom oznámení, ani pri dvoch nasledujúcich výsluchoch nespomenul. Keď však o možnej účasti Jozefa Brhela vypovedal iný svedok, OČTK dovypočuli Makóa, ten si zrazu „zázračne“ spomenul aj na Jozefa Brhela.
Tým sa dostávame k pointe celej kauzy, do ktorej som bol vtiahnutý, ale v skutočnosti ide mimo podstaty mojej práce pre štát.
Práve možnosť uvalenia väzby na vplyvné osoby, predovšetkým Jozefa Brhela, bolaskutočným dôvodom „vystavania“ kauzy Mýtnik. Som presvedčený, že skutočným cieľom kauzy Mýtnik bolo vyvinúť efektívny tlak na Jozefa Brhela, zobrať ho do vyšetrovacej väzby a získať ho na spoluprácu proti vyššie postaveným osobám. Iný dôvod pre trestné stíhanie nebol, nielen pre benefity, ktoré naše systémy priniesli pre verejné financie, ale predovšetkým pre neexistenciu trestnej činnosti, ktorej naplnenie OČTK dosiahli len ohýbaním skutočného stavu vecí.
A tým sa dostávam aj k podstate, prečo sa v tejto kauze považujem za poškodeného. Možnosť realizovať projekty na Finančnej správe bola podmienená jednoznačne – ako som bol informovaný Františkom Imreczem, vtedajším prezidentom Finančnej správy, buď odovzdám polovicu firmy Jozefovi Brhelovi, alebo projekty realizovať nebudem.
Nikdy sa nejednalo o možnosti, že ceny za naše systémy ,,nafúkneme“, aby tam bola vata a bolo aj ,,na kávu“. Práve naopak – na mnohých rokovaniach od nás zástupcovia Finančnej správy žiadali znižovanie cien a tam, kde na to bol priestor, sme im vždy vyšli v ústrety.
Odovzdanie polovice firmy bola jednoducho podmienka, ako ma informoval Imrecze, aby sme projekt mohli vôbec realizovať. A to je v kauze Mýtnik moje zlyhanie, ktoré som ochotný pripustiť. V ideálnom svete som mal takúto podmienku zrejme zhodiť zo stola a nepristúpiť na takúto hru.
Vedel som, že máme v ruke projekt, ktorý pomôže Slovensku lepšie vyberať dane, zabráni miliardovým daňovým podvodom a únikom, bol som na náš produkt hrdý, chcel som všetkým ukázať, že to vieme práve my. Bol som ctižiadostivý, možno trochu márnivý, mal som ťah na bránu. Až tak, že som bol ochotný vzdať sa polovice firmy, len aby sme to mohli urobiť.
Žiadnym spôsobom som však nemanipuloval verejné obstarávanie, nenavyšovali sme cenu zákaziek, nepripravil som štát ani o korunu, ani o eurocent. Práve naopak, náš projekt znamená prínos v miliardách eur a ja som prišiel o polovicu firmy.
V súvislosti s dodaním informačných systémov pre Finančnú správu som sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti a s orgánmi činnými v trestnom konaní som spolupracoval. Počas celého vyšetrovania som hovoril pravdu. Opakovane som bol ubezpečovaný, že pre mňa kauza Mýtnik skončí podmienečným zastavením trestného stíhania spolupracujúceho obvineného. Napriek tomuto ubezpečeniu prokurátor proti mne napokon vzniesol obžalobu.
Hoci pred súdom nebolo preukázané, že by som kohokoľvek naviedol na porušenie pravidiel verejného obstarávania, alebo že by naše systémy boli predražené, súd ma uznal vinným.
Preto a pre vyššie uvedené dôvody sa proti odsudzujúcej časti rozsudku odvolal.
V mojich ďalších príspevkoch poskytnem môj pohľad na jednotlivé aspekty kauzy Mýtnik, ktoré považujem za kľúčové. Samozrejme poskytnem aj rozsudok, s podrobným odôvodnením, kde sudca spravil chybu, ktoré skutočnosti z vykonaného dokazovania nevyplývajú a musel si ich vymyslieť, a ktoré preukázané fakty svedčiace na môj prospech sudca jednoducho ignoroval.