PÍSOMNÉ ODÔVODNENIE ROZSUDKU
Jan 15, 2026
ODSÚDENIE ZA „NÁVOD“, KTORÝ NIKTO NEPOTVRDIL
Sudca ma uznal vinným, že som mal naviesť Františka Imreczeho a Daniela Čecha, aby porušili zákon o verejnom obstarávaní. K porušeniu malo dôjsť (údajným) neoprávnením uplatnením výnimky z verejného obstarávania.
Ani Imrecze, ani Čech však nevypovedali, že by som ich navádzal na porušenie zákona o verejnom obstarávaní. A už vôbec nepotvrdili, že by som ich navádzal na uplatnenie výnimky, že by sme sa vôbec bavili o uplatnení výnimky.
Ide o zásadnú a nevysvetlenú otázku:
Ako som mohol niekoho naviesť na porušenie zákona o verejnom obstarávaní, neoprávneným uplatnením výnimky, keď sme sa uplatnení výnimky vôbec nerozprávali?
VYČÍSLENIE ŠKODY – VYMYSLENÝ PARAMETER „1% režijných nákladov“
Sudca Pulman v rozsudku dospel k záveru o škode vo forme prospechu spoločnosti Allexis z transakcií s Finančným riaditeľstvom SR. A pri vyčíslení tohto prospechu si vymyslel, že spoločnosť Allexis mala režijné náklady vždy presne 1% z tržieb od Finančného riaditeľstva SR.
Prospech je zisk, rozdiel medzi výnosmi a nákladmi. Sudca mal k dispozícii prehľad tržieb (výnosov) spoločnosti Allexis od Finančného riaditeľstva SR, ako aj niektorých, nie však všetkých nákladov – konkrétne mal k dispozícii náklady platené na služby subdodávateľa.
Spoločnosť Allexis mala, ako každý podnikateľský subjekt, aj bežné prevádzkové náklady, tzv. režijné náklady (mzdy zamestnancom, nájomné, náklady na energie, telekomunikačné služby, náklady na prevádzku motorových vozidiel a pod.).
Sudca si bol zrejme vedomý, že bez zohľadnenia režijných nákladov nie je možné určiť prospech spoločnosti Allexis. V rozsudku však na moje prekvapenie uviedol, že režijné náklady spoločnosti Allexis uvažoval vo výške 1% z tržieb od Finančného riaditeľstva SR. Dokonca uviedol, že tento údaj mal vyplynúť z mojej výpovede.
Ja som však o režijných nákladoch spoločnosti Allexis pred súdom, a ani pred vyšetrovateľom nikdy nevypovedal. Ani som vypovedať nemohol – nebol som konateľom spoločnosti Allexis a o výške jej režijných nákladov som nemal a nemám žiadne vedomosti.
Môže sudca pri odsudzujúcom rozsudku rozhodovať na základe skutočnosti, ktorá nebola predmetom dokazovania, pre ktorú nemá žiaden podklad v spise, a ktorú si – lebo ju potrebuje – jednoducho vymyslí?
Škoda v trestnom konaní musí byť vyčíslená presne. Trestný zákon preto umožňuje vyčíslenie škody inak, než znaleckým posudkom alebo odborným vyjadrením znalca len v konkrétnych prípadoch (napr. obvyklá cena trestným činom poškodenej alebo zničenej veci, cena nákladov na uvedenie do pôvodného stavu a pod.). V mojej veci o takýto prípad nešlo, na vyčíslenie škody zákon vyžadoval znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie.
Prokurátor však žiaden znalecký posudok ani odborné vyjadrenie nepredložil. Sudca napriek tomu sám pristúpil k vyčísleniu škody, bez toho, aby mal v spise dostatočné podklady – a údaj o režijných nákladoch si jednoducho vymyslel.
NEPRÍPUSTNÁ ZÁMENA DÔVODOV VÝNIMKY Z VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA
Zákon o verejnom obstarávaní sa nevzťahuje na zákazku, ak je splnená aspoň jedna z dvoch podmienok:
plnenie zákazky si vyžaduje osobitné bezpečnostné opatrenia, alebo
pri zákazke je nevyhnutná ochrana základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie.
Tieto dôvody sú alternatívne. Zákon nevyžaduje, aby boli splnené súčasne.
V odôvodnení rozsudku sudca Pulman tieto dva dôvody výnimky opakovane zamieňa. Spochybňuje existenciu základného bezpečnostného záujmu štátu a len z toho vyvodzuje, že výnimka nemohla byť uplatnená. Bez toho, aby sa riadne vysporiadal s druhým dôvodom výnimky, osobitnými bezpečnostnými opatreniami.
V inom blogu, k oprávnenosti výnimky, popisujem, že v rámci mojej obhajoby sme poukázali na to, že dodané informačné systémy od spoločnosti Allexis pracujú s daňovým tajomstvom, utajovanými skutočnosťami, navyše vyžadujú osobitný režim ochrany postupov a prístupových práv. Pri ich prevádzke preto musia byť používané osobitné bezpečnostné opatrenia.
Používané osobitné bezpečnostné opatrenia sú podrobne popísané v osobitnom dokumente Finančného riaditeľstva SR, ktorý sme predložili trestnému súdu. Sudca Pulman ho však jednoducho ignoroval.
Ak bol splnený aspoň jeden zákonný dôvod výnimky – a v mojom prípade boli preukázané oba – nešlo o verejné obstarávanie v zmysle zákona.
A ak nešlo o verejné obstarávanie, akékoľvek moje rozhovory s Františkom Imreczem a Danielom Čechom jednoducho nemohli byť machináciami pri verejnom obstarávaní. A rovnako som Imreczeho ani Čecha nemohol naviesť na porušenie zákona o verejnom obstarávaní.
POPRETIE KONTRADIKTÓRNOSTI TRESTNÉHO KONANIA
Trestné konanie je kontradiktórne. Je to súboj obžaloby a obhajoby pred nestranným súdom.
Nie je to proces, v ktorom súd nahrádza činnosť prokurátora alebo sám vytvára skutkové a právne konštrukcie potrebné na odsúdenie.
Sudca Pulman však prekročil svoju úlohu nestranného arbitra a suploval činnosť prokurátora, keď dopĺňal skutkový dej posudzovaného skutku, vytváral vlastné konštrukcie (režijné náklady 1%), a vlastne „zachraňoval“ obžalobu tam, kde zlyhala.
Úlohou prokurátora je preukázať vinu, teda preukázať naplnenie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu, vrátane škody, pokiaľ je zákonným znakom, ako v mojom prípade.
Úlohou súdu je tvrdenia a dôkazy obžaloby, ako aj proti nim stojacu obranu obhajoby nestranne posúdiť.
Pokiaľ však súd preberá úlohu prokurátora, obžalovaný už nestojí pred nestranným rozhodcom, ale proti dvom stranám. Takýto postup popiera podstatu kontradiktórneho procesu.
Toto nie je otázka pocitu. Je to otázka základných princípov spravodlivého procesu.
ZÁVER
Nezrovnalostí v rozsudku je ďaleko viac. Práve preto som sa rozhodol sprístupniť celé jeho znenie.
Nežiadam verejnosť, aby mi slepo verila. Žiadam len, aby si každý, koho to zaujíma, prečítal písomné odôvodnenie rozsudku kriticky.
Preto k tomuto blogu pripájam celé znenie rozsudku, doplnené o poznámky, ktoré „zistenia“, z ktorých sudca vychádzal, vôbec nevyplynuli z dokazovania pred súdom, čo je v odôvodnení nesprávne, a kde súd prekročil rámec obžaloby.
[ROZSUDOK]
[Odôvodnenie odvolania]
[Odôvodnenie odvolania - Príloha č. 1]
[Odôvodnenie odvolania - Príloha č. 2]
PÍSOMNÉ ODÔVODNENIE ROZSUDKU
Jan 15, 2026
ODSÚDENIE ZA „NÁVOD“, KTORÝ NIKTO NEPOTVRDIL
Sudca ma uznal vinným, že som mal naviesť Františka Imreczeho a Daniela Čecha, aby porušili zákon o verejnom obstarávaní. K porušeniu malo dôjsť (údajným) neoprávnením uplatnením výnimky z verejného obstarávania.
Ani Imrecze, ani Čech však nevypovedali, že by som ich navádzal na porušenie zákona o verejnom obstarávaní. A už vôbec nepotvrdili, že by som ich navádzal na uplatnenie výnimky, že by sme sa vôbec bavili o uplatnení výnimky.
Ide o zásadnú a nevysvetlenú otázku:
Ako som mohol niekoho naviesť na porušenie zákona o verejnom obstarávaní, neoprávneným uplatnením výnimky, keď sme sa uplatnení výnimky vôbec nerozprávali?
VYČÍSLENIE ŠKODY – VYMYSLENÝ PARAMETER „1% režijných nákladov“
Sudca Pulman v rozsudku dospel k záveru o škode vo forme prospechu spoločnosti Allexis z transakcií s Finančným riaditeľstvom SR. A pri vyčíslení tohto prospechu si vymyslel, že spoločnosť Allexis mala režijné náklady vždy presne 1% z tržieb od Finančného riaditeľstva SR.
Prospech je zisk, rozdiel medzi výnosmi a nákladmi. Sudca mal k dispozícii prehľad tržieb (výnosov) spoločnosti Allexis od Finančného riaditeľstva SR, ako aj niektorých, nie však všetkých nákladov – konkrétne mal k dispozícii náklady platené na služby subdodávateľa.
Spoločnosť Allexis mala, ako každý podnikateľský subjekt, aj bežné prevádzkové náklady, tzv. režijné náklady (mzdy zamestnancom, nájomné, náklady na energie, telekomunikačné služby, náklady na prevádzku motorových vozidiel a pod.).
Sudca si bol zrejme vedomý, že bez zohľadnenia režijných nákladov nie je možné určiť prospech spoločnosti Allexis. V rozsudku však na moje prekvapenie uviedol, že režijné náklady spoločnosti Allexis uvažoval vo výške 1% z tržieb od Finančného riaditeľstva SR. Dokonca uviedol, že tento údaj mal vyplynúť z mojej výpovede.
Ja som však o režijných nákladoch spoločnosti Allexis pred súdom, a ani pred vyšetrovateľom nikdy nevypovedal. Ani som vypovedať nemohol – nebol som konateľom spoločnosti Allexis a o výške jej režijných nákladov som nemal a nemám žiadne vedomosti.
Môže sudca pri odsudzujúcom rozsudku rozhodovať na základe skutočnosti, ktorá nebola predmetom dokazovania, pre ktorú nemá žiaden podklad v spise, a ktorú si – lebo ju potrebuje – jednoducho vymyslí?
Škoda v trestnom konaní musí byť vyčíslená presne. Trestný zákon preto umožňuje vyčíslenie škody inak, než znaleckým posudkom alebo odborným vyjadrením znalca len v konkrétnych prípadoch (napr. obvyklá cena trestným činom poškodenej alebo zničenej veci, cena nákladov na uvedenie do pôvodného stavu a pod.). V mojej veci o takýto prípad nešlo, na vyčíslenie škody zákon vyžadoval znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie.
Prokurátor však žiaden znalecký posudok ani odborné vyjadrenie nepredložil. Sudca napriek tomu sám pristúpil k vyčísleniu škody, bez toho, aby mal v spise dostatočné podklady – a údaj o režijných nákladoch si jednoducho vymyslel.
NEPRÍPUSTNÁ ZÁMENA DÔVODOV VÝNIMKY Z VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA
Zákon o verejnom obstarávaní sa nevzťahuje na zákazku, ak je splnená aspoň jedna z dvoch podmienok:
plnenie zákazky si vyžaduje osobitné bezpečnostné opatrenia, alebo
pri zákazke je nevyhnutná ochrana základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie.
Tieto dôvody sú alternatívne. Zákon nevyžaduje, aby boli splnené súčasne.
V odôvodnení rozsudku sudca Pulman tieto dva dôvody výnimky opakovane zamieňa. Spochybňuje existenciu základného bezpečnostného záujmu štátu a len z toho vyvodzuje, že výnimka nemohla byť uplatnená. Bez toho, aby sa riadne vysporiadal s druhým dôvodom výnimky, osobitnými bezpečnostnými opatreniami.
V inom blogu, k oprávnenosti výnimky, popisujem, že v rámci mojej obhajoby sme poukázali na to, že dodané informačné systémy od spoločnosti Allexis pracujú s daňovým tajomstvom, utajovanými skutočnosťami, navyše vyžadujú osobitný režim ochrany postupov a prístupových práv. Pri ich prevádzke preto musia byť používané osobitné bezpečnostné opatrenia.
Používané osobitné bezpečnostné opatrenia sú podrobne popísané v osobitnom dokumente Finančného riaditeľstva SR, ktorý sme predložili trestnému súdu. Sudca Pulman ho však jednoducho ignoroval.
Ak bol splnený aspoň jeden zákonný dôvod výnimky – a v mojom prípade boli preukázané oba – nešlo o verejné obstarávanie v zmysle zákona.
A ak nešlo o verejné obstarávanie, akékoľvek moje rozhovory s Františkom Imreczem a Danielom Čechom jednoducho nemohli byť machináciami pri verejnom obstarávaní. A rovnako som Imreczeho ani Čecha nemohol naviesť na porušenie zákona o verejnom obstarávaní.
POPRETIE KONTRADIKTÓRNOSTI TRESTNÉHO KONANIA
Trestné konanie je kontradiktórne. Je to súboj obžaloby a obhajoby pred nestranným súdom.
Nie je to proces, v ktorom súd nahrádza činnosť prokurátora alebo sám vytvára skutkové a právne konštrukcie potrebné na odsúdenie.
Sudca Pulman však prekročil svoju úlohu nestranného arbitra a suploval činnosť prokurátora, keď dopĺňal skutkový dej posudzovaného skutku, vytváral vlastné konštrukcie (režijné náklady 1%), a vlastne „zachraňoval“ obžalobu tam, kde zlyhala.
Úlohou prokurátora je preukázať vinu, teda preukázať naplnenie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu, vrátane škody, pokiaľ je zákonným znakom, ako v mojom prípade.
Úlohou súdu je tvrdenia a dôkazy obžaloby, ako aj proti nim stojacu obranu obhajoby nestranne posúdiť.
Pokiaľ však súd preberá úlohu prokurátora, obžalovaný už nestojí pred nestranným rozhodcom, ale proti dvom stranám. Takýto postup popiera podstatu kontradiktórneho procesu.
Toto nie je otázka pocitu. Je to otázka základných princípov spravodlivého procesu.
ZÁVER
Nezrovnalostí v rozsudku je ďaleko viac. Práve preto som sa rozhodol sprístupniť celé jeho znenie.
Nežiadam verejnosť, aby mi slepo verila. Žiadam len, aby si každý, koho to zaujíma, prečítal písomné odôvodnenie rozsudku kriticky.
Preto k tomuto blogu pripájam celé znenie rozsudku, doplnené o poznámky, ktoré „zistenia“, z ktorých sudca vychádzal, vôbec nevyplynuli z dokazovania pred súdom, čo je v odôvodnení nesprávne, a kde súd prekročil rámec obžaloby.
[ROZSUDOK]
[Odôvodnenie odvolania]
[Odôvodnenie odvolania - Príloha č. 1]
[Odôvodnenie odvolania - Príloha č. 2]
PÍSOMNÉ ODÔVODNENIE ROZSUDKU
Jan 15, 2026
ODSÚDENIE ZA „NÁVOD“, KTORÝ NIKTO NEPOTVRDIL
Sudca ma uznal vinným, že som mal naviesť Františka Imreczeho a Daniela Čecha, aby porušili zákon o verejnom obstarávaní. K porušeniu malo dôjsť (údajným) neoprávnením uplatnením výnimky z verejného obstarávania.
Ani Imrecze, ani Čech však nevypovedali, že by som ich navádzal na porušenie zákona o verejnom obstarávaní. A už vôbec nepotvrdili, že by som ich navádzal na uplatnenie výnimky, že by sme sa vôbec bavili o uplatnení výnimky.
Ide o zásadnú a nevysvetlenú otázku:
Ako som mohol niekoho naviesť na porušenie zákona o verejnom obstarávaní, neoprávneným uplatnením výnimky, keď sme sa uplatnení výnimky vôbec nerozprávali?
VYČÍSLENIE ŠKODY – VYMYSLENÝ PARAMETER „1% režijných nákladov“
Sudca Pulman v rozsudku dospel k záveru o škode vo forme prospechu spoločnosti Allexis z transakcií s Finančným riaditeľstvom SR. A pri vyčíslení tohto prospechu si vymyslel, že spoločnosť Allexis mala režijné náklady vždy presne 1% z tržieb od Finančného riaditeľstva SR.
Prospech je zisk, rozdiel medzi výnosmi a nákladmi. Sudca mal k dispozícii prehľad tržieb (výnosov) spoločnosti Allexis od Finančného riaditeľstva SR, ako aj niektorých, nie však všetkých nákladov – konkrétne mal k dispozícii náklady platené na služby subdodávateľa.
Spoločnosť Allexis mala, ako každý podnikateľský subjekt, aj bežné prevádzkové náklady, tzv. režijné náklady (mzdy zamestnancom, nájomné, náklady na energie, telekomunikačné služby, náklady na prevádzku motorových vozidiel a pod.).
Sudca si bol zrejme vedomý, že bez zohľadnenia režijných nákladov nie je možné určiť prospech spoločnosti Allexis. V rozsudku však na moje prekvapenie uviedol, že režijné náklady spoločnosti Allexis uvažoval vo výške 1% z tržieb od Finančného riaditeľstva SR. Dokonca uviedol, že tento údaj mal vyplynúť z mojej výpovede.
Ja som však o režijných nákladoch spoločnosti Allexis pred súdom, a ani pred vyšetrovateľom nikdy nevypovedal. Ani som vypovedať nemohol – nebol som konateľom spoločnosti Allexis a o výške jej režijných nákladov som nemal a nemám žiadne vedomosti.
Môže sudca pri odsudzujúcom rozsudku rozhodovať na základe skutočnosti, ktorá nebola predmetom dokazovania, pre ktorú nemá žiaden podklad v spise, a ktorú si – lebo ju potrebuje – jednoducho vymyslí?
Škoda v trestnom konaní musí byť vyčíslená presne. Trestný zákon preto umožňuje vyčíslenie škody inak, než znaleckým posudkom alebo odborným vyjadrením znalca len v konkrétnych prípadoch (napr. obvyklá cena trestným činom poškodenej alebo zničenej veci, cena nákladov na uvedenie do pôvodného stavu a pod.). V mojej veci o takýto prípad nešlo, na vyčíslenie škody zákon vyžadoval znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie.
Prokurátor však žiaden znalecký posudok ani odborné vyjadrenie nepredložil. Sudca napriek tomu sám pristúpil k vyčísleniu škody, bez toho, aby mal v spise dostatočné podklady – a údaj o režijných nákladoch si jednoducho vymyslel.
NEPRÍPUSTNÁ ZÁMENA DÔVODOV VÝNIMKY Z VEREJNÉHO OBSTARÁVANIA
Zákon o verejnom obstarávaní sa nevzťahuje na zákazku, ak je splnená aspoň jedna z dvoch podmienok:
plnenie zákazky si vyžaduje osobitné bezpečnostné opatrenia, alebo
pri zákazke je nevyhnutná ochrana základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie.
Tieto dôvody sú alternatívne. Zákon nevyžaduje, aby boli splnené súčasne.
V odôvodnení rozsudku sudca Pulman tieto dva dôvody výnimky opakovane zamieňa. Spochybňuje existenciu základného bezpečnostného záujmu štátu a len z toho vyvodzuje, že výnimka nemohla byť uplatnená. Bez toho, aby sa riadne vysporiadal s druhým dôvodom výnimky, osobitnými bezpečnostnými opatreniami.
V inom blogu, k oprávnenosti výnimky, popisujem, že v rámci mojej obhajoby sme poukázali na to, že dodané informačné systémy od spoločnosti Allexis pracujú s daňovým tajomstvom, utajovanými skutočnosťami, navyše vyžadujú osobitný režim ochrany postupov a prístupových práv. Pri ich prevádzke preto musia byť používané osobitné bezpečnostné opatrenia.
Používané osobitné bezpečnostné opatrenia sú podrobne popísané v osobitnom dokumente Finančného riaditeľstva SR, ktorý sme predložili trestnému súdu. Sudca Pulman ho však jednoducho ignoroval.
Ak bol splnený aspoň jeden zákonný dôvod výnimky – a v mojom prípade boli preukázané oba – nešlo o verejné obstarávanie v zmysle zákona.
A ak nešlo o verejné obstarávanie, akékoľvek moje rozhovory s Františkom Imreczem a Danielom Čechom jednoducho nemohli byť machináciami pri verejnom obstarávaní. A rovnako som Imreczeho ani Čecha nemohol naviesť na porušenie zákona o verejnom obstarávaní.
POPRETIE KONTRADIKTÓRNOSTI TRESTNÉHO KONANIA
Trestné konanie je kontradiktórne. Je to súboj obžaloby a obhajoby pred nestranným súdom.
Nie je to proces, v ktorom súd nahrádza činnosť prokurátora alebo sám vytvára skutkové a právne konštrukcie potrebné na odsúdenie.
Sudca Pulman však prekročil svoju úlohu nestranného arbitra a suploval činnosť prokurátora, keď dopĺňal skutkový dej posudzovaného skutku, vytváral vlastné konštrukcie (režijné náklady 1%), a vlastne „zachraňoval“ obžalobu tam, kde zlyhala.
Úlohou prokurátora je preukázať vinu, teda preukázať naplnenie všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu, vrátane škody, pokiaľ je zákonným znakom, ako v mojom prípade.
Úlohou súdu je tvrdenia a dôkazy obžaloby, ako aj proti nim stojacu obranu obhajoby nestranne posúdiť.
Pokiaľ však súd preberá úlohu prokurátora, obžalovaný už nestojí pred nestranným rozhodcom, ale proti dvom stranám. Takýto postup popiera podstatu kontradiktórneho procesu.
Toto nie je otázka pocitu. Je to otázka základných princípov spravodlivého procesu.
ZÁVER
Nezrovnalostí v rozsudku je ďaleko viac. Práve preto som sa rozhodol sprístupniť celé jeho znenie.
Nežiadam verejnosť, aby mi slepo verila. Žiadam len, aby si každý, koho to zaujíma, prečítal písomné odôvodnenie rozsudku kriticky.
Preto k tomuto blogu pripájam celé znenie rozsudku, doplnené o poznámky, ktoré „zistenia“, z ktorých sudca vychádzal, vôbec nevyplynuli z dokazovania pred súdom, čo je v odôvodnení nesprávne, a kde súd prekročil rámec obžaloby.
[ROZSUDOK]
[Odôvodnenie odvolania]
[Odôvodnenie odvolania - Príloha č. 1]
[Odôvodnenie odvolania - Príloha č. 2]